Módnu značku Nehera nájdeš na svetových mólach. Zakladateľa Jána Neheru komunisti vyhnali z krajiny

  • Uznávanú módnu značku založil pred vyše 80 rokmi jeden z najtalentovanejších československých podnikateľov, Ján Nehera
  • Prežila znárodnenie a časom upadla do zabudnutia, až kým sa ju v roku 2014 nepodarilo vzkriesiť manželom Zdútovcom
  • Dnes útočí na svetový trh a ich kúsky môžeš nájsť na svetových mólach nejedného fashion weeku
nehera
UPM,Praha/Instagram/Nehera,
  • Uznávanú módnu značku založil pred vyše 80 rokmi jeden z najtalentovanejších československých podnikateľov, Ján Nehera
  • Prežila znárodnenie a časom upadla do zabudnutia, až kým sa ju v roku 2014 nepodarilo vzkriesiť manželom Zdútovcom
  • Dnes útočí na svetový trh a ich kúsky môžeš nájsť na svetových mólach nejedného fashion weeku

Označujú ho za najtalentovanejšieho podnikateľa v prvej polovici 20. storočia v Československu. Ján Nehera sa narodil na konci 19. storočia v Kostelnici na Hané v rodine krajčíra. Sám sa ale vyučil ako zámočník.

V dvadsiatych rokoch spolu s otcom a spoločníkmi založili prvú malú firmu v Prostějove. Ako sa jej ale začínalo dariť, spoločníkov vyplatili a začali podnikať s otcom sami dvaja.

Na začiatku tridsiatych rokov ju zapísali do továrenského registra ako Ján Nehera, továrenská výroba odevov, a časom si otvorili aj vlastné predajne.

Išlo tak pravdepodobne o prvý predaj konfekcie od výroby až po maloobchod, čo malo inšpirovať aj obchodné domy ako Chanel a Hermès.

zdroj: Cygnus-eStránky

Inšpirácia Baťom

Časom svoju výrobu modernizovali a rozšírili ponuku predajní aj o doplnkové služby ako úprava odevov, pranie či žehlenie. Cudzie Neherovi nebolo ani motivovať zákazníka k častejšiemu nákupu zľavami a výpredajmi.

Šiť mal aj oblečenie na mieru, a to dokonca iba o 10 % drahšie. Hravo vyriešil aj nedostatok pracovnej sily. Ján Nehera totiž založil školu pre budúcich zamestnancov spolu s internátmi. Išlo teda o akéhosi predchodcu duálneho vzdelávania.

Celkovo mali u Neheru zamestnanci pociťovať mnoho výhod – staval byty, rekreačné zariadenia a staral sa o výchovu mládeže.

Medzitým sa stihol oženiť s Anastáziou Kristkovou, s ktorou mal tri deti. Za svoje úspechy v podnikaní si dokonca vyslúžil prezývku prostějovský Baťa. Sám sa Baťovým podnikaním inšpiroval nielen v sociálnych benefitoch pre zamestnancov, ale napríklad od neho prevzal aj systém cien, ktoré končili deviatkou.

Baťa nevymyslel iba topánky, bol geniálny marketér a ty sa z jeho miliardovej firmy môžeš veľa naučiť!

Záujem z celého sveta

Ako rástol úspech značky Nehera, sieť svojich obchodov expandoval aj do zahraničia. Ako prvú otvoril v roku 1936 prevádzku v Štokholme, neskôr sa rozšíril aj na africký kontinent, kde pracovali československí zamestnanci.

Na konci tridsiatych rokoch sa výrobu rozhodol expandovať aj na slovenskú časť krajiny. Za mesto, kde vybudoval novú továreň, si vybral Trenčín, čím ovplyvnil ďalší vývoj mesta, ktorému neskôr prischla prezývka ,,mesto módy.“

Dobré podnikateľské prostredie však náhle skončilo so vznikom Protektorátu Čechy a Morava. Jan Nehera nakrátko putoval do väzenia, a jeho podnik sa stal súčasťou Hanisch a spol.

zdroj: trencin.sk

Po konci druhej svetovej vojny prišla pre Neheru s nástupom komunistov aj druhá rana. Bol totiž obvinený z kolaborácie. Aj napriek tomu, že ho za krátky čas očistili, jeho podnik ostal znárodnený.

Z továrne na českej strane sa stal OP Prostějov a z trenčianskych závodov Odeva.

Trenčín – mesto módy

Práve Odeva neskôr žila už svojím vlastným životom, a v júni 1948 bola ustanovená za vedúci odevný podnik na Slovensku. Postupne vznikali nové odevné závody v celej krajine – v Hlohovci, Novom Meste nad Váhom, Skalici, Šafárikove a Topoľčanoch.

Neherov podnik vtedy vo svojej podstate splynul s ostatnými závodmi. Po páde železnej opony sa stal jednou z prvých slovenských akciových spoločností so 100 % účasťou štátu s názvom OZETA Trenčín.

Aj keď po kupónovej privatizácii skoro zanikla, dnes ju môžeme poznať pod rovnakým názvom, a zameriava sa už iba na klasickú výrobu oblekov.

Legendárna Ozeta nás oblieka už 80 rokov, nepochovali ju nacisti ani privatizácia. Toto je jej príbeh

Jan Nehera po znárodnení podnikov emigroval do Casablancy v Maroku, kde sa ešte nejaký čas venoval podnikaniu. Bol aktívnym členom Rady slobodného Československa a sokolskej jednoty.

Posledná rana však prišla po tom, ako jeho podnik rovnako v 50. rokoch v Maroku znárodnili. 4. apríla 1958 tak následne v Casablance vo veku 85 rokov zomiera.

Oživenie značky

Štyridsať rokov po smrti zakladateľa značky sa rozhodli manželia Ladislav Zdút a Bibiána Zdútová vdýchnuť život zabudnutej značke.

V roku 1998 zaregistrovali ochrannú známku Nehera. Dlhé roky bolo okolo samotnej značky ticho, a nápad zrel v hlavách Zdútovcov dlho.

Skutočné vzkriesenie ale prišlo v roku 2014, keď si manželia zavolali francúzskeho stylistu a návrhára Samuela Driru. Bývalý pracovník značiek Hugo Boss, Hermès a Damir Doma za dva mesiace pripravil prvú kolekciu značky.

Tá bola zameraná na minimalizmus a kúsky, ktoré sa nosia dlhšie ako jednu sezónu. Celá výroba prebiehala lokálne – v slovenských a českých fabrikách.

 
 
 
 
 
Zobrazit příspěvek na Instagramu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Příspěvek sdílený NEHERA (@neheraofficial)

V roku 2015 sa tak modelky oblečené v kúskoch od slovenskej značky Nehera kolekcie na jar-leto s názvom Blank Canvas prechádzali po mólach parížskeho Fashion weeku. Odvetdy bola značka pravidelným účastníkom, a to až doteraz, kedy sa musel Fashion week kvôli pandémii zrušiť.

Hlavné štúdio značky sídli v Bratislave, ale jej kúsky sa predávajú po celom svete, a dostali sa až do Švajčiarska, USA, Južnej Kórei, Číny či Japonska.

Záležať si dávajú aj na kvalitných materiáloch, z ktorých sú šaty ušité. Vlna pochádza zo Slovenska, denim z Japonska a hodváb zo Spojených štátov.

Značku si zamilovali aj svetoznáme herečky ako Marion Cotillard, Tilda Swinton alebo Alicia Vikander.

 
 
 
 
 
Zobrazit příspěvek na Instagramu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Příspěvek sdílený NEHERA (@neheraofficial)

Lokálna výroba je dôležitá

Zahraničie je trh, na ktorý sa značka zameriava. To, že na Slovensku ženy oblečené v Nehere nevidíme, môže spôsobovať aj fakt, že ceny oblečenia sú, podobne ako u luxusných značiek, pomerne vysoké.

Ako však priznal Ladislav Zdút v rozhovore pre denník SME, je to zapríčinené aj tým, že napriek tomu, že majú zamestnanci v textilnej výrobe minimálnu mzdu, stále je výroba z globálneho hľadiska veľmi drahá.

,,Ušitie jedného kabáta stojí u nás v priemere 70 eur. To je len práca v mzde bez DPH, bez nákladov na dizajnérov, materiál, distribúciu, bez marže maloobchodu, nákladov na e-shop, podporu predaja a podobne,“ hovorí.

Ako doplnil, keďže nechcú konkurovať značkám, ktoré šijú oblečenie v lacných ázijských krajinách, ceny sa pohybujú v stovkách eur za kus.

Makyta je Made In Slovakia a svetová extratrieda, šije šaty za tisíce eur pre luxusné značky

Ešte pred príchodom koronakrízy sa staro-novej značke Nehera začínalo dariť aj po finančnej stránke, keďže sa im podarilo výrazne znížiť straty. Podľa portálu Finstat mali v roku 2019 obrat skoro dva milióny eur a zisky boli v mínuse 23-tisíc eur.

Ladislav Zdút je však okrem toho úspešným marketérom. Ak sa pozrieme na čísla, jeho spoločnosť JandL v minulom roku pri obrate 36 milónov eur dosiahla zisk skoro štvrť milióna a Dual Production vykázala ešte vyšší zisk, a to 267 tisíc eur pri obrate 27, 5 milióna. Medzi jednu z ich najznámejších reklamných kampaní patrí napríklad tá pre Coop Jednotu.

Zdroje: Top-fashion, Podnikajte, SME, Finstat

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech