Najlukratívnejšie miesto pri Dunaji? Nechať ho prázdne

Na prvý pohľad to nedáva veľký zmysel. Pozemok pri Dunaji, v tesnej blízkosti Downtownu, má obrovský rozvojový potenciál. Pri každom developmente sa prirodzene ponúka otázka, čo všetko sa sem ešte zmestí. GFI si však položilo opačnú otázku: čo ak je najcennejšie práve to, že tu už žiadna budova nepribudne?

Návrh vznikol v rámci medzinárodnej architektonickej súťaže na transformáciu Zimného prístavu. Súťaž už pozná svoj výsledok, no samotné územie zostáva jednou z najzaujímavejších otázok budúcej Bratislavy. Každý zo súťažných návrhov bol zároveň vlastným názorom na to, ako môže mesto ďalej rásť. Návrh GFI preto nie je len predstavou o jednej novej štvrti. Ukazuje aj širší postoj ateliéru k formovaniu mesta navzdory ekonomickému tlaku na každý voľný meter.

zdroj: GFI

Najlepší výhľad nemusí byť z nábrežia

Najväčšia hodnota návrhu sa podľa GFI nenachádza priamo na brehu Dunaja, ale vo vnútri prístavu. Centrálny polostrov je miestom, odkiaľ sa Bratislava ukazuje trochu inak. Pred človekom je pokojná hladina prístavných bazénov, v ktorej sa odrážajú vertikály Downtownu. Nad mestom vystupuje Bratislavský hrad a za ním sa otvárajú Karpaty. Zároveň zostávajú zachované priečne pohľady cez prístav, vďaka ktorým je stále čitateľné, že táto lokalita má za sebou svoju vlastnú industriálnu históriu.

Paradoxne tak človek nemusí byť priamo pri Dunaji, aby cítil, že je pri vode. Práve tento priestor GFI nazvalo The Island. Nie je to však ostrov v klasickom zmysle slova ani park s jednou vopred určenou funkciou. The Island má zostať funkčne otvoreným priestorom – takým, ktorý môže počas roka prijímať rôzne podoby a využitia.

zdroj: GFI

Najväčší luxus? Priestor, ktorý nemusí zarábať

V meste sa od každého atraktívneho pozemku zväčša očakáva čo najintenzívnejšie využitie. Nezastavaný priestor s dôrazom na komunitný potenciál preto zaváňa istým luxusom. No takýto luxus centrálneho polostrova Zimného prístavu nie je márnivou pózou, ale hľadaním novej podoby vzťahu mesta a rieky. The Island preto môže reprezentovať mestskú plochu pre rôzne situácie. Raz tu môže byť festival, inokedy trh, koncert, letné kino alebo športové podujatie. Cieľ ranného behu, víkendový piknik v tráve a v lete trebárs priestor pre vodné športy. 

A možno práve o to ide. Dobré verejné miesto nemusí mať každý štvorcový meter presne naprogramovaný. Multifunkčnosť neznamená, že na jednom mieste postavíme desať rôznych funkcií. Jej podstatou môže byť práve sloboda operatívne vytvárať nové funkcie a situácie, ktoré daný priestor prirodzene naplnia. Takto chápaný The Island by mohol byť pre ľavý breh Dunaja niečím podobným, čím je Tyršovo nábrežie na pravom brehu. Nie jeho kópiou ani fyzickým pokračovaním, ale ideovým pendantom – miestom, kam sa chodí jednoducho byť.

zdroj: GFI

Nový dôvod ísť k Dunaju

Bratislava má Dunaj, no stále nemá dostatok možností, kde sa dá pri rieke tráviť úplne obyčajný mestský život. Kodaň, Amsterdam či Hamburg ukazujú, že voda nemusí byť iba kulisou panorámy. Môže byť súčasťou každodennosti – miestom na šport, oddych, stretnutia, kultúru aj obyčajné posedenie. Zimný prístav má šancu posunúť Bratislavu práve týmto smerom. Nie ďalšou dominantou pri vode, ale novým verejným priestorom, ktorý dá ľuďom dôvod prísť až dovnútra bývalého prístavu. A to je možno najzaujímavejší paradox celého návrhu. Najväčšou hodnotou developmentu nemusí byť to, čo na pozemku pribudne. Niekedy môže byť najcennejšie práve to, čo sa rozhodneme nepostaviť. V prípade Zimného prístavu by tak najvýraznejším novým miestom mohol byť práve priestor, ktorý zostane prázdny – a bude patriť všetkým.

zdroj: GFI