Muži nie sú predurčení k líderstvu, ženské mozgy sú rovnako geniálne. Nová štúdia búra predsudky

Už v učebniciach dejepisu žiaci čítajú prevažne o mužoch a tento odkaz si nesieme do dnešného dňa. Vidíme ho vo svetovej politike, podnikaní, akademickej obci a prevahu mužov nájdeme aj pri laureátoch Nobelovej ceny. Navyše, skutočne nejde o malé rozdiely.

Vysvetlení toho, prečo je to tak, je množstvo. Najjednoznačnejšiu odpoveď však našli vedci v biológii. Desiatky rokov sa vo vedeckej literatúre objavoval argument, že medzi ženským a mužským mozgom existujú zásadné rozdiely, ktoré mužom prispievajú k úspechom.

Podľa novej, len nedávno publikovanej metaanalýzy však na podobné tvrdenie neexistujú dôkazy.

Muži a ženy dokážu so svojím mozgom to isté

„Ak predpokladáme, že ľudia sú takí ako iné zvieratá, tak existuje rovnaká šanca, že máme na tomto svete taký istý počet žien, ktoré dosahujú vysoké výsledky, ako mužov,“ opisuje výsledky ich skúmania biologička a vedúca štúdie Lauren Harrisonová, ktorá pôsobí na národnej univerzite v Austrálii.

Dodáva, že podľa rovnakej logiky máme tiež podobný počet mužov a žien z hľadiska slabších výsledkov.

Väčšina výskumov, ktoré sa týkajú diverzity, sa zaoberá rozdielmi medzi pohlaviami, ktorých je, samozrejme, množstvo. Pri niektorých zvieratách, napríklad pávoch, ľahko zistíš, či ide o samca alebo samičku. Výrazné odlišnosti poznáme aj pri našom druhu, ide napríklad o fúzy či prsia, ktoré ľahko napovedia, či pred tebou stojí muž alebo žena.

zdroj: Unsplash/briscoe

Na argument, ktorý sa roky používal, neexistujú dôkazy

Rozdielov však môže byť menej, než sme sa desiatky rokov domnievali. Slávny anglický sexuológ Havelock Ellis prišiel koncom 19. storočia s tvrdením, že to, že majú muži väčšie mozgy zároveň znamená, že majú väčší potenciál pre kognitívne zdatnosti.

Tento argument sa odvtedy využíval ako vysvetlenie toho, prečo sú muži predurčení na vplyvné a vedúce pozície a prečo na ne majú vlastne nárok.

Vedci sú rozdielmi medzi pohlaviami fascinovaním roky. Existuje množstvo štúdií, ktoré sa snažili prísť na to, či sa štatistické rozdiely medzi „tými z Venuše“ a „tými z Marsu“ skutočne premietajú do niečoho významného.

Na to, či anatomická rozmanitosť v rámci jedného pohlavia skutočne poskytuje širšie spektrum správania sa však zameralo len pár odborníkov.

Háčik môže byť úplne inde

Nová metaanalýza, na ktorú upozornil portál Science Alert vzala do úvahy všeobecné tvrdenia o zvieratách, pričom ľudí vylúčili. Tím na 220-tich druhoch živočíchov skúmal, či sa ekvivalenty našich, ľudských osobnostných čŕt medzi pohlaviami skutočne do značnej miery líšia.

A aj napriek dôkladnému prieskumu, pri ktorom podľa publikácie využili 204 štúdií sa tímu nepodarilo nájsť žiadne presvedčivé dôkazy, ktoré by preukázali väčšiu variabilitu v rámci osobnostných vlastností samcov alebo samíc pri akomkoľvek z druhov, ktoré skúmali.

Skúmali osobnostné črty ako smelosť, agresivitu, aktívnosť, spoločenskosť a skúmanie, uvádzajú v publikácii zverejnenej na portáli knižnici Wiley.

Na nejaké rozdiely naprieč druhmi samozrejme narazili. Zistili napríklad, že niektoré vybrané charakteristiky, ako je imunita alebo určité morfologické znaky, sa v rámci pohlaví u konkrétnych druhoch výrazne líšia.

Ak by sme teda použili prírodu ako odraz nás samých, znamenalo by to, že ženské mozgy poskytujú rovnako veľa príležitostí pre génia, ako aj pre menej zdatného človeka, ako tie mužské.

Evolučný biológ Michael Jennions a časť výskumného tímu z austrálskej univerzity vysvetľujú, že ak by boli medzi pohlaviami skutočne značné rozdiely, znamenalo by to, že na svete existuje viac mužov ako žien s veľmi nízkym alebo veľmi vysokým IQ.

„Náš výskum však ukazuje, že správanie samcov a samíc je veľmi podobné. Preto nie je dôvod na odvolávanie sa argumentom, ktorý je založený na biológii. Nedá sa tak totiž vysvetliť, prečo napríklad Nobelovu cenu dostalo viac mužov než žien, keďže ju spájame s vysokým IQ.“

Nedostatok týchto dôkazov však nevylučuje iné biologické vysvetlenia. Obmedzuje však argumenty, že je táto skutočnosť jednoducho daná a nedá sa s ňou preto nič robiť. Harrisonová dodáva, že teraz by sme sa mali zamerať na úlohu kultúry a výchovy, ktorá vydáva ženy a mužov na iné cesty.