Nová štúdia varuje: Ak sa tvorba emisií nezníži, do roku 2100 budú Alpy takmer bez ľadu

  • Globálne otepľovanie spôsobuje topenie ľadovcov, zvyšovanie hladiny morí a extrémne horúčavy
  • Najnovšia štúdia preukázala, že do roku 2050 zmizne približne 50% ľadu v Alpách
  • Ak sa otepľovanie planéty nezastaví alebo aspoň nespomalí, do roku 2100 budú Alpy úplne bez ľadu
zdroj: pixabay.com/@globenwein;unsplash.com/@karlkoehler
  • Globálne otepľovanie spôsobuje topenie ľadovcov, zvyšovanie hladiny morí a extrémne horúčavy
  • Najnovšia štúdia preukázala, že do roku 2050 zmizne približne 50% ľadu v Alpách
  • Ak sa otepľovanie planéty nezastaví alebo aspoň nespomalí, do roku 2100 budú Alpy úplne bez ľadu

Najnovšia vedecká štúdia publikovaná v časopise Nature, ktorú vypracovali odborníci zo Spolkovej vysokej školy Technickcej vo Švajčiarskom Zürichu a Švajčiarského federálneho inštitútu pre lesy, sneh a krajinu (WSL), poskytla najaktuálnejšie a podrobné odhady budúcnosti pre približne 4 000 ľadovcov v Alpách a približuje negatívny vplyv globálneho otepľovania na ich „životnosť“. Ide o jednu z najrozzsiahlejších a najpresnejších štúdií, ktoré boli doposiaľ vykonané, pretože predchádzajúce štúdie pracovali s objemom len okolo 500 ľadovcov a zameriavali sa len na topenie ľadu, narozdiel od aktuálnej štúdie, ktorá zohľadňovala aj pohyby ľadovcov.

Ľadovce v Európskych alpách zohrávajú podľa vedeckého časopisu The Cryosphere veľmi dôležitú úlohu v ekosystéme, zároveň pôsobia ako zdroj pre faunu, flóru ako aj pre vodné elektrárne a v neposlednom rade majú veľký turistický význam, čo do značnej miery ovplyvňuje aj ekonomiku krajiny. Aj z tohto dôvodu je globálne otepľovanie obrovským problémom, ktorý najnovšia štúdia len potvrdila a dvíha tak výstražný prst.

Pri súčasnej miere ubúdania stratíme ľadovce – v podstate všetky ľadovce – vo viacerých pohoriach.“ varuje pre cnn.com Michael Zemp

Podľa informácií publikovaných Inštitútom WSL, štúdia v snahe zistiť, ako sa budú správať ľadovce v stále sa otepľujúcom svete vplyvom emisií skleníkových plynov, využila počítačovo simulované modely vývoja ľadovcov. Ako referenčný bod pre porovnanie údajov poslúžil pre Harryho Zekollariho a jeho výskumný tím rok 2017.

Jedno je zo záverov štúdie úplne jasné. To, že Alpy do roku 2050 stratia približne 50% svojho súčasného objemu v rôznych scenároch a pri rôznych modelových výpočtoch. Dôvodom je fakt, že zvyšovanie priemernej globálnej teploty nemá kvôli obrovskému objemu a nízkej teplote ľadovcov okamžitý vplyv, ale pôsobia pomalšie a s omeškaním. Nepomohlo by dokonca ani to, ak by sme úplne zastavili ďalšie otepľovanie ovzdušia, pretože aj v takomto prípade by ľadovce do roku 2050 stratili približne 40% svojho objemu – vysvetľuje v štúdií  Harry Zekollari.

Najhorším možným scenárom bude, ak sa ľudstvu nepodarí znížiť tvorbu emisií, práve naopak, emisie budú naďalej rásť. Čo by takéto správanie spôsobilo vysvetľuje pre WSL výskumník a spoluautor štúdie z Univerzity v Zürichu, Matthias Huss: „V tomto pesimistickom scenári budú Alpy do roku 2100 takmer celé bez ľadu. Ostalo by len niekoľko izolovaných ľadových plôch vo vysokej nadmorskej výške, čo by predstavovalo približne 5% súčasného objemu ľadu. 

Síce sú prognózy štúdie zastrašujúce a negatívne, je potrebné sa týmto scenárom zaoberať a mať na pamäti, že ak sa niečo nezmení, planéta to dlho nevydrží. Skvelú myšlienku a nádej na záchranu vyslovil spoluautor štúdie, Daniel Farinotti: „Ľadovce v európskych Alpách a ich nedávny vývoj sú jedny z najjasnejších ukazovateľov prebiehajúcich zmien klímy. Budúcnosť týchto ľadovcov je skutočne ohrozená, ale stále existuje možnosť obmedziť ich straty v budúcnosti.“

zdroje: wsl.ch; cnn.com; nature.com; the-cryosphere.net

 

O autorovi
Miroslav Lukáč