Nazývajú ju dvojča Zeme, na jej povrchu by si však neprežil. Vedci prišli na to, prečo sa Venuša stala nehostinnou

  • Vedci sa už mnoho rokov pokúšajú zistiť, či sa život nachádzal aj na iných planétach ako Zemi
  • K tomu im viackrát dopomohla informácia o tom, či sa na konkrétnej planéte nachádzala voda
  • Najnovšie zistenia prinášajú nové poznanie o tom, čo sa dialo na našej susednej planéte Venuši
venuša
TASR/AP, Akihiro Ikeshita
  • Vedci sa už mnoho rokov pokúšajú zistiť, či sa život nachádzal aj na iných planétach ako Zemi
  • K tomu im viackrát dopomohla informácia o tom, či sa na konkrétnej planéte nachádzala voda
  • Najnovšie zistenia prinášajú nové poznanie o tom, čo sa dialo na našej susednej planéte Venuši

Darmo by si hľadal v slnečnej sústave planétu, ktorá je viac podobná Zemi ako Venuša. Vedci dokonca túto susednú planétu nazývajú aj naše dvojča. Napriek tomu by si iba ťažko prežil na Venuši čo i len sekundu. Viac ako 460 °C, oblaky kyseliny sírovej a toxická atmosféra z oxidu uhličitého robia z našej susedky nehostinné prostredie.

Kedysi však panoval názor, že na Venuši existovali podmienky pre život ako na planéte Zem. Vedci sa domnievali, že aj našu susednú planétu mohli pokrývať oceány, ktoré sa však v dôsledku toho, že je bližšie k Slnku, počas miliónov rokov vyparili.

Podporovalo to niekoľko faktov, ako napríklad ten, že v čase, keď vznikal prapôvodný oceán na Zemi, Slnko svietilo o 25 % menej ako teraz. Teplota na Venuši tak nemusela byť taká vysoká ako dnes a voda by sa na nej nemusela vypariť.

Chcel by si letieť do vesmíru?

Pôvodné teórie boli pravdepodobne chybné

Najnovšie vedecké výskumy však naznačujú, že všetko mohlo byť inak a Venuša bola nehostinná pre život už od svojho počiatku. Tím astrofyzikov sa totiž pokúsil simulovať počiatok slnečnej sústavy spred viac ako 4,5 milióna rokov, keď sa vytvorili naše planéty. Výsledky svojej práce uverejnili v štúdii, ktorá vyšla vo vedeckom časopise Nature.

Jedným z faktorov, ktorý prispel k vytvoreniu prvého oceánu na Zemi bol fakt, že voda, ktorá sa počas dňa vyparila padala neskôr na povrch Zeme v podobe dažďa. Bez nočnej zmeny teploty a následnej kondenzácie by tak nebolo možné, aby sa na planéte niečo také vytvorilo.

Ochladenie počas noci malo teoreticky nastať aj na planéte Venuša. Vedci však prišli s názorom, že nič také sa nestalo. Bránili tomu totiž mraky.

Tie namiesto toho, aby planétu ochladzovali, spôsobili akýsi skleníkový efekt, ktorý na planéte udržoval stále rovnako vysoké teploty. Voda tak na tomto mieste nemohla existovať v kvapalnom skupenstve, ale iba v podobe pary.

Pre CNN to jeden z autorov štúdie prirovnal k tlakovému hrncu, v ktorom sa para hromadí.

Autori štúdie sa tiež domnievajú, že podobne mohla dopadnúť aj planéta Zem, stačilo by iba, ak by sme sa nachádzali bližšie k Slnku. Avšak vďaka ideálnym podmienkam sa na nej mohol pre 4 miliardami rokov vytvoriť prvý oceán, a čo je ešte dôležitejšie, nevypariť sa.

Zdroje: CNN, Nature

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie