Na Ukrajine vznikla sieť podzemných tovární. Podliehajú prísnemu utajeniu, vieme, čo vyrábajú

Vojna u našich východných susedov poskytla cenné lekcie nielen Ukrajincov, ale aj Západu. Ukazuje, že naše výrobné kapacity munície a naše skladové zásoby nestačia na takýto intenzívny konflikt.

Napriek tomu, že v Európe a USA sa navýšili výrobné kapacity, stále to nestačí na pokrytie potrieb Ukrajiny. Kyjev sa preto rozhodol, že priloží sám ruku k dielu a týmto potrebám sa v súčasnosti venuje vyše 500 obranných závodov po celej krajine.

Podľa denníka El Mundo ide o štátnych aj súkromných výrobcov, pričom ich fabriky podliehajú vysokému utajeniu, ďalšie sa dokonca nachádzajú v podzemí.

Projektom bol poverený Oleksandra Kamyšina, ktorý sa od začiatku vojny preslávil tým, že sa mu podarilo udržať pri živote železničnú sieť na Ukrajine. Práve logistické zariadenia bývajú častým cieľom Rusov.

Kamyšinovi sa darí aj v najnovšej úlohe, výrobné kapacity sa mali od roku 2023, keď projekt vznikol, strojnásobiť.

„V tejto chvíli nevyrábame len muníciu, ktorá je taká potrebná, ale všetky typy bezpilotných lietadiel vrátane námorných a pozemných, obrnených transportérov Kozak, rakiet Neptun, protitankových Stugna,“ uviedol zdroj španielskeho denníka.

Práve protilodné rakety Neptun majú mať na svedomí potopenie pýchy Čiernomorskej flotily – krížnika Moskva. Ukrajincom sa zrejeme podarilo túto strelu pužiť aj na pozemné ciele. Práve upravené Neptuny známe pod menom R-360 sa mali použiť na zničenie systému S-400 na Rusmi okupovanom Kryme.

Protitanková strela Stugna-P sa podpísala nielen pod zničenie nejedného tanku či obrneného vozidla, no podarilo sa jej zničiť aj ruský lietajúci „tank“ – helikoptéru Ka-52.

Vyrábať majú aj hladinové drony Magura, ktoré podľa Ukrajincov spôsobili Čiernomorskej flotile škody v hodnote 500 miliónov amerických dolárov.

Americký generál zostavil trojkrokový plán na porážku Putina. „Nastal čas konať bez rukavičiek“

Munícia nielen pre vlastné potreby 

Ukrajinci majú ambíciu vyrábať pre vlastné potreby, ale tiež zaplniť európske sklady, ktoré vyprázdnila práve vojna u našich susedov.

Chcú nadviazať spoluprácu so zbrojárskymi spoločnosťami zo západu, pričom argumentujú, že na Ukrajine dokážu vyrábať muníciu oveľa lacnejšie ako napríklad v USA alebo v ostatných kútoch Európy.

„Západ nebol pripravený na vojnu takéhoto rozsahu , s týmto opotrebovaním a výdavkami na muníciu. Všetky arzenály sa vyprázdňujú, pretože na bojisku sa spotrebuje viac delostreleckých granátov, ako dokážu vyprodukovať všetci spojenci dohromady,“ uviedol zdroj.

V súčasnosti majú Ukrajinci vyrábať delostrelecké granáty pre svoje sovietske zbrane. Čoskoro budú ale schopní vyrábať aj muníciu 155 mm, ktorú používajú členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO).

„Máme to, čo Európe chýba, a Európa má to, čo nám chýba,“ uviedol zdroj. Ukrajincom majú chýbať peniaze a zákazky, Európe zase výrobné kapacity.

zdroj: TASR/AP, Efrem Lukatsky

Záujem už prejavili Kanada a Dánsko, ktoré tvrdia, že od Ukrajincov vedia získať produkty za tretinu ceny, ktorú teraz platia.

Zámer postaviť na Ukrajine fabriku avizoval aj najväčší európsky zbrojársky gigant Rheinmetall, ktorý stojí za tankami Leopard, Phanter či obrnenými vozidlami pre pechotu Puma a Marder. Nemecká spoločnosť bude mať 51 % podiel, pričom 49 % budú vlastniť Ukrajinci.

Fabrika má vyrábať muníciu 155 mm, pričom plánovaná výroba má dosiahnuť ročne produkciu o veľkosti šesťmiestneho čísla. V budúcnosti by gigant chcel vyrábať na Ukrajine aj obrnené vozidlá.

Obavy zo špehov 

Vojna na Ukrajine navyše mení aj spôsob, akým sa vedú moderné vojny. Spojené štáty preto prepracovávajú svoju obrannú stratégiu. Mocnosti vyraďujú niektorý svoj sortiment, napríklad ťahanému delostrelectvu už zrejme odzvonilo a mobilné delostrelectvo, ako sú samohybné húfnice či salvové raketomety ako HIMARS, sa ukázalo mimoriadne efektívne. Potrebné je tiež investovať do prostriedkov elektronického boja a do vrstvenej protivzdušnej obrany.

Najväčším problémom ukrajinskej snahy ale ostávajú ruskí špióni samotní a ľudia, ktorí spolupracujú s ruskou rozviedkou. Ak by Rusi zistili lokalitu týchto fabrík, mohli by na ne útočiť.

„Medzi robotníkmi sme našli nejakých zradcov, čo by mohlo stáť životy,“ uviedol zdroj z Ukrajiny.