Na stole je nový zákon o ochrane slovenskej prírody. V praxi ju však zrejme nijako neochráni

Linda Cebrová / 21. novembra 2018 / Eko

zdroj: Pixabay
  • Nový zá­kon o ochrane prí­rody sa ochra­nou na­šich le­sov ni­jako ne­za­oberá
  • Ochra­nári majú tak­tiež obavu, že kým zá­kon vstúpi do plat­nosti, na zá­chranu vzác­nych prí­rod­ných ob­lastí môže byť už ne­skoro

Po­lo­vica roz­lohy ná­rod­ných par­kov bez zá­sa­hov člo­veka či pre­sun sta­rost­li­vosti o úze­mie v ná­rod­ných par­koch do rúk štát­nych or­ga­ni­zá­cií na ochranu prí­rody – to sú opat­re­nia, na ktoré ve­rej­nosť roky čaká. Nový zá­kon zmeny sľu­buje, no kým by pri­šiel do plat­nosti, zo Slo­ven­ska by mohlo zmiz­núť množ­stvo hek­tá­rov vzác­neho lesa. Zmien by sme sa to­tižto mali doč­kať až v ja­nu­ári 2022Máme obavu, že po­čas tohto ob­do­bia dôjde k „vy­dran­co­va­niu“ le­sov na území ná­rod­ných par­kov.” va­rujú ochra­nári

Na po­trebu lep­šej ochrany najv­zác­nej­ších sta­rých le­sov Slo­ven­ska roky upo­zor­ňu­jeme, do­dnes nie­ktoré lo­ka­lity nie sú do­sta­točne chrá­nené a sú ohro­zené ťaž­bou. Obá­vame sa, že ak zá­kon po­su­nie plat­nosť kľú­čo­vých opat­rení, akým je i pre­sun správy týchto lo­ka­lít pod ochranu prí­rody, nová vláda si tieto zá­väzky ne­musí osvo­jiť,“ po­ve­dala ria­di­teľka WWF Slo­ven­sko Mi­ro­slava Plass­mann.

Ochra­nár­ske or­ga­ni­zá­cie však oce­ňujú am­bí­ciu mi­nis­ter­stva. Ná­vrh na­prí­klad umož­ňuje po­vo­liť po­hyb tu­ris­tov či cyk­lis­tov mimo vy­zna­če­ných tu­ris­tic­kých trás a na­opak, snaží sa prí­snej­šie re­gu­lo­vať vy­sá­dza­nie či roz­ši­ro­va­nie ne­pô­vod­ných dru­hov rast­lín a ži­vo­čí­chov, pri­kr­mo­va­nie zveri či umiest­ne­nie sta­vieb.

Dob­rou sprá­vou je aj to, že rieši ná­hodnú a ne­plá­no­vanú ťažbu, ktorá sa dnes vy­ko­náva najmä po ka­la­mite a často sa ňou ospra­vedl­ňujú zá­sahy v ná­rod­ných par­koch. Na túto ťažbu by mali les­níci po no­vom žia­dať sú­hlas ochrany prí­rody. Chýba však na­prí­klad zá­kazpo­ľo­vať či lo­viť ryby a to od  štvr­tého stupňa ochrany.

Kro­kom vpred by mohlo byť aj zve­re­nie kom­pe­ten­cie vy­hla­so­va­nia chrá­nené úze­mia – prí­rod­ných re­zer­vá­cií do rúk Mi­nis­ter­stvo ži­vot­ného pro­stre­dia. Od­kedy to má to­tižto na ple­ciach vláda, na Slo­ven­sku sa po­da­rilo vy­hlá­siť iba je­dinú re­zer­vá­ciu – Bor­su­kov vrch. Na­chá­dza sa v Ná­rod­nom parku Po­lo­niny a je na zo­zname sve­to­vého de­dič­stva UNESCO.

Via­ceré vzácne lo­ka­lity na Slo­ven­sku na pri­me­ranú ochranu stále ča­kajú. Často ide aj o najv­zác­nej­šie pra­lesy a úze­mia s me­dzi­ná­rod­ným vý­zna­mom. Vý­sledky ma­po­va­nia pra­le­sov  na Slo­ven­sku po­tvr­dili, že z cel­ko­vej roz­lohy 10 580 hek­tá­rov pra­le­sov nie je do­sta­točne chrá­ne­ných až 31 %, nie sú to­tiž v 5. stupni ochrany, kde platí zá­kaz ťažby dreva,“ vy­svet­lil Mi­lan Ja­nák z WWF Slo­ven­sko.

Ochra­nári tak­tiež upo­zor­ňujú, že zá­kon má v názve ochranu prí­rody a aj kra­jiny, no ochra­nou kra­jiny sa ni­jako ne­za­oberá. Na­vrhujú preto do­pl­niť usta­no­ve­nie o ochrane kra­jin­ného rázu pred ne­zmy­sel­nými zá­sahmi. Do­dr­žia­va­nie by spa­dalo rov­nako pod Štátnu ochranu prí­rody.

Pridať komentár (0)