Najbohatší zarábajú na ničení Zeme. Stoja za dvoma tretinami globálneho otepľovania, tvrdí nová štúdia

Globálne otepľovanie je dnes realitou, ktorú potvrdzujú nielen vedecké merania, ale aj každodenné skúsenosti miliónov ľudí po celom svete. Priemerná teplota Zeme už vzrástla o približne 1,3 °C oproti predindustriálnemu obdobiu, pričom väčšina tohto nárastu nastala v posledných 30 rokoch.

Tento trend prináša čoraz častejšie a intenzívnejšie extrémy – od vĺn horúčav a sucha cez ničivé požiare až po prudké záplavy. Klimatická kríza už neohrozuje len vzdialené budúcnosti či polárne regióny, ale priamo zasahuje do života bežných ľudí na všetkých kontinentoch.

V tejto súvislosti sa čoraz naliehavejšie ukazuje potreba rýchlej, spravodlivej a systémovej reakcie, ktorá nebude ignorovať klimatickú zodpovednosť najbohatších, píše portál Science Alert.

Podľa najnovšej vedeckej štúdie publikovanej v renomovanom časopise Nature Climate Change je totiž desať percent najbohatších ľudí na svete zodpovedných za dve tretiny globálneho otepľovania od roku 1990.

Výskumníci z ETH Zürich v spolupráci s medzinárodným tímom výskumníkov zistili, že spotreba a investície najbohatších jednotlivcov významne zvyšujú riziko extrémnych klimatických javov, ako sú smrteľné vlny horúčav či extrémne suchá.

„Spájame uhlíkovú stopu najbohatších jednotlivcov priamo s reálnymi klimatickými dôsledkami,“ uviedla hlavná autorka štúdie Sarah Schoengart pre agentúru AFP. „Je to posun od počítania uhlíka k skutočnej klimatickej zodpovednosti.“

Vedci tak prvýkrát kvantifikovali, ako súkromné bohatstvo ovplyvňuje konkrétne extrémy počasia – nielen cez osobnú spotrebu, ale aj cez investície a vlastníctvo majetku.

Extrémne javy ako dôsledok nerovnosti

Štúdia poukazuje na alarmujúce rozdiely v podiele na klimatických dopadoch. Najbohatšie jedno percento ľudí spôsobuje až 26-krát vyššiu pravdepodobnosť storočných horúčav v porovnaní s priemerným svetovým občanom.

Pri suchách v Amazónii je tento rozdiel 17-násobný. V krajinách ako Spojené štáty a Čína, ktoré spolu zodpovedajú za takmer polovicu svetových emisií, viedli emisie najbohatších k dvojnásobnému až trojnásobnému nárastu výskytu extrémnych teplôt. Tento nepriamy, ale veľmi výrazný vplyv je dôsledkom nielen luxusného životného štýlu, ale najmä rozsiahlych investícií do fosílnych palív a uhlíkovo náročných sektorov.

Dôležité však je, že výskumníci nehodnotili len spotrebu – ako cestovanie lietadlom či bývanie alebo vlastníctvo áut. Hodnotili aj tzv. „vstavané emisie“ vyplývajúce z finančných investícií.

„Vlastníci kapitálu môžu byť braní na zodpovednosť prostredníctvom progresívnych daní z bohatstva a uhlíkovo náročných investícií,“ vysvetľuje spoluautor Carl-Friedrich Schleussner z Medzinárodného inštitútu pre aplikovanú systémovú analýzu pri Viedni.

Podľa výskumníkov sa najsilnejší klimatický vplyv sústreďuje v dvoch najväčších ekonomikách sveta – v Spojených štátoch a Číne. Práve bohaté vrstvy v týchto krajinách prispeli ku klimatickému extrému až trojnásobne viac než bežná populácia.

Zdanenie superbohatých je zatiaľ v slepej uličke

Otázka, ako prinútiť najbohatších prispieť k riešeniu klimatickej krízy, sa v posledných rokoch dostáva do centra verejnej diskusie. Brazília ako predsednícka krajina G20 v roku 2023 navrhla dvojpercentnú daň z majetku jednotlivcov, ktorých čistý majetok presahuje miliardu dolárov. Lídri G20 síce vyjadrili ochotu na tejto téme spolupracovať, no konkrétne opatrenia dodnes neprijali.

Podobne stagnuje aj snaha o zavedenie minimálnej globálnej dane pre nadnárodné korporácie, ktorú ešte v roku 2021 podporilo takmer 140 krajín. Ich cieľom bolo zaviesť minimálnu sadzbu 15 %, aby veľké firmy nemohli unikať daňovej zodpovednosti. Aj tieto rokovania sa však postupne zastavili a ostali bez konkrétneho výsledku.

Z analýzy magazínu Forbes vyplýva, že takmer tretina všetkých miliardárov na svete pochádza zo Spojených štátov, čo je viac než z Číny, Indie a Nemecka dokopy. Podľa organizácie Oxfam navyše najbohatšie jedno percento svetovej populácie získalo za posledných desať rokov až 42 biliónov dolárov nového bohatstva. Vlastnia tak viac majetku než najchudobnejších 95 % ľudí spolu.

Bez férového prístupu klimatickú krízu nezastavíme

Organizácia Oxfam upozorňuje, že najbohatšie jedno percento svetovej populácie získalo za posledné desaťročie až 42 biliónov dolárov nového bohatstva. Títo ľudia dnes vlastnia viac ako zvyšných 95 % sveta dokopy.

Vedci preto zdôrazňujú, že klimatická akcia musí byť adresná. Bez adresnej a spravodlivej klimatickej politiky, ktorá sa bude sústrediť aj na najbohatších totiž nebude možné zastaviť zvyšovanie teplôt ani čoraz častejší výskyt extrémneho počasia. 

„Klimatické opatrenia, ktoré neriešia neprimeranú zodpovednosť najbohatších, riskujú, že minú najefektívnejší spôsob, ako znížiť budúce škody,“ varuje Schleussner. 

Zodpovednosť za klimatickú krízu totiž nespočíva len v ekologickom správaní jednotlivca, ale najmä v systémových rozhodnutiach tých, ktorí majú moc a kapitál. Ak má mať klimatická akcia skutočný dopad, musí zahŕňať spravodlivé prerozdelenie zodpovednosti – vrátane tých, ktorých majetok má najväčšiu ekologickú stopu.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko