Molekuly tejto rastliny brzdia rozvoj Alzheimerovej choroby. Používa sa v kozmetike, Slováci ju bežne pestujú doma

Aloe vera sprevádza ľudstvo už celé generácie. Ľudia ju po stáročia vnímajú ako rastlinu, ktorá upokojuje podráždenú pokožku a podporuje prirodzené hojenie, no skupina vedcov ju začína vidieť celkom inak.

V ich počítačových modeloch sa listy tejto nenápadnej rastliny menia na malú chemickú továreň, ktorá môže jedného dňa pomôcť pri liečbe Alzheimerovej choroby, uvádza Scitech Daily.

Čo skrýva obyčajná aloe vera?

Alzheimerova choroba predstavuje jednu z najnáročnejších medicínskych výziev súčasnosti. Ako najčastejšia príčina demencie postupne rozkladá pamäť a oslabuje schopnosť zvládať každodenné činnosti. V mozgu sa hromadia toxické bielkoviny a nervové bunky prichádzajú o svoj kľúčový komunikačný nástroj – acetylcholín.

Súčasné lieky často pracujú práve s touto látkou. Brzdia enzým acetylcholínesterázu, ktorý zodpovedá za rozklad acetylcholínu, čím dočasne zvyšujú jeho hladinu. Pacient tak môže na určitý čas lepšie myslieť a fungovať, no choroba pokračuje ďalej a súčasná medicína ju nedokáže zastaviť.

V nedávnej štúdii sa vedci namiesto klasických laboratórnych pokusov sústredili na výpočtové metódy. Najprv vybrali niekoľko zlúčenín prítomných v listoch aloe vera a potom simulovali, ako by sa tieto molekuly správali v blízkosti enzýmov spojených s Alzheimerovou chorobou.

„Hlavným cieľom tejto štúdie bolo identifikovať potenciálne inhibítory medzi bioaktívnymi zlúčeninami Aloe vera, schopné efektívne cieliť na enzýmy acetylcholínesteráza (AChE) a butyrylcholínesteráza (BChE),“ uvádzajú autori.

Najviac pozornosti získal beta-sitosterol, rastlinný sterol, ktorý sa v modeloch viazal na oba enzýmy a dokázal udržať stabilnú väzbu aj počas dlhých simulácií. Simulácie naznačujú, že beta-sitosterol pôsobí ako dvojitý inhibítor. V klinickej praxi by takýto účinok znamenal schopnosť zasiahnuť AChE aj BChE naraz, čo má osobitný význam, pretože ich aktivita sa počas rozvoja Alzheimerovej choroby mení.

Beta-sitosterol však nebol jediným kandidátom. Štúdia sa venuje aj kyseline jantárovej, ďalšej látke spájanej s aloe vera. „Komplexná analýza podporuje potenciál týchto zlúčenín ako bezpečných a účinných terapeutických látok,“ povedal Samir Chtita, jeden z autorov štúdie.

Od simulácie k reálnej liečbe

Samotná väzba na enzým však nestačí. Potenciálne liečivo musí prejsť aj cez biologické prekážky tela. Preto sa tím pozrel na parametre označované skratkou ADMET. Ide o súbor vlastností, ktoré opisujú vstrebávanie, transport v organizme, metabolizmus, vylučovanie a toxicitu. Inými slovami, výskumníci sa pýtali, či by sa tieto molekuly dokázali efektívne vstrebávať, dostať sa na správne miesto a nepoškodiť pritom zdravé tkanivá.

Podľa ich modelov vyzerajú profily beta-sitosterolu aj kyseliny jantárovej priaznivo, s náznakmi dobrej znášanlivosti a nízkej toxicity. Komplexná analýza podporuje predstavu týchto molekúl ako bezpečných a potenciálne účinných terapeutických látok.

Vedci však zdôrazňujú, že ide len o počítačové simulácie. Výpočtové metódy dnes dokážu veľmi presne odhadovať správanie molekúl, no nedokážu nahradiť komplexnú fyziológiu živého organizmu.

Ďalším krokom budú experimenty v laboratóriu na purifikovaných enzýmoch, potom testy na bunkách a napokon na zvieracích modeloch. Až po dlhom reťazci takýchto overení má zmysel uvažovať o klinických skúškach s ľuďmi.

Napriek týmto limitom prináša štúdia dôležité posolstvo. Ukazuje, že aloe vera ponúka množstvo bioaktívnych látok vhodných na farmaceutický výskum. „Od staroveku siaha ľudstvo po aloe vera. Mnohé kultúry ju nazývajú ‚zázračnou rastlinou‘ a využívajú ju už viac než 3000 rokov,“ píšu autori.

Podotýkajú, že dnes ju ľudia najčastejšie používajú v kozmetike a zdravotníckych produktoch, no mohla by byť súčasťou aj úplne nového výskumu zdravia mozgu.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking