Nedostatok spánku ti môže nenávratne poškodiť mozog: Vedci odhalili skrytý mechanizmus

Nedostatok spánku nie je len otázkou únavy. Nový výskum ukazuje, že nedostatok spánku poškodzuje tenkú tukovú vrstvu, ktorá chráni nervy v mozgu. Táto vrstva sa volá myelín a funguje ako izolácia na elektrických kábloch – vďaka nej sa signály v mozgu pohybujú rýchlo a presne. Keď sa stenčí, všetko ide pomalšie a mozog nefunguje tak, ako by mal.

Vedci z Talianska to overili najprv u ľudí. Pozreli sa na magnetické snímky mozgu u 185 zdravých dospelých. Zistili, že tí, ktorí spia zle alebo málo, majú slabšiu bielu hmotu v mozgu – presne tam, kde je najviac tejto ochrannej vrstvy.

Mozog spolupracuje spomalene

Podobný výskum skúšali aj na zvieratách, informuje portál Science Alert. Potkanom niekoľko dní bránili v spánku. Neskôr videli, že ich nervy boli rovnako hrubé ako u normálne spiacich potkanov, ale ochranná vrstva okolo nich bola tenšia. Signály medzi dvoma polovicami mozgu sa spomalili približne o tretinu, pretože nedostatok spánku tiež vedie k zníženej synchronizácii medzi oblasťami mozgu. Potkany tak mali problém s pohybom a pamäťovou schopnosťou.

Prečo sa to deje? Za všetkým stoja malé bunky v mozgu, ktoré tú ochrannú vrstvu vyrábajú. Volajú sa oligodendrocyty. Keď málo spíš, tieto bunky nedokážu správne spracovávať tukovú látku (cholesterol), z ktorej vrstvu stavajú. Výsledok? Vrstva je slabšia, pružnejšia a horšie chráni nervy.

Najzaujímavejšie prišlo na koniec. Vedci dali potkanom s málo spánkom špeciálnu látku (cyklo*extrín), ktorá pomáha lepšie presúvať cholesterol tam, kde treba. Po tejto látke sa ochranná vrstva nezmenšila, signály sa normálne pohybovali, čo následne viedlo k zlepšeniu motoriky a pamäti – a potvrdilo tak, čo sa deje.

„Rastúci výskyt nedostatku spánku predstavuje v modernej spoločnosti problém pre verejné zdravie,“ píšu výskumníci.

Na tento výskum však boli použité zvieratá, takže to, či rovnaké pravidlá budú platiť aj pri ľuďoch bude potrebné dokázať v ďalších štúdiách. Zistenia by v budúcnosti mohli pomôcť pri výbere liečby na obmedzenie niektorých účinkov nedostatku spánku. Najmä u ľudí, ktorých stav sa spája aj s celým radom následných zdravotných problémov.

Následkom môžu byť vážne zdravotné riziká

Aj Úrad verejného zdravotníctva SR považuje nedostatok spánku za vážny problém. Človek bojuje s nesústredenosťou, roztržitosťou a zhoršenou pamäťou. Typickým znakom je emocionálna nestabilita (zlá nálada) a znížená motorická koordinácia, čo vedie k horšiemu odhadu rizika v priestore. V extrémnych prípadoch sa môžu dostaviť aj halucinácie.

Dlhodobé zdravotné riziká: Pokiaľ sa spánkový deficit stane dlhodobým, telo prestáva regenerovať na biologickej úrovni, čo zvyšuje riziko:

• Kardiovaskulárnych chorôb: Vysoký krvný tlak a celkové zaťaženie srdca.

• Metabolických porúch: Riziko nadváhy, rozvoj cukrovky a narušenie hormonálnej rovnováhy.

• Neurologických ochorení: Vyššia pravdepodobnosť vzniku demencie.

Tipy na zlepšenie spánku

Dospelý človek by mal spať aspoň 6 až 8 hodín. Ak spí menej, trpí ospalosťou v priebehu dňa.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy