Na Sliači americká základňa nevznikne. Zabudni na konšpirátorov, realita bude takáto, píše Pavel Macko

Autor komentáru je expert na obranu a bezpečnosť a predseda ODS – Občianski demokrati Slovenska.

Napriek úplnej nezmyselnosti primátorka Sliača zorganizovala miestne referendum proti neexistujúcej a neplánovanej základni. Nevie ani len, odkiaľ sa o základni dopočula. Teraz žiada, aby jej niekto vysvetlil už dávno známu zmluvu. V tomto prípade nejde ani tak o stratu zdravého rozumu, ale o absenciu pudu sebazáchovy. 

Vláda a prezidentka vraj zrušili suverenitu Slovenska

Je zbytočné vracať sa k nezmyselnosti referenda a chabej argumentácii jeho organizátorov. Už vôbec nechcem komentovať to, že Sliačania hlasovali o územiach, ktoré ani len nepatria do ich katastra. Oni ani netušili, o čom vlastne hlasujú. Bez ohľadu na výsledky, referendum bolo úspešné z pohľadu organizátorov. Vzkriesilo už mŕtvu konšpiráciu a odpor voči existencii vlastného štátu. 

Na konci minulého roka sa rozpútal boj proti dohode o obrannej spolupráci s USA, tzv. DCA. Ministerstvo obrany a ministerstvo zahraničia sa rozhodli dokončiť dlhoročnú snahu Smeru o uzavretie takejto dohody s USA. Bol to Smer, ktorý sa tváril ako organizátor európskeho jadra, kto inicioval vznik takejto dohody. Bolo to ešte v dobe, keď sa nevedelo o nepriamom prepojení jeho špičiek na taliansku mafiu. Lenže medzitým ich ľudia vyhnali od moci. Tak sa spriatelili s Rusmi a extrémistami, sformovali šík a začali bojovať proti Západu a presadzovať ruské záujmy. 

Pridal sa aj generálny prokurátor, ktorý k dohode dal viac ako 30 pripomienok, z ktorých boli mnohé špekulatívne, nezmyselné, alebo dokonca insitné vojensko-strategické úvahy, čo určite nie je silná stránka prokuratúry. Takmer všetky tieto pripomienky označil za zásadné pripomienky. Prečo je to dôležité? Lebo zásadná pripomienka je niečo ako malé veto. Bez jej vyriešenia by dohoda alebo návrh zákona nemal ísť ďalej.  

Hneď na to si pán Žilinka odcestoval aj s námestníkom do Moskvy na oslavy a asi aj na stretnutie pri vodke a cigarách s osobou na sankčnom zozname EÚ. Vycestoval napriek výzvam ministerstva zahraničia a ústavných činiteľov, aby nikam nechodil, a to v dobe, keď Rusko rinčalo zbraňami na hraniciach s Ukrajinou. 

Napätie gradovalo a Smer, Hlas, národniari, rusofili, nacionalisti, neonacisti aj prokuratúra sa spojili do spoločného tábora odporu proti zmluve a za záchranu Ruska. Tvrdili a dodnes tvrdia, že dohoda zruší našu suverenitu, vydá náš vzdušný priestor nepriateľovi (áno, dobre čítate, USA je vydávané nepriamo za nášho nepriateľa), Američania tu idú budovať základne a všetko to má slúžiť na agresiu proti Rusku. Pridala sa aj šéfka odborov (vtedy zástupkyňa), ktorá dokonca hrozila generálnym štrajkom. 

zdroj: Startitup/Dominik Bízik

Falošní obrancovia mieru pomáhajú Rusku

Odporcovia DCA dokonca zorganizovali protivojnovú demonštráciu na podporu Ruska, zatiaľ čo si ruské tanky a raketomety nacvičovali ničenie Ukrajiny. Hlavnou agendou sa stalo celoštátne referendum, ktoré malo zabrániť uzavretiu dohody, alebo zabezpečiť jej zrušenie. Nezaháľal ani generálny prokurátor Žilinka, ktorý 8. februára zverejnil emotívny status. Volal po tom, aby tento deň vošiel do slovenských a možno aj svetových dejín, lebo mu nedovolili vystúpiť v parlamente a zabrániť uzavretiu dohody. 

Poslanci parlamentu schválili DCA, prezidentka ju ratifikovala. Odporcovia začali pogromy na poslancov, ktorí si len plnili svoju ústavnú funkciu a mandát. Nešlo len o znevažovanie na bilboardoch a napádanie poslancov, ale aj nebezpečné vyhrážky a obťažovanie v mieste bydliska. Dav organizovaný Smerom a jeho spojencami, za tichého prizerania sa generálnym prokurátorom, dával najavo, že je odhodlaný nielen použiť násilie proti vlastným poslancom, ale možno aj vítať okupantov z Východu. 

Dokonca ešte pár dní pred ruskou inváziou aj skúsený diplomat Kmec a poslanec Kéry tvrdo v televíznych debatách obhajovali agresívne záujmy Ruska, útočili na západ, USA a Ukrajinu. 24. februára prišiel šok. Ich „mierumilovný ruský brat“ brutálne zaútočil na celé územie Ukrajiny všetkými prostriedkami okrem jadrových bômb. Na chvíľu sa stiahli, potom sa začali hrať na mierotvorcov a spochybňovali ruské zverstvá napriek všetkým dôkazom a totálne zničeným ukrajinským mestám. Mier si predstavujú tak, že Ukrajina sa má vzdať Rusku a prenechať mu časť územia, alebo možno aj celú Ukrajinu. 

zdroj: Startitup/Dominik Bízik

Pud sebazáchovy velí pripravovať sa na obranu

Na sľubované referendum o DCA už zabudli. Len pani primátorka Sliača akosi zaspala a blížili sa aj komunálne voľby, a tak vyhlásila namiesto celoštátneho miestne referendum. Keď nič iné, získala tým aspoň nejaké hlasy občanov, ktorých dovtedy kŕmila dezinformáciami. Teraz sa tvári, že ona vlastne nevie, čo je to za zmluvu, a chce, aby jej niekto, napríklad generálny prokurátor, povedal, že v Sliači bude americká základňa. 

V dohode DCA nejde o budovanie žiadnej základne. Nič také tam nie je. Je to statusová dohoda, ktorá rieši to, aký status a aké pravidlá budú platiť pre cudzie vojská v prípade, že by ich na naše územie pozvali naše ústavné orgány. To sa môže stať z dôvodu cvičenia, v prípade predbežného rozmiestnenia predsunutej prítomnosti, ktorá má odradiť potenciálneho agresora, alebo v prípade napadnutia Slovenska. 

Nie je tam žiadny záväzok, že sa u nás zriadia základne, ani bianko šek na voľný vstup cudzích vojsk na naše územie. Naopak, dohoda sa vyslovene odvoláva na to, že o akomkoľvek pobyte cudzích vojsk najprv musia rozhodnúť naše ústavné orgány. Až keď je takýto súhlas vydaný, potom môžu vojská prísť a dohoda určuje pravidlá ich pobytu. Nie naopak. 

Vojnoví fotografi zachytili tie najemotívnejšie zábery z Ukrajiny

GALÉRIA+ 9

Ak to zjednoduším, to je to isté, ako napríklad pravidlá cestnej premávky v Albánsku alebo inej krajine. Tie vám automaticky nedarujú vozidlo, ani vás neoprávňujú na vstup do danej krajiny. Hovoria len to, aké pravidlá musíte dodržiavať, keď tam legálne prídete a budete jazdiť po ich cestách. 

Takéto dohody ako DCA sú úplne bežné a stanovujú pravidlá legálneho pobytu cudzích vojsk a styku s nimi, ak niekam legálne prídu. Takúto dohodu máme aj my s ostatnými členmi NATO (NATO SOFA), veľmi podobné pravidlá používajú dokonca aj jednotky OSN. 

Rusi s Ukrajincami takú dohodu nemajú, sú na ukrajinskom území ako nelegálny agresor, ktorý tam prišiel bez pozvania a súhlasu Ukrajincov a vraždí a ničí všetko, čo mu príde do cesty. Rozmiestnenie predsunutej prítomnosti cudzích vojsk na Slovensku vrátane tých amerických jasne ukázalo, ako to v praxi funguje. Prišli na naše pozvanie a až po súhlase nášho parlamentu. Reči o strate suverenity sú len politické bludy. 

Slovensko sa samo brániť nedokáže, a preto sme v systéme kolektívnej obrany. Aby nás v prípade potreby mohli brániť naši spojenci, potrebujeme mať pravidlá ich pohybu a pobytu na našom území dopredu. Organizovať dohody v čase krízy je už neskoro. Ale pravidlá nie sú dohodou o zriadení nejakej základne. Sú to len pravidlá. Na prijatie vojsk, alebo prípadné zriadenie základne a umiestnenie cudzích vojsk, je potrebná úplne iná dohoda, alebo aspoň súhlas ústavných orgánov. 

zdroj: Startitup/Dominik Bízik

Inter arma silent leges

Obrana zvrchovanosti a územnej celistvosti a bezpečnosť občanov sú úplne najdôležitejšie úlohy štátu. Štát je spoločenstvom nás všetkých občanov na základe základnej zmluvy, ktorou je naša ústava. V ústave sme si dohodli základné pravidlá pre fungovanie nášho štátu a jeho riadenie. Podľa článku 25 je obrana povinnosťou a vecou cti občanov, teda aj Roberta Fica a primátorky Sliača. Na obrane sa podieľa aj samospráva miest a obcí. Aj oni sú povinní urobiť všetko pre obranu svojej vlasti. 

Žiadny starosta ani primátor nemá kompetencie sabotovať obranu štátu. Naopak, podľa Ústavného zákona č. 227/2002 vo vojnovom stave a čase vojny aj obecný a súkromný majetok môže byť použitý na potreby obrany. Sovietski, rumunskí a československí generáli postupovali s obozretnosťou a snahou uchrániť naše mestá a dediny, ale nepýtali si povolenie starostov a primátorov na realizáciu vojenských operácií, keď oslobodzovali naše územie od nacistov. Verejnú správu im odovzdali až po ukončení bojov. Myslí si niekto, že v dnešnej dobe by to malo byť inak? 

Prežitie národa a nášho spoločného štátu je vyšší verejný záujem ako záujem obce alebo jednotlivca. Štát, teda my všetci, môže maximálne len kompenzovať dotknuté obce a jednotlivcov, ale nemôžeme sa všetci obetovať kvôli nim. Bolo by to proti základnému prírodnému pudu, pudu sebazáchovy. Dokonca aj spoločenstvá včiel alebo mravcov sa organizujú, sú disciplinované a bránia sa proti agresorom v záujme prežitia spoločenstva. Na prežitie nášho štátu v prípade ohrozenia potrebujeme schopnosť sa brániť, a teda aj vojenskú infraštruktúru a rozmiestnenie spojeneckých vojsk.

Nedá sa súhlasiť s nezmyselnými insitnými úvahami pána Žilinku, že prítomnosť cudzích vojakov trebárs na Sliači alebo inde z daného miesta urobí väčší cieľ, alebo dokonca cieľ jadrového úderu, ako pridávajú kotlebovci. Každý vojenský objekt alebo vojenské zoskupenie, bez ohľadu na národnosť vojakov, bude v prípade vojny cieľom nepriateľových vojsk a ich úderov. 

Stačí sa pozrieť na susednú Ukrajinu. Cieľom zničujúcich vojenských úderov Žilinkových a Ficových chránencov sú aj desiatky ukrajinských miest a stovky civilných cieľov, ktoré nemajú nič spoločné s vojskom, vrátane detských ihrísk, škôl, nemocníc, elektrární a teplární. Žiadne smiešne miestne referendum a pripomienky prokurátorov ich neuchránili pred skazou. 

Z dohody DCA nevyplýva výstavba žiadnej americkej základne. Žiadna nie je v pláne. Ale ani nemá zmysel organizovať nejaké referendá alebo kategoricky vyhlasovať, že u nás nikdy a za žiadnych okolností nebude žiadne cudzie vojsko a základňa. To rovno môžeme poslať agresorovi pozvánku a pripravovať kolaboračné uvítacie výbory.  

Treba povedať jasne, že ak nám bude hroziť vojna, alebo nás niekto napadne, tak chceme, aby sem prišli spojenecké vojská a mali tu aj svoje tábory a základne. Kto tvrdí opak, je proti existencii nášho slobodného a suverénneho štátu. 

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.