Nemecko zvažuje zavedenie 4-dňového pracovného týždňa kvôli pandémii COVID-19

  • Globálna pandémia nového koronavírusu postavila do pozoru nemeckých odborárov
  • Tí žiadajú zavedenie len 4-dňového pracovného týždňa
  • Zdá sa, že vydobyť si ho nebude príliš veľkým problémom
protest
AP Photo/Karl-Josef Hildenbrand, TASR/AP
  • Globálna pandémia nového koronavírusu postavila do pozoru nemeckých odborárov
  • Tí žiadajú zavedenie len 4-dňového pracovného týždňa
  • Zdá sa, že vydobyť si ho nebude príliš veľkým problémom

Najväčšie odborové hnutie sveta v sektore priemyslu, IG Metall s 2,26 milióna členmi, má v Nemecku veľký vplyv. Najnovšie navrhujú zavedenie štvordňového pracovného týždňa, všetko preto, aby obmedzili straty na pracovných miestach, kvôli pandémii COVID-19.

Vedúci odborov Jörg Hofmann pre noviny Süddeutsche Zeitung povedal, že sa bude snažiť, aby firmy prijali štvordňový pracovný týždeň. Argumentuje tým, že prioritou je udržať pracovné miesta v priemysle.

Ako by vyzeral 4-dňový pracovný týždeň u nás? Zarábal by si menej a firmy by mali problémy

Značná čas pracovníkov v priemyselnom odvetví, je zamestnaná v automobilkách, ktoré zápasia s postupnou elektrifikáciou. IG Metall tvrdí, že skrátenie pracovného času by mohlo byť spôsobom ako si udržať v továrňach kvalifikovaných a odborných pracovníkov a zároveň ušetriť náklady na prepúšťanie. Proti tejto myšlienke nie je dokonca ani tamojší minister práce Hubertus Heil.

28 hodinový pracovný týždeň si už raz vydobyli

Aj keď v nemeckom priemysle chýbajú stovky tisíc pracovníkov, odbory v kovopriemysle si ešte v roku 2018 v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko vyjednali po vlne protestov a štrajkov možnosť 28 hodinového pracovného týždňa.

Ľudia pracujúci na smeny môžu pracovať menej, ak sa chcú starať o svojich príbuzných alebo tráviť viac času s deťmi. Naopak zamestnávatelia majú väčšiu voľnosť v tom, že môžu zamestnať viac ľudí na 40 hodín týždenne.

Čo, ak by aj Slováci pracovali menej? 

Za úvahu určite stojí ako by mohol vyzerať skrátený pracovný týždeň či hodiny na Slovensku. Čo by sa stalo so zamestnancami a s firmami? Na to sme sa pýtali ekonomického analytika Michal Lehutu z VÚB Banky.

„Skracovanie pracovného času môže byť efektívne v tom, že zväčša zvyšuje produktivitu práce na jednu odpracovanú hodinu, ako ukazujú viaceré štúdie. Na celkovú produkciu a príjmy má však skôr negatívny vplyv,“ hovorí pre Startitup s tým, že v konečnom dôsledku by to malo byť na každom človeku zvlášť, koľko sa rozhodne pracovať a koľko svojho času si bude užívať voľno. So všetkými dôsledkami (vrátane výšky príjmu), ktoré k tomu patria.

Slovenský Amazon láka ľudí na štvordňový pracovný týždeň, má to však jeden háčik

Väčšina pracovných zmlúv je prednastavená na 8-hodinový pracovný čas, podnikatelia však môžu podľa Lehutu dobrovoľne meniť podmienky po dohode so zamestnancami. „Možnosťou je tiež napríklad zmeniť výrobné zmeny z troch 8-hodinových na štyri 6-hodinové,“ dodáva.

Otázka efektivity

Téma pracovného času úzko súvisí s témou produktivity práce. Podľa štúdií zamestnanci strávia v priemere okolo jednej hodiny denne pracovného času aktivitami, ktoré nesúvisia s ich pracovnou náplňou. Najväčšími žrútmi času je internet (takmer polovica času), rozprávanie sa s kolegami, vybavovanie osobných záležitostí, či osobné telefonáty a dlhé obedy.

Predstav si, že by si túto hodinu obetoval a mohol ísť skôr domov. To je idea rôznych pokusov s dĺžkou pracovného času. Je možné, aby boli zamestnanci rovnako efektívni, keď budú pracovať menej hodín? Alebo sa ich efektivita zvýši? Spoločnosť Microsoft Japan minulý rok uviedla, že ich predaje sa počas experimentu, v ktorom zamestnanci ťažili z trojdňového víkendu v plnej výške, zvýšili o takmer 40 % . 

Fínska premiérka Sanna Marin sa taktiež netají tým, že by uvítala skrátenie pracovného dňa z ôsmich hodín na šesťNovozélandská premiérka Jacinda Ardernová už navrhla kratšie týždne ako spôsob na podporu cestovného ruchu po pandémii koronavírusu.

Objavujú sa taktiež názory, že kratší pracovný čas by celkovo prospel aj našej planéte, zlepšil produktivitu a pomohol duševnému zdraviu zamestnancov. Samostatnou kapitolou je aj potenciálne zvýšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom zamestnancov.

Zdroje: Süddeutsche Zeitung, BBC, The Guardian

Najnovšie video