„Mozog starne len vtedy, keď ho prestaneš používať.“ 102-ročný praktizujúci neurológ odhalil návyky pre dlhovekosť

Howard Tucker je považovaný za najstaršieho praktizujúceho lekára na svete. V 102 rokoch síce už neordinuje, no naďalej sa venuje prednášaniu, právnym konzultáciám a pôsobí ako mentorská osobnosť pre medikov a právnikov.

Jeho životná dráha zahŕňa štúdium medicíny ukončené v roku 1947, špecializáciu v neurológii v roku 1953, pôsobenie ako hlavný neurológ pre Atlantickú flotilu počas kórejskej vojny aj právnické štúdium, ktoré absolvoval v 67 rokoch.

Jeho tipy na dlhovekosť nie sú výsledkom trendov či diét, ale overené skúsenosťami, klinickou praxou a osobným príkladom. National Geographic mu venoval rozsiahly rozhovor pred jeho 103. narodeninami a Tucker v ňom zhŕňa, čo skutočne funguje.

Práca ako prevencia pred demenciou

Howard Tucker dlhodobo tvrdí, že odchod do dôchodku predstavuje rizikový faktor pre mentálne zdravie. Nejde o náhodný názor. „Pre každý ďalší rok pracovnej aktivity klesá riziko demencie,“ vysvetľuje.

Podľa neho je zásadné zachovať si schopnosť rozhodovať, diskutovať a udržiavať sociálne väzby – to všetko sú procesy, ktoré udržiavajú mozog v činnosti. Staré pravidlo „používaj alebo stratíš“ tu podľa neho platí dvojnásobne.

Po zatvorení nemocnice, kde školil mladých lekárov, si Tucker aktívne hľadá nové príležitosti. Nejde o formalitu – mentálna nečinnosť je podľa neho reálnym rizikom pre zdravie. „Som bez práce, a to je pre mňa problém,“ hovorí otvorene.

Mozog potrebuje výzvy, nie stres

Tucker si uvedomuje, že nie každá práca prospieva zdraviu. Tvrdí však, že aj vtedy je možné hľadať zmenu. Spomína pacientku, ktorá trpela tak silným stresom z práce, že musela trikrát obísť blok, kým vôbec vošla do budovy. Neskôr dostala mozgovú príhodu vo veku 42 rokov. „V jej prípade by odpoveďou bol nový nadriadený,“ poznamenáva s nadhľadom.

Kľúčom k zdraviu mozgu je podľa neho neprestávať riešiť úlohy, neuzatvárať sa a nájsť spôsob, ako zostať mentálne aktívny. Nie je zástancom extrémov. Sám sleduje správy, zaujíma sa o nové poznatky a venuje sa právnym prípadom aj v stovke.

Žiadne cigarety, menej nenávisti

Howard Tucker neholduje dogmám, no pri niektorých témach je nekompromisný. Jednou z nich je fajčenie. Nikdy ho neskúsil – a dodnes je na to hrdý. Ako mladý chcel zapôsobiť na okolie a oznámil otcovi, že začne fajčiť. Ten mu iba jednoducho položil otázku: „Prečo by si si do pľúc púšťal niečo iné ako čerstvý vzduch?“ Myšlienka fajčenia sa mu tým úplne znechutila.

zdroj: reprofoto:YouTube/GMA

Dnes Tucker fajčenie označuje za jednoznačný faktor predčasnej smrti a upozorňuje, že podobný vývoj, aký nastal pri cigaretách, sa môže opakovať pri m*huane. Argumentuje tým, že po jej inhalácii klesá koordinácia, intelekt a zvyšuje sa riziko infarktov a cievnych príhod. Legislatíva podľa neho nereaguje dostatočne rýchlo.

Dôležitá je aj emocionálna hygiena. Tucker radí: „Nenoste v sebe nenávisť.“ Vysvetľuje, že nenávisť zvyšuje krvný tlak, tep a vytvára identickú záťaž ako akútna úzkosť. V tele vyvoláva rovnaké fyziologické reakcie ako strach, no nemá žiaden pozitívny účinok.

Pohyb a strava: umiernenosť namiesto dogiem

V otázke stravovania je Howard Tucker zástancom jednoduchosti. Ráno si dáva ovocie a toast, na obed často nejde, večer zvyčajne konzumuje ryby, kuracie mäso alebo občas hovädzinu so zeleninou. A k tomu si dovolí aj martini. „V posledných rokoch som si viac dovolil zmrzlinu a šišky, než kedysi. V strednom veku som bol oveľa prísnejší,“ priznáva s úsmevom.

Za najväčší mýtus o dlhovekosti považuje predstavu, že ak sa bude človek riadiť jednou diétou alebo rutinným plánom, automaticky sa dožije vyššieho veku. „Extrémy môžu byť rovnako škodlivé ako nezdravý životný štýl. Všetko je o rovnováhe.“

Aj v oblasti pohybu hlása prístup bez extrémov. Kedysi behával, dnes využíva bežiaci pás, no iba pri sledovaní televízie. Stále si však zakladá na pravidelnom pohybe – chôdzi, stacionárnom bicykli či iných formách mierneho tréningu. Po 100-ke stále chodí na snežniciach – aj keď už len po rovine, v sprievode svojich detí.

Vzťahy, humor a ignorovanie veku

Tucker žije s manželkou takmer 68 rokov. Ich vzťah označuje za kľúčový prvok duševnej rovnováhy. „Udržuje ma pri zemi,“ hovorí jednoducho. Dodáva, že priatelia, najmä tí mladší, stimulujú jeho myslenie. „Môj otec mal v 90-ke priateľov v tridsiatke. To ho udržiavalo pri živote. Mne sa deje niečo podobné.“

Odmieta predstavu, že človek má byť so zvyšujúcim sa vekom automaticky prehliadaný. Neznáša, keď sa ľudia obracajú na jeho deti, hoci on sám je prítomný. „Je to urážlivé. Vek je relatívny. Nezáleží na ňom, kým sa nebojíte žiť naplno.“

Nie diéta, ale zmysel

Na otázku, čo je skutočným základom dlhovekosti, Howard Tucker odpovedá bez váhania: udržiavanie mentálnej aktivity, vyhýbanie sa návykom, ktoré poškodzujú zdravie a prehlbovanie medziľudských väzieb. Bez týchto prvkov je podľa neho dlhý život len štatistika – nie naplnený čas.

„Myslím, že som múdrejší ako Churchill aj Shaw,“ hovorí. „Jeden pil brandy, druhý nejedol mäso. Ja si dám martini. Ale hlavne – nezabudnite na radosť zo života.“

Čítajte viac z kategórie: Lifehacking