Na Slovensko si privážame odpadové výrobky. Kvalitu z našich fariem posielame za hranice

Odborníci sa zhodujú, že momentálne čelíme jednému z najhorších potravinárskych problémov za posledných 12 rokov. V Belgicku sa objavil mor ošípaných a európsky trh tak na túto situáciu ihneď reaguje. Už dnes je badateľné, že Nemci výrazne obmedzili nákup belgického mäsa. V skladoch ho teraz majú prebytok a stoj čo stoj sa ho snažia exportovať, aby im jeho doba trvanlivosti expirovala hocikde, len nie u nich doma.

Takéto mäso samozrejme putuje aj do našich obchodov. Zväz chovateľov ošípaných upozorňuje na fakt, že tento rok sa privezie až o 15-tisíc ton mäsa viac ako minulý rok, ale za podstatne nižšie ceny, ako sú výrobné náklady. Tým pádom sú všetci naši chovatelia v strate.

Výrobky pred expiráciou výmenou za našu kvalitu

Smutnou pravdou je aj to, že bravčové mäso od slovenských výrobcov je podľa odborníkov jedno z najkvalitnejších. Slovenské výrobky však aj napriek veľmi dobrej kvalite končia v zahraničí. Dôvod je jasný, naši producenti jednoducho cenu extrémne lacného mäsa z dovozu podliezť nedokážu. Kvalitné slovenské mäso sme tak nútení exportovať a s otvorenou náručou vítame výrobky, ktoré pár dní cestovali v kamióne a ich trvanlivosť je na hrane.

Podľa testov najhoršie dopadlo mäso, ktoré k nám cestovalo najdlhšie. „Kým to sem dovezú, kým sa rozrábka urobí, prebehnú tri štyri dni. Potom sa dostáva mäso na pult vtedy, keď už musí byť spracované ale ľudia si ho ešte odložia na pár dní do chladničky,“ uviedol riaditeľ farmy Topoľovka a Kamenica nad Cirochou Julián Škerlik.

Podľa roľníckej samosprávy a predstaviteľov chovateľského zväzu sa situácia vo výrobe bravčového mäsa dostáva do slepej uličky. Ak africký mor ošípaných prekročí slovenské hranice, čo je podľa chovateľov už iba otázka času, hrozí úplné zrútenie domácej výroby bravčoviny.

Namiesto toho, aby sme stopli kamióny s nekvalitným mäsom už pred našimi hranicami, nechávame našich producentov mlieť z posledného. Slovensko bolo pritom v produkcii bravčového celkom sebestačnou krajinou a dokonca sme ním v časoch socializmu zásobovali aj Prahu.

Dnes sa však k slovenskému spotrebiteľovi dostane reálne len 20 % doma vyrobeného mäsa. Zvyšok odchádza na export. Prednosťou slovenského mäsa je pritom nielen čerstvosť, ale aj to, že ide o mäso, ktoré má v porovnaní s dovážanou bravčovinou najnižšiu záťaž antibiotikami. Slovenské ošípané vykazujú hodnotu 43,2 mg antibiotík na kilogram živej hmotnosti, ale české 79,8, poľské 132,2, belgické 161,1, nemecké 204,8, španielske 242 a maďarské 245,5 mg na kilogram živej hmotnosti.

Momentálne asi nič lepšie neilustruje úpadok slovenského poľnohospodárstva ako rozpad výroby bravčového mäsa…