Nový rebríček cudzincov pracujúcich na Slovensku. Česko predbehla exotická krajina

Rozhodlo desať ľudí. Kým v auguste na Slovensku pracovalo 5 862 občanov Vietnamu, počet pracovníkov z Česka dosiahol 5 852. Tesný rozdiel priniesol symbolickú zmenu: Česko vypadlo z prvej päťky krajín, odkiaľ pochádza najviac zahraničných pracovníkov.

Na posun upozornil Inštitút finančnej politiky (IFP) v septembrovej analýze augustového trhu práce. Celkový počet zahraničných pracovníkov zostal nad hranicou 147-tisíc. Pod týmto súhrnným číslom sa však mení ich zloženie: zastúpenie viacerých ázijských krajín rastie, zatiaľ čo pracovníkov z Európskej únie ubúda.

„TOP 5 už tvoria výlučne štáty mimo EÚ,“ konštatuje IFP. Ide o Ukrajinu, Indiu, Srbsko, Uzbekistan a Vietnam. Neznamená to teda, že v rebríčku vedú iba ázijské krajiny. Spoločným znakom prvej päťky je, že nepatria do Európskej únie. 

Vietnam narástol na viac ako trojnásobok

Medziročné porovnanie ukazuje výraznejšiu zmenu ako samotné prehodenie dvoch miest v rebríčku. Podľa dátového súboru grafu IFP, ktorý vychádza z údajov Ústredia práce, pracovalo v auguste 2025 na Slovensku 1 663 občanov Vietnamu. O rok neskôr ich bolo o 4 199 viac, čo predstavuje nárast približne o 252,5 %.

Pri Česku bol vývoj opačný. Počet pracovníkov klesol zo 7 168 na 5 852, teda približne o 18,4 %.

Najpočetnejšou skupinou zostávajú Ukrajinci s 53 378 pracovníkmi. Nasledujú India s 11 611 a Srbsko s 8 277. Štvrtý Uzbekistan dosiahol 6 761 pracovníkov, čo predstavuje 110,9-percentný medziročný nárast.

Rýchlo pribúdali aj občania Nepálu a Filipín. Pri Nepále sa počet zvýšil na 3 893, približne o 103,7 %, pri Filipínach na 4 789, teda o 88 %. Percentuálne zmeny sme vypočítali porovnaním augusta 2026 s augustom 2025.

Tieto údaje zachytávajú pracovníkov, nie všetkých občanov uvedených krajín žijúcich na Slovensku. Nárast ich počtu zároveň nemožno automaticky stotožniť s počtom ľudí, ktorí počas roka novo pricestovali.

Prepúšťanie zasiahlo aj ľudí, ktorí tu už roky pracovali 

Príchod nových pracovníkov prebieha súčasne s odchodmi iných. IFP upozorňuje, že počet pracovníkov z EÚ klesol na najnižšiu úroveň od februára 2017.

Pokles zahraničnej pracovnej sily sa sústreďuje najmä medzi občanmi Česka, Rumunska, Maďarska a tiež Srbska, ktoré členom EÚ nie je. Často ide o ľudí, ktorí na Slovensku pôsobili viac ako šesť rokov.

Výrazné zmeny analytici zaznamenali v okresoch zasiahnutých prepúšťaním a zatváraním závodov, najmä v Nitre, Galante, Trnave a Bratislave. Augustová vlna hromadných prepúšťaní však oproti júlovému vrcholu zoslabla. 

Z týchto súhrnných údajov nemožno vyvodiť, že konkrétneho odchádzajúceho pracovníka nahradil človek z Ázie. Na taký záver by bolo potrebné porovnať jednotlivé firmy, pracovné pozície a pohyb zamestnancov. Štatistika ukazuje zmenu celkovej štruktúry, nie príbeh každého pracovného miesta.

Veľká časť ľudí nemá prácu dlhodobo

Problémom nie je iba počet ľudí bez zamestnania, ale aj dĺžka obdobia, počas ktorého sa im nedarí vrátiť do práce.

Štatistický úrad SR v druhom štvrťroku 2026 zaznamenal 152 800 nezamestnaných, medziročne o 5,8 % viac. Približne 65 % z nich nemalo prácu najmenej 12 mesiacov. Navyše 28 % nezamestnaných tvorili ľudia, ktorí ešte nikdy nepracovali. 

Pre zamestnávateľov aj štát z toho vyplývajú dve súbežné úlohy. Firmy potrebujú obsadiť aktuálne pozície, no domáci trh zároveň potrebuje dostať do zamestnania ľudí, ktorí sa naň nedokážu vrátiť sami. Nábor zo zahraničia a pomoc domácim uchádzačom preto nemusia znamenať protichodné riešenia.

Pri dlhodobej nezamestnanosti samotné zverejnenie pracovného inzerátu nemusí stačiť. Rozhodovať môže doplnenie zručností, dostupnosť dopravy či možnosť postupného návratu do pracovného režimu.

Tri čísla nezamestnanosti, tri odlišné pohľady

Pri čítaní správ o trhu práce sa objavuje aj ďalší zdanlivý rozpor. IFP uvádza augustovú celkovú mieru nezamestnanosti 6,1 %, ktorá sa nezmenila piaty mesiac po sebe. 

Ústredie práce však za august 2026 zverejnilo hlavný ukazovateľ PDU na úrovni 4,04 %, oproti júlovým 4,07 %. PDU vyjadruje podiel disponibilných uchádzačov v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku. 

Štatistický úrad zase za druhý štvrťrok uvádza mieru 5,6 %. Tú zisťuje prostredníctvom prieskumu v domácnostiach podľa medzinárodnej metodiky. Za nezamestnaného považuje človeka, ktorý nemá platenú prácu, aktívne si ju hľadá a dokáže do nej nastúpiť do dvoch týždňov.

Nejde o tri konkurenčné odpovede na úplne rovnakú otázku. Ukazovatele používajú rozdielne vymedzenie, základ výpočtu a pri štvrťročnej štatistike aj iné obdobie. Preto nemožno z ich vzájomného porovnania vyvodzovať prudký rast alebo pokles nezamestnanosti.

Ekonomika sa mení, priemysel stráca ľudí

Dôležité je sledovať aj to, v ktorých odvetviach pracovné miesta pribúdajú a kde zanikajú. Národná banka Slovenska v augustovom komentári k predbežným údajom za druhý štvrťrok uviedla, že zamestnanosť pravdepodobne podporili najmä služby a stavebníctvo, zatiaľ čo najväčší úbytok pracovníkov zaznamenal priemysel.

„Firmy pritom najímali nielen nezamestnaných, ale pomohol im aj ďalší prílev zahraničných pracovníkov,“ napísali analytici centrálnej banky. 

To pomáha vysvetliť, prečo správy o zatváraní fabrík nemusia znamenať rovnaký vývoj v celej ekonomike. Časť podnikov obmedzuje výrobu, iné odvetvia však pracovníkov naďalej potrebujú. Pre prepusteného človeka zostáva rozhodujúce, či sú nové možnosti dostupné v jeho okolí a či zodpovedajú jeho skúsenostiam.

Starnutie obyvateľstva zvýši tlak na firmy

Dlhodobejší kontext prináša letná prognóza NBS. Centrálna banka upozorňuje, že na pracovný trh budú čoraz viac vplývať dôsledky starnutia obyvateľstva. Zahraniční pracovníci môžu tento tlak čiastočne zmierniť.

NBS zároveň nepočíta iba s náborom za hranicami. Spomína aj potrebu motivovať k práci ľudí v dôchodkovom veku či tých, ktorí si zamestnanie prestali hľadať alebo sú z iných dôvodov mimo pracovného trhu.

Posun Vietnamu pred Česko tak zapadá do širšej zmeny, ktorá na pracovnom trhu nastala. Firmy získavajú pracovníkov z väčšieho okruhu krajín, zatiaľ čo Slovensko rieši regionálne rozdiely a návrat dlhodobo nezamestnaných do práce. O výsledku nebude rozhodovať iba počet prichádzajúcich ľudí, ale aj to, či sa podarí lepšie prepojiť existujúce pracovné miesta s ľuďmi, ktorí ich potrebujú.