Obľúbená exotická destinácia čelí vážnym problémom, môže sa ocitnúť pod vodou

Tropickému súostroviu Maldivy hrozí, že príde o niektoré zo svojich ostrovov, ak sa mu rýchlo nepodarí zabezpečiť financie na opatrenia proti dopadom klimatických zmien. Podľa agentúry Reuters to vyhlásil maldivský minister zahraničia.

Viac ako 80 percent územia Maldív leží menej ako jeden meter nad morskou hladinou a miestne úrady preto chcú stavať pobrežné hrádze, aby niektoré z ostrovov ochránili pred silnými búrkami a stúpajúcou hladinou oceánu. Nemajú na to však dosť peňazí.

via @PerilofAfrica ‚We can’t wait‘: Maldives desperate for funds as islands risk going under: The tropical Maldives may lose entire islands unless it can quickly access cheap financing to fight the impact of climate change, its foreign… https://t.co/0tmDqDKsd7 Reuters World News pic.twitter.com/A4PWTeyREd

— MarthaLeah Nangalama (@mlnangalama) January 17, 2020

Obrovské problémy

„Pre malé štáty to nie je jednoduché,“ vyhlásil minister zahraničia. „Vo chvíli, keď sa nám podarí financovanie zabezpečiť, môžeme už byť pod vodou,“ dodal.

Maldivy dávajú ročne na ochranu svojho pobrežia desať miliónov dolárov, podľa miestneho ministerstva životného prostredia však budú na ochranu všetkých svojich neobývaných ostrovov potrebovať celkovo 8,8 miliardy dolárov. Voda pritom podľa odborníkov vymyla pôdu už asi na stovke neobývaných ostrovov, pričom 30 z nich je významne poznačených eróziou.

OSN vytvorila takzvaný Zelený klimatický fond na pomoc rozvojovým štátom, ktorý už súostroviu vyplatil 24 miliónov dolárov. Čiastkovú pomoc ponúkli aj niektoré štáty, napríklad Japonsko prispelo na stavbu pobrežnej hrádze.

zdroj: Unsplash

Minister obviňuje rozvinuté štáty

Maldivám, spoločne s ďalšími ohrozenými ostrovnými štátmi, sa na decembrovej konferencii OSN o zmenách klímy v Madride nepodarilo presvedčiť, aby im poskytli ďalšie financovanie na riešenie problémov spojených s klimatickými zmenami. Predstavitelia teraz dúfajú, že budú mať väčší úspech na ďalšej konferencii, ktorá je naplánovaná v novemberi.

Miestne úrady sa obávajú, že bez medzinárodnej pomoci sa budú musieť so žiadosťou o pôžičky obrátiť na banky. Domnievajú sa pritom, že malé ostrovné krajiny doplácajú na veľké rozvinuté štáty, ktoré sú najväčšími producentmi skleníkových plynov. „Musíme prosiť niektoré z týchto veľkých znečisťovateľov, aby nám poskytli peniaze. Je to spravodlivé?“ pýtal sa nedávno maldivský minister životného prostredia.