Z nuly k oblakom: Technický riaditeľ Softipu: Sme masírovaní americkými filmami a veríme, že za pár minút sa dá hacknúť infraštruktúra NASA

  • Už 25 rokov na trhu, množstvo ocenení a čestná pozícia jedného z top slovenských partnerov Microsoftu svedčia o úspechu spoločnosti Softip. Za mnohými inovatívnymi IT riešeniami a dôverou významných klientov stojí technický riaditeľ Ján Schwarz. Porozprával nám o tom, ako cloudové riešenia uľahčujú biznis, a prečo sa "virtuálnych oblakov" netreba báť.
jan-schwarz
  • Už 25 rokov na trhu, množstvo ocenení a čestná pozícia jedného z top slovenských partnerov Microsoftu svedčia o úspechu spoločnosti Softip. Za mnohými inovatívnymi IT riešeniami a dôverou významných klientov stojí technický riaditeľ Ján Schwarz. Porozprával nám o tom, ako cloudové riešenia uľahčujú biznis, a prečo sa "virtuálnych oblakov" netreba báť.

Ahoj, Janko.  Otázka na úvod: Má Softip novinky, s ktorými by sa chcel podeliť?

Máme nových kolegov… (smiech) Je ťažké na to odpovedať. Z pohľadu novosti sa vždy snažíme nájsť medzeru na trhu, sledujeme, kam sa uberá svet a snažíme sa to pretaviť do našich interných kompetencií. Ak narazíme na zaujímavú tému, ktorá by bola užitočná pre našich potenciálnych klientov, snažíme sa osvojiť si ju, aby sme im ju mohli ponúknuť. To je naša vízia. Vyberáme šperky, o ktorých si myslíme, že by mohli slovenský alebo český trh zaujímať a chceme v tom byť dobrí.

Aké miesto tu má Microsoft?

Na Microsoft portfólio sa samozrejme špecializujeme a zároveň je to pre nás brutálna výzva. Slovenský trh totiž stále chápe Microsoft len ako výrobcu Windows-u, Word-u, Excel-u a sem tam nejakého telefónu. Samotný Microsoft má však množstvo technológií, o ktorých slovenský trh nevie. Našou úlohou je z tohto množstva vyberať tie, na ktoré je podľa nás trh pripravený. Konkrétnu technológiu sa snažíme ovládnuť a presvedčiť zákazníkov, že je pre nich správna. Dôkazom je najmä to, že od Microsoftu každý kvartál získavame novú certifikáciu (kompetenciu). V mnohých veciach sme jediní na Slovensku, ktorí majú zvládnutú technológiu tak, že máme referenčné zákazky. Nedávno som sedel s jedným zákazníkom, ktorý mi povedal, že to, čo robíme, nerobí ani jeden partner – ani v Maďarsku, Poľsku či v Česku. Takže nejde len o regionálnu kompetenciu.

softip-mia2015winner-01-jpg__1170x0_q85_subsampling-2_upscale

Foto: Softip

Najnovšie ste získali Golden certifikáciu v implementácii cloudových riešení. Koľkým firmám sa podarilo dosiahnuť rovnakú úroveň z pohľadu parnerstva s Microsoftom?

V prvom rade to nie je o naháňaní sa za certifikátmi, ktoré sú už len dôsledkom niečoho. Prvý väčší úspech sme dosiahli v roku 2006, keď sme ako jedna z 50 spoločností na svete získali štatút Microsoft Voice Partner. Medzi nimi bol napríklad British Telecom a väčšinou americké firmy, zo Slovenska sme boli asi dvaja- traja. To bola naša prvá cesta v „naháňaní sa za kompetenciami“, ako to my voláme.

Z pohľadu cloudu to je ťažšie, lebo tam je slovenský trh rozdelený do dvoch kategórií – distribútori softvéru a konzultačno-implementačné firmy, medzi ktoré sa radíme aj my. Vo väčšine prípadov sme z pohľadu implementačných firiem na Slovensku prví alebo ich máme jediní na najvyššej úrovni. Jednou z nich je Gold Communication, ktorú sme si poctivo vybudovali. Čo je však najdôležitejšie – z  pohľadu toho, ako nás vníma samotný Microsoft, patríme na Slovensku do prvej päťky partnerov.

Cloud je dnes jedným z najpopulárnejších IT riešení pre biznis. Ako sa podľa teba na Slovensku využíva jeho potenciál?

Ako firma neustále rastieme a čím dlhšie okolo toho „tancujeme“, tým som viac presvedčený, že potenciál je väčší a väčší. Minulý rok som si napríklad myslel, že náš potenciál využívame na 10% a teraz si myslím, že na 5%. Potenciál cloudu sa u nás využíva veľmi málo, čo je samozrejme priestor pre nás, aby sme boli konzultantnmi či evangellistami. Slovenský občan má potrebu vlastniť a to je naše národne „postihnutie“.

Prirovnám to k úplne inej komodite, ako sú napríklad domy. V USA sa vlastnenie domu rovná psychiatrii, na Slovensku ho vlastniť musíš. Keď som staval dom ja, nechcel som to robiť, chcel som si ho prenajať. Systém prenájmu domov, aký je v USA, však u nás nie je a ani dlho nebude. Do USA chodím pomerne často a pre Američanov je nepochopiteľné, chcieť si vybudovať vlastnú infraštruktúru. Je to ako keby som si chcel postaviť dom a k nemu ešte vlastnú elektráreň. Elektrinu si tiež prenajímaš, je to v istom zmysle cloud. Rovnako ako banky. Krásnym príkladom je uložiť si peniaze v banke alebo doma v ponožke. V týchto odvetviach sme si na to zvykli, z pohľadu IT je to už len otázka času.

microsoft-azure-rainer-stropek-flickr-930x621

Foto: flickr.com

Spomínal si český a slovenský trh. Vedel by si povedať, či je využívanie cloudu v týchto krajinách na rovnakej úrovni?

Veľmi nerád porovnávam z pohľadu národov, ale vďaka tomu, že sa Microsoft spojil do česko-slovenskej federálnej pobočky, do toho dnes vidím lepšie. Nemyslím si, že sme výrazne rozdielni, trh je celkom vyrovnaný. Český je samozrejme väčší a preto je tam aj väčšia šanca uspieť. Konkurenčný ekosystém je tam tiež iný, je to ako keby sme porovnávali predaj áut. Je potenciál predaja áut v týchto krajinách rozdielny? Podľa mňa nie. Ale je iný, keď chcem na Slovensku predávať „Škodovku“ a v Čechách Renault. Také isté je to pri cloude. Je to obrovský „topic“, za ktorý sa už dnes dá skryť de facto čokoľvek. Keby sme však išli od komponentu po komponente, našli by sme rozdiely.

Vám sa na Slovensku podarilo vybudovať naozaj úspešnú firmu. Čo robíte inak ako konkurencia?

To nemôžem povedať, lebo by to všetci robili rovnako (smiech).

Jedným z dôvodov, prečo cloud nie je rozšírenejší, je možno aj nedôvera ľudí z bezpečnostného hľadiska. Boja sa úniku dát a podobných scenárov. Čo si o tom myslíš?

Do tejto témy sa so zákazníkmi nerád púšťam, pretože to môžu byť nekonečné debaty. Myslím si, že tým prvoradým je spomenutý problém vlastniť, chcieť vedieť, kde mám dokument uložený. Ako to však môžem vedieť, keď neviem ani len to, kde je súbor uložený v mojom počítači? To je ten mentálny blok. Druhý je z pohľadu bezpečnosti. Dáta musia zostať v EÚ, musia byť zálohované atď. Všetci dnes majú i-Phony, používajú backup. Ale kde sú tie údaje uložené? Sú síce v telefóne, ale kde ešte? V Japonsku? Samozrejme, ak narazíme na mentálny problém, tak sme asi v debate skončili. Zákazníci však majú ochotu počúvať a zatiaľ sa nám vždy podarilo presvedčiť ich o správnom riešení. Nakoniec aj tak vždy rozhoduje, čo je pre firmu lepšie a lacnejšie.

Takže nie je pravda, že cloud je ľahšie „hacknuteľný“?

To záleží od uhla pohľadu. Tu sme zase brutálne masírovaní americkými filmami. Chytím ľubovoľný počítač v ľubovoľnej internetovej kaviarni a za pár minút sa dostanem do infraštruktúry NASA. Všetky takéto zábavky stoja nemalé peniaze, pretože aj tých chalanov v garáži musí niekto platiť. Vo všeobecnosti štatisticky platí, že je jednoduchšie a lacnejšie dohodnúť sa za čokoládu s pani ekonómkou, nech mi poskytne informácie o výplatách zamestnancov či rodných číslach, ako si najať partičku šikmookých študentov- hackerov.

jan-schwarzb

Foto: Softip

Robíte podporu napríklad pre cloud Azure Office 365 od Microsoftu. Ako sú navzájom prepojené?

Office 365 je, laicky povedané, aplikácia v Azure. V cloude Azure dokáže okrem neho bežať milión ďalších aplikácií. Okrem tých od Microsoftu si zákazník môže prenajať výpočtový výkon na doslova minútovej tarifikácii a spustiť na cloude svoje vlastné aplikácie. Ďalšou možnosťou sú aplikácie, ktoré sme vyvinuli v Softipe. Z pohľadu technológie sú to však len marketingové názvy. Dnes veľa spoločností nazýva cloudom to, keď si postaví štyri servre a napojí ich na internet. Musím sa dobrovoľne priznať, že aj Softip mal v rokoch 2007-2008 takúto náladičku. To však nie je cloud, ale manažovaná serverovňa. Cloud je tvoj Gmail, dostaneš službu a neriešiš, na koľkých serveroch beží. V tomto duchu je postavený aj celý Office 365.

Často sme vo svojich začiatkoch narážali na to, že sme prezentovali nejakú technológiu, ktorá zákazníka extrémne zaujala. Začali sme teda riešiť technologické prerekvizity. Jedna vec je licenčný poplatok a druhá napríklad kondícia serverovne, aby technológia dokázala bežať. V 90% prípadov to však bol „show stopper“ – vyžiadalo si to také vysoké investície, že len pre spustenie mini aplikácie som musel celé základy zbúrať a prebudovať nanovo. Dnes beží backend technológia na cloude a tvoja infraštruktúra môže byť v akejkoľvek kondícii. Zaujíma ťa len pridaná hodnota konkrétnej aplikácie, ktorá je jasne vypočítateľná a neriešiš, na koľkých serveroch beží. Microsoft navyše neustále prichádza s novými funkcionalitami a aplikáciami, či už v rámci Office 365 alebo aj iných služieb.

Skladba vašich klientov je rôznorodá, cloudové riešenie ste poskytli napríklad aj firme Medusa group. Ako je možné, že môže gastro biznis využívať cloud rovnako ako tech biznis?

Cloud je rovnako široké slovo ako IT. My u zákazníkov riešime ich konkrétne problémy. Prvý je ten, že zákazník chce novú funkcionalitu, napríklad účtovný systém. Ten má isté nevyhnutné prerekvizity, ktoré navrhujú TCO (Total cost of ownership) samotnej funkcionality. Cloud je prostriedok, ako TCO znížiť na úplne minimum. Líši sa to prípad od prípadu. Zákazník povie, že chce nový systém pre gastro a jeho prevádzka či licencia ho bude stáť 20 000 EUR ročne, pričom dodatočné náklady sú také veľké, že mu to nevychádza. Cloud je prvým bodom, na ktorý sa treba pozrieť v riešení toho, ako bez „cuttovania“ výrobných nákladov či komfortu dosiahneme rovnaký efekt. Medusa napríklad chcela prevádzkovať gastro ako službu, no nechcela prevádzkovať serverovňu a platiť stuff, ktorý sa o ňu bude starať. Jedným z riešení bola investícia do cloudu.

Druhým príkladom je, keď má zákazník jasne určený IT budget, my si nakreslíme koláč nákladov, pozrieme sa na neho analytickým okom a povieme, že dokážeme sumu znížiť. To je druhá sada zákazníkov, ktorí povedia: „Chalani, toľkoto ma stojí IT, poďme ho optimalizovať“. Takže buď nová funkcionalita alebo existujúca, ale za zníženia nákladov. Čiže stále je to o peniazoch. V neposlednom rade je motivátorom aj čas. Implementácie novej funkcionality kedysi trvali aj dva roky. Za ten čas však už pôvodný plán neplatí, pretože sú iné technológie. Pri cloude však čas dvoch rokov skrátime na tri mesiace a funkcionalitu máme takmer okamžite.

Odpovedal si na otázku, ako môže cloud zefektívniť biznis. Akú úsporu dokáže priniesť?

Ťažko to určiť paušálne, je to rovnako všeobecná otázka, ako „Koľko mi ušetrí IT“. Povedzme však, že dokáže ušetriť až polovicu nákladov. Máme veľa prípadových štúdií ku konkrétnym klientom a na všetko máme referencie. Onedlho budeme promovať aplikáciu pre malých podnikateľov a tam máme konkrétny príklad. Vybudovanie funkcionality by zákazníka stálo 8 000 eur, čo si napríklad začínajúci kaderník nemôže dovoliť. Ak si to od nás prenajme, bude ho to stáť len 10 eur mesačne.

Ako firma vie, že sa jej oplatí alebo naopak neoplatí prevádzkovať vlastnú serverovňu?

Na to neexistuje univerzálna odpoveď. Svet nie je čiernobiely a neplatí, že buď mám všetko v cloude alebo všetko pod nohami, teda na vlastných serveroch. Aj zákazníkom sa snažíme v rozhovoroch radiť, čo sa oplatí presunúť do cloudu, pretože to dáva matematický význam, a čo nie. Nazýva sa to hybrid cloud. Vytvoríme dve infraštruktúry, ktoré sa pre zákazníka tvária ako jedna. V skutočnosti asi 99% našich implementácií je o hybridných riešeniach. Odpoveď je teda taká, že sa nám treba ozvať a my riešenie vypočítame na mieru.

Takže vôbec nehrá rolu veľkosť firmy?

Vôbec. Máme zákazníkov, kde máme jedného klienta, ktorý je sám sebe pánom a hovorí: „Chalani, toto funguje parádne“. Na druhej strane máme zákazníka, ktorý má firmu s 3 000 ľuďmi a hovorí to isté. Je zaujímavé, že celá téma a rozmýšľanie je brutálne podobné u ľudí, čo majú malú firmu aj veľkú firmu.

Najnovšie ponúkate aj službu leteckého monitoringu. Prečo práve drony?

Súvisí to s našou víziou neustále prinášať nové veci, ktoré by pre nich mohli byť užitočné a otvárajú nám nové možnosti. Nikdy by ma nenapadlo, že naše technológie či Microsoft technológie by dokázali optimalizovať chod výrobnej linky alebo to, či má osvetlenie svietiť 8 alebo 9 hodín. Pred pár rokmi by som si povedal: „Čo s tým má Microsoft?“ Letecký monitoring je jedným z tých príkladov, keď sú kolegovia nastavení na rovnakú vlnu hľadania nových zaujímavých tém, ktoré by si zaslúžili pozornosť na slovenskom trhu.

softip-letecky-monitoring-855px-jpg__1170x0_q85_subsampling-2_upscale

Foto: Softip

Poďme teraz k tebe. Aká je úloha technického riaditeľa v Softipe?

Ťažko povedať, niekedy sa to pýtam sám seba. Nemám rád škatuľkovanie, robím to, čo cítim, že je dobré. To, čo ma však najviac napĺňa, sú rozhovory so zákazníkmi a hľadanie lepších riešení. Preto tvoria väčšinu môjho času. Svoju rolu by som pomenoval ako konzultantsko-architektonickú, spolu so zákazníkmi kreujeme ich novú infraštruktúru alebo nový pohľad na ňu.

Keďže si riaditeľ, zrejme je tvojou úlohou aj udávanie vízie tvojim podriadeným…

Presne tak. V prvom rade sa snažím svojich kolegov vyberať tak, aby mali rovnakú úroveň nadšenia, akú mám ja. To znamená, že kolegovia, s ktorými úzko spolupracujem, nie sú žiadni introverti, ktorí si sadnú za konzolu, niečo nakonfigurujú a odídu preč. Sú to ľudia, ktorí sa dokážu fundovane pustiť do akejkoľvek debaty. Tím sa snažíme neustále budovať a nový človek skrátka musí byť „rovnako šľahnutý“ ako my. Keď robíme pohovory a ako požiadavku uvedieme znalosť Microsoft technológie, sú vždy dva tipy ľudí. Jedni napíšu, že vedia všetko, prídu a my zistíme, že nevedia nič. Druhí si myslia, že stačí vedieť ovládať Word a všetko ostatné je malina.

Ako dlho vlastne pracuješ v Softipe a ako si sa tam dostal?

Joj, už som tam dlho, aj som zabudol, kedy som nastúpil (smiech). Bude to asi 17 rokov. Vyštudoval som „elektrinu“ – zameranie drotár/spojár a len po večeroch som študoval IT. V Softipe som začal ako konzultant pre databázové systémy, a keď som nastupoval, ani som nevedel, čo tie databázy vlastne sú. Postupne ma začali baviť technológie. Keď sa ti totiž otvoria oči, že Microsoft už nie je len o Office a Windows-e, tak je to úžasné.

Tento rok Softip oslávil 25 rokov, čo je skvelá príležitosť pre malú bilanciu. Ako by si zhodnotil, kam sa firma za ten čas dostala?

Jednoznačne sme sa stali úspešným partnerom Microsoftu. Ten som dostal na starosti asi v roku 2006 a bola to pre mňa veľká motivácia. Softip vtedy ešte nebol gold partnerom a ja som si povedal, že každý rok získame víťazstvo v nejakej súťaži. Zúčastňovali sme sa totiž národnej súťaže Microsoft Industry Awards a každý rok sme s našimi riešeniami vyhrali v niektorej z kategórií. Dvakrát sa nám dokonca podarilo vyhrať titul Partner roka.

softip-25-0750

Foto: Softip

Na čo ste vo firme najviac hrdí?

Certifikácie to asi nebudú. Sme radi že ich máme, no sú len výsledkom toho, že nás práca baví. Skôr som hrdý na kolegov, že to so mnou tak dlho vydržali a že úroveň nadšenia zostáva rovnaká. My nie sme výrobcom technológií, na ktoré by sme mohli byť hrdí tak, ako na tie „microsofťácke“, aj keď máme zopár vlastných produktov cielených na slovenský trh. Nemáme však „softipácky“ softvér, ktorý by si extrémnu pozornosť zaslúžil. Z pohľadu Microsoftu je to iné, tam nie sme obmedzovaní legislatívou, len cestovným príkazom. Mali sme, a aj máme, ambície implementovať Microsoft služby aj v iných krajinách, ale je to pomerne komplikované. Rovnakú energiu, akú míňame na presvedčenie zákazníka tu, treba míňať aj kdesi v Kambodži, plus tam je navyše cestovanie.

Takže by ste chceli preraziť na globálny trh?

Chceli by sme, máme isté plány, ako to urobiť. Uvidíme, či budeme úspešní.

Od čoho to závisí?

Od globálneho konzultačno-implementačného trhu. Našťastie nie sme viazaní žiadnou legislatívou. Sme len normálni chalani, ktorá sa dokážu na vec pozrieť zákazníkovými očami a povedať mu: „Dobre, doteraz si to riešil takto, ale aj auto si po čase vymenil, preto sa na to poďme pozrieť inak“.

Sme na začiatku nového roka. Čo bude aktuálnou výzvou pre Softip?

Z pohľadu výzvy máme niekoľko zákazníkov, ktorým by som rád zmenil ich myšlienkové pochody (smiech). U mnohých, pri ktorých som si nemyslel, že sa nám spolupráca niekedy podarí, to vyšlo, a teraz sú našimi klientmi. Ak sa nám podarí získať aj tých ostatných, tak si asi poviem, že už je to na slovenskom trhu všetko (smiech). Toto sú krátkodobé výzvy, čo sa týka dlhodobých – dnes je nás vo firme určitý počet a chcel by som, aby nás bolo napríklad o dva roky dvakrát toľko.

1658553_397411293793469_2411482518630976772_o

Foto: Softip

Zdroj titulnej fotografie: Softip

 

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech