Nový Zéland na čele s obľúbenou premiérkou si odhlasoval legalizáciu eutanázie

Aj tí, ktorí sa každodenne vyhýbajú politike, už pravdepodobne počuli o predsedníčke vlády Nového Zélandu Jacinde Ardernovej, ktorá si získala celosvetovú slávu nielen vďaka zavedeniu mimoriadne efektívnej stratégie boja proti pandémii koronavírusu, ale aj vďaka svojej prirodzenosti a priamosti.

Počas lockdownu v krajine na jar viedla empatický dialóg s občanmi, pričom sa pred kameru postavila v teplákovej súprave. Tento mesiac zase vymenoval novú vládu a pri výbere ministrov sa zameral nielen na kompetencie kandidátov, ale aj na rozmanitosť.

Po prvý raz v histórii krajiny sa stal podpredsedom vlády homosexuál Grant Robertson. Ľudia LGBTQ majú v tamojšom parlamente  tiež najvyššie zastúpenie a to 10 %.

Ďalším bezprecedentným rozhodnutím bolo zvolenie maorskej ženy Nanai Mahuta za ministerku zahraničia. Mahuta je tiež prvou poslankyňou v histórii Nového Zélandu, ktorá má na brade moko, tradičné maorské tetovanie. Za zmienku tiež stojí, že vo vláde sa vytvorila nová funkcia ministra pre pandémiu COVID-19 a jej dôsledky.

Referendum o eutanázii a marihuane

Na Novom Zélande naozaj nie je nuda, tamojším obyvatelia mohli len nedávno v referende hlasovať o legalizácii eutanázie a legalizácii marihuany na rekreačné účely.

Zverejnené výsledky ukazujú, že viac ako 65 % občanov podporuje právo na eutanáziu. Tá by mala zaručiť nevyliečiteľne chorým ľuďom možnosť dobrovoľnej smrti, ak im podľa názoru dvoch lekárov zostáva do konca života menej ako šesť mesiacov. Zákon by mal vstúpiť do platnosti v priebehu jedného roka.

Je zaujímavé, že legalizácia eutanázie má v krajine silnú podporu, no tamojšia spoločnosť je v otázke marihuany trochu konzervatívnejšia. Zdá sa, že v súčasnosti je proti jej legalizácii 53,1 % občanov.

Eutanázia vo svete

Eutanázia je v súčasnosti legálna len v piatich krajinách sveta. Ako prvé si do zákona eutanáziu zapracovalo Švajčiarsko v roku 1942. Až v roku 2002 nasledovalo Holandsko a Belgicko. V roku 2009 sa stala asistovaná samovražda legálnou v Luxembursku a v roku 2016 sa pridala Kanada.

Konkrétne v Holandsku je podmienkou, že osoby, ktoré sa rozhodnú pre eutanáziu, musia k tomuto záveru prísť na základe vlastného uváženia a ich stav musí byť označený za „beznádejný“ dvoma nezávislými lekármi.

V krajine je o asistovanú samovraždu pomerne masívny záujem. V roku 2003 sa pre eutanáziu rozhodlo až 1 626 pacientov a čísla v posledných rokoch stále rastú. V roku 2018 to bolo až 6 126. V tejto krajine je eutanázia poskytovaná dokonca aj prostredníctvom pojazdnej kliniky. V praxi to funguje tak, že mobilná klinika príde priamo k pacientovi domov a celý proces prebieha v prostredí, v ktorom sa cíti najlepšie.

Vo Švajčiarsku to funguje tak, že lekári najskôr podrobne posúdia chorobu pacienta. V prípade, ak ide o beznádejný stav, môže sa stať ich klientom. Človek s beznádejnou diagnózou následne vypije špeciálny chemický koktejl a v príjemnom prostredí si môže zvoliť hudbu, ktorú chce počúvať. Následne zažíva posledných 7 minút života. O všetkom však musí rozhodovať výlučne samotný pacient, ktorý nesmie byť nikým iným ovplyvňovaný. Chemický koktejl tak musí vypiť sám.

Eutanázia vo Švajčiarku nie je lacnou záležitosťou. Ak zoberieme do úvahy náklady na ubytovanie a starostlivosť, suma môže pokojne presiahnuť 11-tisíc eur.

Vo svete vyvolal búrlivú diskusiu aj krok Belgicka v oblasti asistovanej samovraždy. V krajine už 5 rokov platí zákon, podľa ktorého sa môže eutanázia vykonávať aj u detí, ktoré majú menej ako 12 rokov. V Holandsku si o asistovanú samovraždu zase môžu požiadať deti od 12 rokov. Dieťa musí s touto žiadosťou prísť samé a lekár následne posúdi jeho zdravotný stav, no slovo v tomto procese má aj detský psychológ. Počet takýchto prípadov je však len minimálny.