Čo sa deje s tvojím telom pri nedostatku spánku? Výsledkom môže byť rakovina či Alzheimer

Všetci poznáme ten malátny pocit po prebdenej noci. Na nijakú z aktivít sa nedokážeme plnohodnotne sústrediť a všetko nám akoby preteká pomedzi prsty. V tomto prípade však hovoríme o akomsi jednorazovom nedostatku spánku. Ten, ktorý ale dlhodobo pretrváva, môže viesť k celému radu zdravotných problémov.

Hovoríme o spánkovej deprivácii, ktorá v extrémnych prípadoch môže končiť smrťou. Samozrejme, hovoríme o najhoršom možnom scenári. Dlhodobé problémy so spánkom však zvyšujú riziko mnohých závažných chronických ochorení.

Únava príčinou autonehôd

Sleep foundation uvádza, že problém s nedostatkom spánku trápi mnoho ľudí. Odhaduje sa vraj, že až jedna tretina dospelých Američanov trpí spánkovou depriváciou. Tvrdia tiež, že mnoho odborníkov dokonca rozlišuje medzi nespavosťou a spánkovou depriváciou. Nespavosť je totiž charakteristická tým, že človek dostatok času na spánok má, no zaspať sa mu nedá. Pri spánkovej deprivácii ide o ľudí, ktorí nemajú dostatok času na spánok v dôsledku vlastnej voľby, alebo každodenných povinností.

Ako však sami uvádzajú. Kvalitu spánku ovplyvňujú aj zdravotné problémy, a to fyziologického aj psychického charakteru. Ako sme spomínali, nedostatočný spánok vedie ku niekoľkým problémom. Medzi tie najznámejšie, s ktorými sa stretol asi snáď každý, patria nadmerná ospalosť počas dňa, znížená koncentrácia, spomalené myslenie či zmeny nálad. Niektorí z nás sa určite stretli aj s mikrospánkom, ktorý je spôsobený práve nadmernou únavou.

Sleep foundation tiež uvádza: „Kofeín môže cez deň iba maskovať príznaky nedostatku spánku. Je teda dôležité uvedomiť si, ako sa cítite po vypití kávy a mimo nej.“ Práve spomínaný mikrospánok, ktorý sa mnohí snažia oddialiť prijímaním kofeínu, môže byť príčinou autonehôd. Sleep Foundation tiež dodáva, že sa odhaduje, že iba v USA je až 6 000 úmrtí ročne spôsobených tým, že vodič auta sadol za volant ospalý.

zdroj: pixabay/Fotorech

Spomalené reflexy

Vo všeobecnosti možno uviesť, že človek s nedostatkom spánku má spomalený reakčný čas a riziko mikrospánkov je život ohrozujúce. Portál Live Science tiež poukazuje na štúdiu, ktorá súvisí s už spomínanou spánkovou depriváciou.

Vedci skúmali 12 pacientov s epilepsiou, ktorí si v rámci prípravy na operáciu nesúvisiacu so štúdiou, nechali do mozgu implantovať elektródy. Tieto elektródy umožnili vedcom monitorovať stovky jednotlivých mozgových buniek. Ľudí následne požiadali, aby zostali hore celú noc.

Počas tejto doby bola účastníkom experimentu meraná aktivita mozgu pri rôznych činnostiach. Pacientov napríklad požiadali, aby čo najrýchlejšie kategorizovali rôzne obrázky tvárí, miest aj zvierat. Vedci sa konkrétne zamerali na aktivitu tých buniek v mozgu, ktoré regulujú vizuálne vnímanie a pamäť.

Vedci zistili, že keď sa pacienti unavili, kategorizácia snímok bola pre nich omnoho náročnejšia a funkcia mozgových buniek sa začala spomaľovať.

zdroj: pixabay/simardfrancois

Je nedostatok spánku rakovinotvorný?

Pre portál Insider sa ku spánkovej deprivácii vyjadril aj autor známej knihy Prečo spíme – Matthew Walker. „Vieme, že nedostatok spánku vedie k zvýšeniu hladiny škodlivého proteínu v mozgu, ktorý sa nazýva beta-amyloid. Práve nadmerná prítomnosť tohto proteínu, môže súvisieť s vyššou pravdepodobnosťou výskytu Alzheimerovej choroby. Práve počas hlbokého spánku sa totiž začne beta-amyloid odplavovať,“ hovorí Walker.

Uvádza tiež, že nedostatok spánku vplýva aj na náš imunitný systém. Už po jednej noci nedostatočného spánku dôjde k 70 % zníženiu protirakovinových imunitných buniek. Spánková deprivácia teda môže zapríčiniť vyššie riziko vzniku mnohých foriem rakoviny. Portál poukazuje na rakovinu čriev, prostaty aj rakovinu prsníka.

Súvislosť medzi nedostatkom spánku a rakovinou je dokonca tak vysoká, že Svetová zdravotnícka organizácia sa nedávno rozhodla klasifikovať akúkoľvek formu práce počas nočných zmien ako možný karcinogén. „Inými slovami, ide o zamestnania, ktoré môžu spôsobiť rakovinu v dôsledku narušeného rytmu spánku,“ opisuje autor.

Vysvetľuje tiež, že ak nemáme dostatok spánku, nie sme schopní reštartovať kardiovaskulárny systém, takže nám stúpa krvný tlak. V prípade nedostatočného spánku existuje až o 200 % vyššie riziko smrteľného srdcového infarktu alebo mozgovej príhody.

„Jeden globálny experiment predsa vidíme. Vykonáva sa na vzorke 1,6 miliárd ľudí a hovorí sa mu zmena času. Vieme, že ak na jar stratíme jednu hodinu spánku, v nasledujúci deň pozorujeme 24-percentný nárast infarktov,“ uzatvára autor knihy Prečo spíme.

zdroj: piqsels