NOVÝ PRIESKUM: Hlas-SD prišiel o proeurópskych voličov, pri sankciách voči Rusku už kopíruje Smer

Pri otázke ďalších sankcií proti Rusku sa názory voličov vládnych strán čoraz viac zbližujú. Najvýraznejšie je to pri Smere a Hlase, ktorých podporovatelia dnes v tejto téme stoja takmer na rovnakej strane, ukazuje prieskum agentúry Ipsos pre Denník N.

Z prieskumu vyplýva, že za blokovanie ďalších sankcií je medzi všetkými respondentmi 35 percent ľudí, kým proti je 41 percent. Ešte výraznejšie rozdiely však vidno pri pohľade na jednotlivé stranícke tábory, kde sa postoje rozdeľujú veľmi jasne.

Voliči Smeru a Hlasu sa v pohľade na Rusko približujú

Najsilnejšia podpora blokovania sankcií je medzi voličmi Republiky, kde s tým súhlasí 74 percent respondentov. Hneď za ňou nasleduje SNS so 70 percentami a Smer so 64 percentami. V prípade Hlasu ide o 60 percent.

Práve pri posledných dvoch stranách je posun najzaujímavejší, keďže ešte v minulosti bývali voliči Hlasu v otázkach Ruska a Európskej únie opatrnejší a zdržanlivejší než voliči Smeru.

Hlas prišiel o časť proeurópskych podporovateľov

Jedným z vysvetlení, prečo sa postoje voličov Hlasu priblížili k Smeru, môže byť zmena v zložení jeho elektorátu. Podľa zverejnených údajov Hlas za posledné obdobie stratil najmä časť proeurópskych podporovateľov. Kým v parlamentných voľbách na jeseň 2023 získal 14,7 percenta hlasov, v prieskume Ipsosu z 23. marca mu namerali už len osem percent.

Práve Hlas bol ešte donedávna vnímaný ako strana, ktorej voliči sú v porovnaní so Smerom menej proruskí. Nové čísla však ukazujú, že pri sankciách už tento rozdiel takmer nevidno. 

Slovensko je rozdelené, opozícia stojí najmä proti blokovaniu

Hoci približne tretina obyvateľov podporuje blokovanie sankcií, celkový obraz krajiny je rozdelený. Proti takémuto kroku je 41 percent respondentov, čo je viac než podiel súhlasných odpovedí. 

Najsilnejší nesúhlas je medzi voličmi Progresívneho Slovenska, kde blokovanie sankcií odmieta 75 percent respondentov. Veľmi podobne sú na tom Demokrati so 74 percentami a SaS so 71 percentami. Pri hnutí Slovensko nesúhlas vyjadrilo 58 percent opýtaných a pri KDH 45 percent.

Sankcie zostávajú citlivou témou aj pre vojnu na Ukrajine

Debata o sankciách nie je len technickou otázkou zahraničnej politiky. Súvisí priamo s vojnou na Ukrajine, ktorá si podľa zverejnených údajov od februára 2022 vyžiadala už státisíce obetí. Zároveň stále nič nenasvedčuje tomu, že by sa Vladimir Putin chystal rokovať o ukončení bojov a o mieri.

Aj preto je postoj k sankciám taký citlivý. Na jednej strane stojí argument o potrebe tlaku na Rusko, na druhej strane časť slovenskej politickej scény tvrdí, že ďalšie obmedzenia by sa mali zastaviť. Vláda Roberta Fica navyše podľa zverejnených informácií opakovane hrozila blokovaním sankčných balíkov a snažila sa dostať zo sankčného zoznamu aj oligarchov blízkych Putinovi.