Novela zákona chystá zmeny vo financovaní politických kampaní. Čo by to znamenalo pre strany?

  • NRSR chce upraviť zákon o financovaní kampaní a zakázať tretie strany
  • Okrem toho plánuje aj obmedziť výšku príspevku od členov či výšku prijatých darov
  • Zákon musí ešte schváliť prezidentka
Peter Pellegrini (Flickr European Parliament)
Peter Pellegrini (Flickr European Parliament)
  • NRSR chce upraviť zákon o financovaní kampaní a zakázať tretie strany
  • Okrem toho plánuje aj obmedziť výšku príspevku od členov či výšku prijatých darov
  • Zákon musí ešte schváliť prezidentka

Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o politických kampaniach extrémne rýchlo, informoval o tom portál HMG Advisory Group.

Zmena legislatívy prešla súhlasom za necelých 24 hodín a týka sa úpravy financovania volebných kampaní politických strán. Novela sa zameriava hlavne na takzvané tretie strany, ktoré chce úplne zrušiť. Ďalej stanovuje finančné limity na financovanie kampane. Každá strana tak bude môcť prijať najviac 3 500 000 eur v daroch, pôžičkách, úveroch a iných bezotplatných plnení. Naplánované je aj zvýšenie pokuty v prípade, že strana poruší volebné moratórium, či bude inak neoprávnene viesť kampaň. Novela má určiť aj maximálnu možnú výšku ročného členského poplatku, ktorý môže strana prijať od jedného člena na 10-tisíc eur.

Podľa Ministerstva vnútra je treťou stranou fyzická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá je zaevidovaná Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Tretie strany môžu do politickej kampane vložiť najviac 100-tisíc eur.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu bolo v roku 2019 zaevidovaných 22 tretích strán, v prezidentských voľbách to bolo 20. Novela zákona momentálne čaká na schválenie od prezidentky. Ak s ňou bude Zuzana Čaputová súhlasiť, znamená to, že tieto strany už viac nebudú môcť do volieb zasahovať.

zdroj: Zuzana Čaputová (Wikimedia, Slavomír Frešo)

Podľa NRSR totiž tretie strany už stratili svoj význam a neplnili ciele, pre ktoré boli zriadené. Častokrát politickým stranám pomáhali obchádzaním zákona a kandidátom umožňovali prekračovať limity určené na financovanie volebných kampaní.

Zákon chce tiež upraviť maximálnu výšku daru, aký môžu politické strany prijať, a to do výšky 3,5 milióna eur. V roku 2017 podľa informácií MIV žiadna zo strán tento limit neprekročila a dary sa rádovo pohybovali v stovkách až tisíckach eur.

Napríklad Most Híd uvádza, že v daroch dostal v roku 2017 rovných 100 eur, SaS prijal 8 900 eur. Najviac zo všetkých politických strán zarobilo na daroch ĽSNS, ktoré dostalo 28 518 eur. 3,5 milióna eur teda výrazne prekračuje hranicu priemeru darov a pre strany.

zdroj: Béla Bugár (Flickr, Bratislavská župa)

Rovnako tak naznačujú výpisy z príjmov strán za rok 2017, že ani obmedzenie členského príspevku výrazne neovplyvní ich doterajšie fungovanie. Vo väčšine prípadov sa totiž pohybovali podobne v stovkách až desaťtisíckach eur od všetkých členov.

Najviac dostala strana SMER, ktorá vo svojom výpise uvádza, že na členských príspevkoch zarobila viac ako 90-tisíc eur. Strana SNS získala 175 727,44 eur. Za ňou nasleduje s veľkým odstupom Most Híd, ktorý získal na členských príspevkoch 29 800 eur. ĽSNS získalo 28 518 eur.

V súčasnosti hrozí televíziám za porušenie moratória pokuta od 663 až do výšky 66 387 eur a pre rozhlasových vysielateľov od 99 až do výšky 19 916 eur. Hoci novelu zákona už parlament schválil, teraz je na rade prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá ho môže ešte stále do parlamentu vrátiť na prerokovanie.

Zdroj: HMG Advisory Group, MIV

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá