Mladí verzus starší: Po čom túžia a čo ľutujú?

Redakcia / 11. júla 2018 / Zaujímavosti

  • Pre­šli sme pešo Bra­ti­slavu a spo­ve­dali ľudí.
  • Pý­tali sme sa ich, o čom sní­vajú a či si svoje sny pl­nia.
  • Ich prí­behy vás do­stanú svo­jou úp­rim­nos­ťou.

Za­čí­nam deň tan­com

„Tan­cu­jem každé ráno. Môj muž sa vtedy ešte pre­va­ľuje z boka na bok. Keď sa raz zo­budí skôr, bude asi dosť prek­va­pený,“ smeje sa Zu­zana z bra­ti­slav­skej Dúb­ravky a ve­selo po­kra­čuje ďa­lej: „Za­pnem si rá­dio a tan­cu­jem tak, že skôr ako vy­pi­jem prvú rannú kávu, som úplne spo­tená a mô­žem ísť do spr­chy. Toto ma, sa­moz­rejme, ok­rem mo­jich detí a muža, na­pĺňa ob­rov­skou ener­giou a šťas­tím. A mô­žem smelo po­ve­dať, že si tým pl­ním svoj sen o tom, že pre­tan­cu­jem celý ži­vot“.

Koľko by ste ti­po­vali žene, ktorá nám toto od­po­ve­dala na jed­no­du­chú otázku  ´spl­nili ste si nie­kedy ne­jaký sen´? Nie, nemá trid­sať, ani šty­rid­sať, do­konca ani päť­de­siat, ale rov­ných se­dem­de­siat tri. Áno, aj viac ako se­dem­de­siat­nici ve­dia na­pl­niť svoj ži­vot šťas­tím a pl­niť si sny. A možno viac ako tí oveľa mladší. „Veď keď som šťastná a usmiata ja, po­tom je šťastný aj môj drahý man­žel!“ ho­vorí ve­selo bý­valá uči­teľka na zá­klad­nej škole.

„Viete, ja mám nie­kedy po­cit, že tí mladí umie­rajú viac, ako my starí. Čo im bráni v tom, aby si ráno za­tan­co­vali? Alebo po­riadne od srdca za­spie­vali? No, vi­díte, to ja mô­žem len v spr­che. V elek­tričke by sa ľu­dia ču­do­vali. Ale keby som cho­dila denne au­tom, ako iní, celý čas by som si spie­vala.“ Na zá­ver Zu­zana ešte do­dáva, že:

„Ok­rem tanca pred ran­nou ká­vou ma teší, keď sa moje roč­níky ba­via s mla­dými a na­opak. Veď zá­bava a hu­dobný vkus ne­poz­najú vek. Keď je prí­le­ži­tosť, aj my si radi vy­ho­díme z ko­pýtka.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (2)
zdroj: Poš­tová banka

O spl­ne­ných aj plá­no­va­ných snoch

Čo je pre jed­ného vr­cho­lom šťas­tia, to pre iného nemá cenu. Opý­tali sme sa preto via­ce­rých, aký sen si už spl­nili, alebo len plá­nujú spl­niť. Pre­šli sme kvôli tomu kus mesta, ho­vo­rili s mno­hými ľuďmi. Mlad­šími aj star­šími, mužmi aj že­nami. Kvôli pre­hľad­nosti sme sny z „bra­ti­slav­ských ulíc“ roz­de­lili na viac ka­te­gó­rií.

Jedni sní­vajú o kope pe­ňazí v akom­koľ­vek stave a tvare. O do­moch, au­tách, úč­toch pl­ných pe­ňazí a tiež voľ­ných dňoch. Už na prvý po­hľad ná­ročná kom­bi­ná­cia… Dr­žíme im v tom však palce. Tejto sku­pine kra­ľujú mladí okolo dvad­siatky. O spla­te­ných hy­po­té­kach a úve­roch a tiež do­vo­len­kách či ces­to­vaní po ce­lom svete sní­vajú najmä trid­siat­nici.

Dám­ska časť tejto sku­piny aj o ro­dine a de­ťoch. „Čo naj­skôr chcem stret­núť muža svo­jich snov!“ „Chcem nájsť správ­neho kan­di­dáta na otca môjho die­ťaťa!“ „Sní­vam o mo­jom ko­le­govi!“  – tak zneli naj­čas­tej­šie od­po­vede.

Muž­ská časť uva­žuje skôr v krát­ko­do­bej­ších ho­ri­zon­toch: „Ja mí­ňam pe­niaze na ces­to­va­nie, tie ur­čite ne­treba ľu­to­vať. A pl­ním si tak sny o ces­to­vaní. Veď na čo iné by som ich mí­ňal? Auto ne­pot­re­bu­jem, do práce cho­dím na bi­cykli. A vďaka tomu som zdravý a mám kopu ka­ma­rá­tov po ce­lom svete. Pred dvoma týžd­ňami som sa vrá­til z Ho­land­ska a te­raz sa už vy­te­šu­jem na letné fes­ti­valy,“ ho­vorí spo­kojný „sin­glista cyk­lista“ trid­sať­ročný mar­ke­tin­gový ma­na­žér Pe­ter.

Ďal­šia sku­pina sníva a plní si sny o veľ­kej ro­dine, po­koj­nej at­mo­sfére doma, aj o upra­taní vzťa­hov či ob­no­vení tých po­ka­ze­ných. Ne­ve­rili by ste, čo všetko by si ľu­dia priali , keby im v ceste ne­stálo ego, alebo keby chy­tili zlatú rybku, čo by im to ve­dela spl­niť. Rov­nako ako pán Mi­lan: „Keby mi mo­hol nie­kto spl­niť ne­jaký sen, ur­čite by som nech­cel nič hmotné. Sta­čili by mi kva­litné vzťahy s najb­liž­šími, tie sa za­pla­tiť ne­dajú a často sú pre nás me­nej dô­le­žité ako práca.“

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (2)
zdroj: Poš­tová banka

A čo šty­rid­siat­nici?

O vzťa­hoch, do­vo­len­kách s najb­liž­šími, po­trebe nájsť si viac času na deti a ro­dinu ho­vo­rila najmä ka­te­gó­ria šty­rid­siat­ni­kov. Mi­mo­cho­dom, po­väč­šine boli upo­náh­ľaní a za­sko­čení otáz­kou. Je­den nám však utk­vel v pa­mäti viac ako os­tatní: „Ja som ni­kdy ne­mal ni­jaké zvláštne túžby, len som si tak žil a chcel som byť dobrý v tom, čo ro­bím. Ča­som sa mi to ale vy­mklo spod kon­troly. Uve­do­mil som si, že som ne­us­tále za po­čí­ta­čom a že ne­viem nad­via­zať vzťah inak ako cez klá­ves­nicu.

Vô­bec som ne­ve­del ho­vo­riť s ľuďmi. Po­tom som raz po­čul v telke Adelu Ba­ná­šovú, ktorá ho­vo­rila o ne­ja­kých mla­dých, ktorí sa učia boz­ká­vať na ja­bl­kách, aby to raz ve­deli aj v re­áli. Keď som sa pri­chy­til v ob­chode pri myš­lienke, že si kú­pim ja­blká, aby som si na­cvi­čil boz­ká­va­nie, uve­do­mil som si, že ži­jem ka­ta­stro­fálne. Mal som 36 a do­vtedy ni­jaké dievča.“

Mi­lan svoju prácu ne­chal a za pe­niaze, ktoré za­ro­bil a do­vtedy ne­mal kde mi­núť, uro­bil kino s európ­skymi fil­mami. V kine stre­tol aj Na­tá­liu, ktorú dr­žal za ruku, keď sme ho stretli my. Na roz­lúčku nám ešte sti­hol po­ve­dať, že toto je to, po čom tú­žil. Žiť ne­zá­visle a dr­žať za ruku správne dievča.“

Po čom tú­žite vy? Pl­níte si svoje sny? Nie? Na čo ča­káte? Sny treba žiť a nie­len sní­vať. Ne­ča­kajte s tan­co­va­ním po ku­chyni, kým bu­dete mať se­dem­de­siat. Za­čnite už te­raz. Čo tak naj­lep­šie hneď aj s vi­deo­k­li­pom od tan­cu­jú­cej uči­teľky Zuzky?

zdroj: Poš­tová banka

Pridať komentár (0)