Najbohatší Slovák má majetok v hodnote 1,4 miliardy eur, médiám sa roky vyhýba

  • Aj Slovensko má svojich miliardárov a milionárov
  • Pozreli sme sa na piatich najbohatších, kto sú a čím ako svoje peniaze získali
  • Aj Slovensko má svojich miliardárov a milionárov
  • Pozreli sme sa na piatich najbohatších, kto sú a čím ako svoje peniaze získali

Päťdesiat dva rokov a biznis v hodnote 1,4 miliardy eur. Nerátajúc českého premiéra slovenského pôvodu Andreja Babiša, je toto najlepšia finančná bilancia v našom štáte. Takýmto majetkom a zábezpekou pre nasledujúce generácie sa nemôže pochváliť každý. Napriek tomu má aj Slovensko svojich „vrchných 10%“ ľudí, ktorí sa o živobytie báť nemusia, uvádza Financer. Vieš však, ako sa k obrovským zárobkom dopracovali a kto vlastne sú?

Ivan Chrenko

V rebríčku najbohatších ľudí sveta obsadil 1415 miesto. Ivan Chrenko je slovenský developer, ktorý stojí za úspechom spoločnosti HB Reavis založenej v 90. rokoch. Pred jej vznikom však disponoval obchodom s audio-vizuálnou technikou v Šali. Jeho ambície údajne nikdy neboli stať sa bohatým človekom. Chrenko od audio-vizuálnej techniky upustil a v roku 1995 sa pridal k developerskej skupine HB Reavis po dvoch rokoch jej existencie. Prvým projektom bol kancelársky development Bratislava Business Center I, dokončený v roku 1998.

Vďaka tejto spoločnosti boli vybudované v Bratislave prvé administratívne priestory, zároveň je autorom mnohým iných projektov, medzi ktoré patrí aj Aupark, Aupark v Košiciach či Mlynské Nivy. Financie spoločnosť nezískala iba z devepolerskej činnosti. Po výstavbe spomínaných nákupných centier bola zároveň ich prevádzkovateľom, predala ich zväčša zahraničným subjektom až v štádiu dosiahnutia najvyššej hodnoty, k čomu došlo koncom júna roka 2006, kedy získala holandská spoločnosť Rodamco Europe 50% podiel bratislavského Auparku za 75 miliónov eur, čo umožnilo spoločnosti expandovať do zahraničia. V roku 2011 sa HB Reavis rozhodla predať vyššie spomenutej spoločnosti zvyšných 50% za 151 miliónov eur.

Developerská spoločnosť zaznamenávala napriek hospodárskej kríze v roku 2008 kontinuálny rast a v roku 2013 začala investovať na asi najvýznamnejšom trhu v Európe – v Londýne, kde si spravila meno hneď prvým projektom 33 Central. Po oznámení výsledkov referenda o brexite v roku 2016 sa spoločnosť rozhodla predať tento prvý kancelársky projekt 33 Central za 300 miliónov libier. Najnovším predaným londýnskym projektom je 20 Farringdon Street, ktorý predala spoločnosť po začiatku pandémie koronavírusu za 120 miliónov libier, uvádza Forbes.

Napriek podnikateľskému duchu a dosiahnutému úspechu sa Chrenko snaží v médiách nadmerne neprezentovať. Spoločnosť HB Reavis dlhodobo financuje svoje stavby v Londýne a Strednej Európe.

Ivan Chrenko
zdroj: HBReavis/nasi-ludia

Jaroslav Haščák

Druhým v rebríčku sa stáva mediálnejšie známy podnikateľ sústrediaci svoju činnosť do Strednej Európy, no jeho meno nie je neznáme ani na Balkáne či v Taliansku. Jaroslav Haščák je najväčším partnerom finančnej skupiny Penta a jeho majetok sa odhaduje na sumu 960 miliónov až 1 milarda eur. Jeho začiatky však siahajú do roku 1990, kedy počas vysokoškolského štúdia začal spoločne s Marekom Dospivom dovážať textilný tovar z Číny a predávať ho na Slovensku. Vďaka tomuto konceptu zarobil Haščák svoj prvý milión vtedajšej peňažnej meny.

Až akvizícia VÚB Kupón otvorila finančnej skupine Penta cestu k prvej miliarde. Tento kontroverzný počin sa stal prvým v histórii spomínanej skupiny.: „V roku 1996, keď NAV firmy dosahovalo okolo 50 mil. Sk, presvedčila Penta britský Regents Fund, aby sa pokúsil kúpiť kontrolný balík akcií najväčšieho investičného fondu na Slovensku VÚB Kupón, s hodnotou aktív okolo 9 mld. Sk. V priebehu nákupu akcií sa zakladajúca banka VÚB začala brániť. Britský Regents Fund sa rozhodol z transakcie exitovať. V tomto kľúčovom momente sa Pente podarilo presvedčiť VÚB Banku, aby jej predala svoj podiel a prefinancovala aj nákup akcií, ktoré už získal britský fond. Penta ovládla VÚB Kupón pri priemernej cene nákupu akcií na úrovni približne 20 percent ich reálnej trhovej hodnoty“, informuje Hlavný Denník.

Jaroslav Haščák bol v spojení s Pentou súčasťou kauzy Gorila, ktorá mala údajne odhaliť prepojenia finančných skupín na politiku a poukázala na rozsiahlu korupciu. Penta samozrejme všetky obvinenia popiera. V spojitosti s korupciou prebehlo v Českej republike vyšetrovanie Haščákovho partnera Dospivu kvôli tomu, že mal dať niekoľko miliónový úplatok ministrovi Kalouskovi. Dnes má táto finančná skupina zastúpenie aj v Maďarsku, Českej republike, Poľsku alebo Holandsku. Spadajú pod ňu rôzne médiá, realitné projekty a nemocnice, ale aj lekárne DR. Max, zdravotná poisťovňa Dôvera či stávková kancelária Fortuna.

Jaroslav Hačšák
zdroj: TASR/Martin Baumman

Tomáš Chrenek

Len o 10 miliónov za Hačšákom zaostáva rodina Chreneková na čele s Tomášom Chrenekom. Tento človek je najbohatším akcionárom spoločnosti Minerfin, pod ktorú spadajú Moriavia Steel a  Třinecké železárny.: „Základnými podnikateľskými aktivitami spoločnosti v dobe jej vzniku boli export ferozliatin a žiaruvzdorných materiálov zo Slovenska na trhy susedných krajín, obchod s poľským energetickým a koksovateľným uhlím a import oceľových plechov, najmä z Ukrajiny,“ informuje Minerfin v profile spoločnosti.

V roku 1996 došlo k založeniu „Spoločného podniku ZŽRK“ s FNM (Fond národného majetu) Ukrajiny. Hlavným zameraním tohto podniku bola a je ťažba železnej rudy. Spoločnosť Minerfin pri tomto založení nadobudla 36 percent akcií a v priebehu niekoľkých rokov sa stala majoritným akcionárom. Významným rokom bol aj rok 2006, kedy skúpila majoritný podiel prepravnej spoločnosti EX IM TRANS na Ukrajine. V súčasnosti zabezpečuje Minerfin dovoz rôznych druhov železnej rudy pre významné metalurgické spoločnosti ako sú ArcelorMittal, U. S. Steel Košice, Třinecké železárny a Voestalpine v krajinách Česko, Poľsko, Slovensko, Srbsko a Rakúsko.

Chrenek je taktiež spolumajiteľom spoločnosti Finitrading a Barrandov studio. Je známy ako český milionár so slovenským pôvodom. Prvý väčší obnos peňazí získal v 90. rokoch vďaka kupónovej privatizácii. V posledných rokoch si výrazne zvýšil majetok aj vďaka tomu, že stavil na zdravotníctvo, na ktoré je sústredená spoločnosť Agel pôsobiaca v Česku aj na Slovensku. Jeho skupina Agel investuje nielen do nemocníc, ale aj do polikliník a lekární v Česku i na Slovensku. Je najväčšou privátnou zdravotníckou skupinou v regióne. Na Slovensku vlastní 22 nemocníc a lekární, informuje Trend.

Tomáš Chrenek
zdroj: Facebook/Nemocnica Košice - Šaca, 1. súkromná nemocnica/photos

Milan Fiľo

Na štvrtom mieste slovenských milionárov sa dostal Milan Fiľo, ktorý pochádza z Heľpy. Momentálne má však dvojité občianstvo, a rovnako, ako Tomáš Chrenek, pôsobí v Čechách. Jeho majetok k roku 2020 dosiahol úctyhodných 670 miliónov eur. Podnikateľské zameranie Milana Fiľa je jednoduché a všetkým známe aspoň v podobe zápachu šíriacemu sa mestom Ružomberok. Polovica Fiľovho majetku totiž pochádza práve z papierní SCP Mondi, ku ktorému sa viaže kauza nevyplatenia akcií a zastrašovania zamestnancov po privatizácii papierní, informuje Forbes.

Do Fiľovho vlastníctva spadá aj holding Eco Investment a SHP Group zameriavajúca sa na výrobu hygienických papierových výrobkov. Okrem toho tiež podniká v telekomunikáciách a v realitách – v Česku vlastní napríklad spoločnosť CentroNet, prevádzkovateľa dátovej optickej siete a divadlo Hybernie. Nie je mu cudzí ani mäsospracujúci priemysel, kde vlastní sieť mäsiarstiev Tauris a Ryba Košice. Je taktiež majiteľom futbalového klubu MFK Ružomberok. Milan Fiľo tak patrí medzi úspešných privatizérov 90. rokov.

Milan Fiľo
zdroj: TASR/Branislav Caban

Miroslav Trnka

NOD je názov, ktorý nesie prvý antivírusový softvér spoločnosti ESET. Miroslava Trnku radíme v roku 2020 na piatu priečku finančne najúspešnejších Slovákov. Práve on je spoluautorom tohto prvého oceňovaného antivírusového softvéru, z ktorého vyrástla spoločnosť ESET.: „V tej dobe sa začínali objavovať prvé počítačové vírusy, bolo ich ešte málo a väčšina užívateľov im nevenovala veľkú pozornosť. Ja som však veril, že v blízkej budúcnosti budú počítače všade a že spolu s nimi sa budú rozvíjať aj vírusy. Veril som, že bezpečnosť počítačov sa stane dôležitou.“ uvádza Trnka v profile spoločnosti. Tá dostala názov po egyptskej bohyni a liečiteľke, vznikla v roku 1992 a jej prvé kroky smerovali do kancelárií k zavíreným počítačom.

Miroslav Trnka je považovaný za slovenského Billa Gatesa, keďže sa, podobne ako on, popri úspešnom podnikaní s počítačmi, zameral aj na charitatívnu činnosť. Taktiež je spolumajiteľom Denníka N, v ktorom vďaka investícii vo výške 1,2 milióna eur získal (spolu s ostatnými majiteľmi ESET-u) podiel 51%. Zvyšné percentá boli rozdelené medzi zakladateľov a pracovníkov redakcie. V roku 2014 stál za zrodom Nadácie Zastavme korupciu. Jeho majetok dosiahol hodnotu 660 miliónov eur. Tie pochádzajú prevažne od spomínaných spoločností.  Na záver jedna Trnkova rada, ako sa stať úspešným: „Dobre si zvážte, čo v živote chcete, a potom podriaďte všetko svoje konanie naplneniu toho cieľa. V mierne odľahčenej forme niečo podobné hovoril môj otec. Každý môže byť milionárom, len na to musí myslieť každú minútu svojho života.“

Miroslav Trnka
zdroj: TASR/Marko Erd

 

 
Zdroje: Financer, Hlavný Denník, Trend, Startitup, Forbes, Hospodarsky klub, Minerfin

Najnovšie video