Nádejná vakcína proti koronavírusu sklamala. CureVac má takú nízku účinnosť, že nestojí za schválenie

Predbežné dáta z testovania vakcíny proti koronavírusu od spoločnosti CureVac ukazujú pomerne nízku efektivitu pri ochrane proti ochoreniu COVID-19. V stredu o tom informovala samotná nemecká biofarmaceutická firma.

Výsledky predstavujú výrazný neúspech v snahách CureVacu vytvoriť vakcínu proti koronavírusu a spôsobili aj pokles hodnoty akcií spoločnosti.

I keď zatiaľ nevyhodnotili všetky dáta z testov, na ktorých sa zúčastnilo 40-tisíc ľudí v Latinskej Amerike a Európe, doterajšie výsledky podľa CureVacu ukazujú, že vakcína má len 47-percentnú účinnosť proti ochoreniu COVID-19 v prípade akéhokoľvek vážneho priebehu. To podľa spoločnosti nespĺňa ich „vopred stanovené štatistické kritériá na úspech“, no neuviedli, aká bola táto hranica.

Na schválenie je to málo

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) konštatovala, že za použitie stoja vakcíny s účinnosťou nad 50 %, no mnohé z už schválených látok ju majú omnoho vyššiu.

CureVac uviedol, že štúdiu skomplikoval široký záber variantov, ktoré sa vyskytli medzi analyzovanými prípadmi, a finálne výsledky sa podľa nich ešte môžu zmeniť. „I keď sme dúfali vo výraznejšie predbežné výsledky, pripúšťame, že demonštrovať vysokú efektivitu v tomto nesmierne širokom zábere variantov je náročné,“ konštatoval riaditeľ CureVacu Franz-Werner Haas. Firma podľa neho bude pokračovať v práci na kompletnej analýze a celková účinnosť sa ešte môže zmeniť.

Množstvo variantov koronavírusu, s ktorými sa CureVac stretol počas testov, pričom len jeden prípad COVID-19 bolo možné pripísať pôvodnému variantu, podľa Haasa „podčiarkuje dôležitosť vývoja vakcín ďalšej generácie, keďže sa naďalej objavujú nové varianty vírusu“.

Spoločnosť zároveň informovala, že poslala dáta Európskej liekovej agentúre (EMA), ktorá robí takzvanú rolling review vakcíny.

Vedci sú sklamaní

Experti, ktorí sa nepodieľali na výskume, označili zverejnené dáta za sklamanie, no zároveň varovali pred ich priamym porovnávaním s vakcínami, ktoré sú už povolené na použitie.

Deborah Fuller, profesorka mikrobiológie a odborníčka na vakcíny z fakulty medicíny Washingtonskej univerzity, napríklad poznamenala, že CureVac pracoval vo „výrazne odlišnom prostredí“ ako jeho konkurenti, ktorí svoje vakcíny testovali, keď bol ešte stále dominantný pôvodný variant koronavírusu. Klinické testy CureVacu sa podľa nej uskutočnili v desiatich krajinách a „v čím viac krajinách testujete, tým viac variantov musíte otestovať“.

Ďalší odborník, profesor mikrobiológie a imunológie Mark Slifka z Oregon Health and Science University, predpokladá, že problém môže byť aj v technológii mRNA, ktorú CureVac použil, a je mierne odlišná od tej využitej konzorciom BioNTech-Pfizer alebo firmou Moderna. „Môžu to byť varianty, môže to byť typ mRNA alebo to môže byť kombinácia oboch,“ skonštatoval.