Mladí Slováci sa nechcú vrátiť do škôl, cítia sa ohrození. Hygiena má pre nich odkaz, ktorý ich nepoteší

  • Mnohým študentom na Slovensku sa nechce ísť späť do lavíc
  • Dôvodom je strach z nakazenia či nutnosť platiť za testy na COVID-19
  • Na internete sa objavilo hneď niekoľko petícii, ktoré žiadajú rázne kroky zo strany kompetentných
studenti, vyucovanie, skola, peticia
TASR/AP, Roman Hanc, Laurent Gillieron/Keystone
  • Mnohým študentom na Slovensku sa nechce ísť späť do lavíc
  • Dôvodom je strach z nakazenia či nutnosť platiť za testy na COVID-19
  • Na internete sa objavilo hneď niekoľko petícii, ktoré žiadajú rázne kroky zo strany kompetentných

Študenti v našej krajine prežívajú už viac ako rok a pol bezprecedentnú situáciu. Vyučovanie online a absencia socializácie je pre introvertných jedincov splneným snom, pre iných nočnou morou a spúšťačom depresií.

Študenti a zamestnanci Prešovskej univerzity, Ekonomickej univerzity v Bratislave, Trnavskej univerzity či Žilinskej univerzity žiadajú zrušenie prezenčnej výučby v zimnom semestri. V boji za online režim nie sú sami. Objavila sa dokonca petícia, ktorá žiada zatvorenie všetkých stredných škôl na Slovensku.

„Nechceme ohrozovať naše rodiny, príbuzných, neočkovaných len kvôli tomu, aby sme sedeli v učebni s respirátorom, prípadne rúškom, v ktorom sa beztak ťažko dýcha. V neposlednom rade ochorenie COVID-19 postihuje aj množstvo študentov, ktorí očkovaní sú, a vakcína nie vždy pomohla zmierniť ich príznaky, dokonca pokračuje v ďalšom šírení nákazy,“ píšu iniciátori petície.

Pripomínajú, že na očkovaných študentov sa nevzťahuje povinná karanténa, a to aj v prípade, ak sa v rámci určitej skupiny vyskytol pozitívny prípad. Niečo také považujú za neprijateľné.

Konštatujú, že týmto spôsobom sa ochorenie COVID-19 šíri ďalej, a to aj v prípade, ak sú študenti očkovaní. „Rovnako si dovolíme tvrdiť, že online výučbu sme zvládli bez problémov a dokázala plnohodnotne nahradiť prezenčnú formu výučby.“

Ako nám povedala Katarína Nosálová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, opatrenia súvisiace s vyučovaním, respektíve študovaním na vysokých školách, sú zahrnuté v COVID automate.

zdroj: TASR/Cecilia Fabiano/LaPresse via AP

Jeho tvorcom je rezort zdravotníctva v spojení so „Školským semaforom“ vydaným rezortom školstva. „V nich obsiahnuté opatrenia sú sprísňované v závislosti od zhoršujúceho sa stupňa rizika vzhľadom na epidemiologickú situáciu (od monitoringu až po 3. stupeň ohrozenia). Vyslovene dištančné štúdium na VŠ je stanovené iba pre 3. stupeň ohrozenia.“

Nosálová vysvetľuje, že každá vysoká škola si môže určiť svoj režim, v ktorom bude výučbu realizovať. Školy si môžu vybrať z režimov: základ, režim osôb s OTP alebo režim plne zaočkovaných osôb. Tento vybraný režim pritom nie je potrebné odsúhlasiť orgánom verejného zdravotníctva.

Študenti Ekonomickej univerzity v Bratislave pripomínajú, že na ich univerzitu chodia aj študenti z červených a bordových okresov. Nepáči sa im, že nie sú zabezpečené jednotné skupiny, keďže študenti majú aj jazykové krúžky, voliteľné predmety a niektoré predmety učia tí istí profesori naprieč fakultami.

„Takéto cestovanie a miešanie okresov zapríčiní vyššiu úroveň nákazy nielen v rámci univerzity, ale i v rámci okresu Bratislava,“ napísali nám nespokojní študenti.

Boja sa, že riziko nákazy bude v takýchto podmienkach pomerne veľké. Upozorňujú, že nie každému bol priradený internát a nájsť nájom v Bratislave nie je jednoduché a ani lacné.

Musel by byť núdzový stav

Podľa hygienikov je obmedzenie pohybu možné vyžadovať iba v prípade, že je vyhlásený núdzový stav, inak pohyb osôb medzi lokalitami s rôznym stupňom rizika nie je obmedzený.

„V súčasnosti platné opatrenia v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 sa nezaoberajú skutočnosťou, či každú prevádzku, verejný objekt a podobne môžu navštíviť osoby z rôznych okresov a stupňov rizika,“ tvrdí RÚVZ.

kollár protest študenti
zdroj: TASR/Jakub Kotian

Problémom je aj skutočnosť, že určité percento študentov nie je ešte stále zaočkovaných a pravidelné platenie za testy na COVID-19 sa im nepozdáva a nechcú takýmto spôsobom míňať ich financie.

Pociťuješ počas pandémie COVID-19 úzkosť či depresie?

Konštatujú, že univerzita nevie zabezpečiť, že celý semester prebehne prezenčne, či už kvôli karanténam alebo rýchlo sa meniacim farbám v COVID automate.

zdroj: Unsplash/ Engeland

Konkrétne študenti na Ekonomickej univerzite argumentujú tým, že väčšinu svojich fakúlt majú v rámci dvoch hlavných budov. To spôsobuje, že jedno miesto navštevuje 7 416 študentov plus zamestnanci.

„Takéto množstvo osôb na jednom mieste ohrozuje zdravie samotných zamestnancov i študentov.“ 

Ako problém vidia aj internátne ubytovanie študentov, kde sa v rámci izieb a spoločných chodieb môže nákaza podľa ich názoru šíriť oveľa vyšším tempom. 

„Myslíme si, že univerzita by mala považovať zdravie svojich zamestnancov a študentov za prvoradé, a preto nesúhlasíme s jej rozhodnutím.“

Počas hodiny chatujú a hrajú hry

Na druhej strane treba spomenúť aj najnovší prieskum Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM), ktorý poukázal na zjavné nedostatky distančnej výučby v našej krajine. Zameraný bol na základné a stredné školy. 

Takmer dvom tretinám žiakov vyhovujú skôr online hodiny (63,2 %), zároveň dve tretiny žiakov (70 %) priznali, že počas online vyučovania si chatovali, pozerali filmy či hrali online hry.

zdroj: Unsplash/Bunkens

Na dennej báze sa venovalo takýmto činnostiam nesúvisiacimi s vyučovaním až 45,2 % žiakov. Títo študenti prevažovali v Bratislavskom kraji (52,7 %).

Navyše žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia pociťovali vyššiu mieru izolácie a viac sa im žiadal aj kontakt s učiteľom či výchovným poradcom. Ukázalo sa aj to, že viac ako polovici žiakov (52,7 %) chýbal osobný kontakt s ostatnými spolužiakmi v triede. 

Zdroje: NÚCEM, peticie.com, RÚVZ

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá