Módny priemysel má problém. India a Afrika už nebudú odpadkovým košom reťazcov

  • V Európe ročne vzniká 16 miliónov ton textilného odpadu
  • Jeho recyklácia doteraz stála na krajinách tretieho sveta
  • India a Afrika už nechcú prijímať smeti z Európy či Ameriky
  • Cirkulárna ekonomika je v kríze a hrozí zavalenie odpadom
fashion
AFP Photo, HM
  • V Európe ročne vzniká 16 miliónov ton textilného odpadu
  • Jeho recyklácia doteraz stála na krajinách tretieho sveta
  • India a Afrika už nechcú prijímať smeti z Európy či Ameriky
  • Cirkulárna ekonomika je v kríze a hrozí zavalenie odpadom

Každodenný konzumný štýl života si vyberá svoju daň na našej planéte, ktorá je viac a viac zahltená odpadom. Časť z neho produkuje módny priemysel, ktorý je jedným z najznečisťujúcejších odvetví na svete. Okrem toxických látok, ktoré vypúšťa do prostredia a ktorými ovplyvňuje aj zdravie ľudí, je problémom samotná likvidácia textilu. Ide totiž o čoraz spotrebnejší produkt, keďže módne kúsky sezóna čo sezóna vytláčajú nové, pričom staré končia v odpade.

Len v Európe je to ročne až 16 miliónov ton textilu, ktorého je treba sa zbaviť. Z veľkej časti končí na skládkach a likviduje sa neekologicky a za nemalé peniaze. Len časť z odpadu sa vracia do obehu vďaka recyklácii a podporuje tak cirkulárnu ekonomiku. Na Slovensku je táto recyklácia problematická a funguje len v zanedbateľnom množstve vďaka charitám a second handom. Časť textilu sa spracuje a využíva na výrobu materiálov používaných v automobilovom či stavebnom priemysle. Recyklácia v globálnejšom merítku síce existuje, no nedeje sa v Európe.

Presúva sa za lacnou silou do Ázie či Afriky, kde si na nej založili biznis mnohé fabriky. Najväčším „textilným smetiskom“ západu je indické mesto Panipat. Funguje tu takmer dvesto mlynov na spracovanie textilu, do ktorých kamióny vozia balíky s tonami oblečenia. Z vyhodených džínsov či košieľ sa ručne odstraňujú zipsy a gombíky, oblečenie sa následne rozomelie a vyrobí sa z neho priadza. Z nej sa potom šijú ďalšie produkty, prevažne deky, ktoré predávajú do celého sveta. Tento priemysel generuje ročné príjmy vo výške 62 miliónov dolárov.

Ešte pred pár rokmi sa v Panipat ročne spracovali tony textilu zo západných odevných reťazcov a vyrobili sa tisícky prikrývok. Kde je teda problém? Časy sa menia a tento priemysel začína byť problematický, a to najmä z ekonomického hľadiska. Prírodné materiály vytláčajú lacnejšie polyesterové alternatívy z čínskych fabrík, ktorých recyklácia vyžaduje novšie a drahšie stroje, ktoré si majitelia tovární nemôžu dovoliť. Klesá aj počet odberateľov týchto textílií, napriek tomu, že sú ekologickejšie ako konkurenčné syntetické materiály.

Problém prichádza aj z Afriky, ktorá je ďalším masovým spracovateľom odpadových textílií. Štáty Východoafrického spoločenstva, medzi ktorými je Keňa, Uganda, Rwanda a Burundi, sa rozhodli udeliť ban na dovážanie použitého textilu zo zahraničia. Dôvodom je, že chcú podporiť domácich výrobcov textilu a zvýšiť tak svoje šance na trhu a konkurencieschopnosť voči Číne. Ak sa postoj týchto krajín nezlepší, môže to mať katastrofálny vplyv na cirkularitu tohto priemyslu a zničiť aj to málo, čo doteraz ako tak fungovalo.

Západné reťazce, ako napríklad HM, mali doteraz svedomie čisté, pretože recyklovali, teraz majú problém. Situáciu treba riešiť a hľadať nové cesty znovupoužitia textilu. Lopta je aj na strane legislatív EÚ a jednotlivých krajín vrátane Slovenska, ktoré doteraz nebrali použitý textil ako odpad. Nová klasifikácia by mohla priniesť lepšiu reguláciu a efektívnejšiu recykláciu textilu. Zároveň priemysel nutne volá po investíciách do rozvoja lepšieho spracovania a využitia recyklovaných vlákien, čo je základom cirkulárnej ekonomiky odevného priemyslu.

Nehovoriac o riešení podstaty problému, teda konzumného štýlu života. Zodpovednosť je na strane módneho priemyslu, ktorý produkuje stále rýchlejšiu a menej trvanlivú módu, ale aj na strane spotrebiteľov, ktorí sa nechávajú trhom a trendmi ovplyvňovať. Kým nezačneme znižovať svoju spotrebu a neosvojíme si udržateľnejší štýl života, situácia sa ďaleko nepohne. Aj zrecyklované produkty totiž po ich využití raz skončia na skládke.

Zdroje: economist.comrecyclingwasteworld.co.uk, etrend.sk

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech