Obrazovky stimulujú mozog inak: Nová štúdia odhalila, prečo je čítanie z knihy pre deti nenahraditeľné

Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Developmental Science odhalila zaujímavé zistenia o tom, ako mozog predškolských detí reaguje na rôzne spôsoby rozprávania príbehov. Vedci zistili, že keď deťom niekto číta knihu naživo, ich mozgová aktivita sa výrazne líši od situácie, keď sledujú a počúvajú príbehy na obrazovke. Tieto rozdiely môžu mať dôležitý vplyv na vývoj detí.

Pomocou špeciálnej zobrazovacej techniky, nazývanej funkčná blízka infračervená spektroskopia, výskumníci pozorovali väčšiu aktiváciu v pravej hemisfére mozgu počas čítania knihy, najmä v oblastiach, ktoré sa podieľajú na sociálnom porozumení. Naopak, čas strávený pred obrazovkou vyvolával vyváženejšiu aktivitu v oboch hemisférach mozgu.

Informuje o tom web Psypost aj štúdia uverejnená na portáli Online Library.

Prečo je čítanie deťom také dôležité

Čítanie malým deťom zohráva kľúčovú úlohu pri podpore rozvoja jazyka a rastu mozgu. Keď čítaš svojmu dieťaťu knihu, poskytuješ mu príležitosť počuť bohatý jazyk, naučiť sa štruktúru príbehov, budovať slovnú zásobu a zapájať sa do sociálnej interakcie s tebou ako s opatrovateľom.

V kontraste s čítaním rastú obavy z účinkov času stráveného pred obrazovkou. Mnohé štúdie nachádzajú súvislosť medzi častým pozeraním na obrazovky a oneskoreniami v jazykovom vývoji. Deti s vysokou expozíciou obrazovkám vykazujú slabšie prepojenia v oblastiach mozgu dôležitých na čítanie a písanie.

Napriek tomu, že predchádzajúci výskum poukázal na všeobecné rozdiely medzi čítaním kníh a sledovaním médií, málo štúdií priamo porovnávalo mozgovú aktivitu počas týchto dvoch činností. Výskumníci preto skúmali mozgovú aktivitu predškolákov pri živom čítaní a pri sledovaní príbehov na obrazovke.

Ako prebiehala štúdia

Štúdie sa zúčastnilo 28 typicky sa vyvíjajúcich detí vo veku od 3 do 6 rokov. Všetci účastníci pochádzali prevažne z anglicky hovoriacich domácností, hoci niektorí boli viacjazyční.

Deti počúvali dva rôzne príbehy: jeden prezentovaný počas živého čítania knihy a druhý dodaný ako zvukovú nahrávku spárovanú s obrázkami na obrazovke. Pri čítaní knihy sedel vedľa dieťaťa živý experimentátor, ktorý nahlas čítal z tlačenej knihy. V prípade sledovania obrazovky dieťa pozeralo príbeh na počítači a počúvalo nahraný hlas. Oba príbehy boli starostlivo prispôsobené z hľadiska dĺžky, slovnej zásoby a obsahu.

Počas celého experimentu vedci zaznamenávali mozgovú aktivitu pomocou funkčnej blízkej infračervenej spektroskopie, ktorá meria zmeny v okysličení krvi spojené s neurálnou aktivitou.

Výskumníci sa zamerali na špecifické oblasti mozgu zapojené do jazyka, porozumenia príbehom a sociálneho poznávania, vrátane dolného a stredného čelového závitu, horného a stredného spánkového závitu a spánkovo-temenného spojenia. Tím analyzoval rozdiely v aktivácii medzi ľavou a pravou hemisférou počas každej podmienky.

Fascinujúce rozdiely v mozgovej aktivite

Výsledky ukázali, že pri živom čítaní knihy sa deťom viac aktivuje pravé spánkovo-temenné spojenie. Táto oblasť mozgu súvisí so sociálnymi procesmi, ako sú spoločná pozornosť a chápanie myšlienok iných ľudí. Počas sledovania obrazovky táto oblasť zostávala pomerne neaktívna.

Mozgové reakcie počas čítania knihy prebiehali výraznejšie v pravej hemisfére než v ľavej. Túto asymetrickú aktiváciu odborníci nazývajú lateralizáciou. Pri sledovaní obrazovky mozog pracoval rovnomernejšie v oboch hemisférach bez výraznej lateralizácie.

Živé čítanie knihy teda u predškolákov aktivuje viac sociálne orientované kognitívne procesy než osamelý čas pred obrazovkou. Pri čítaní sa deti sústreďujú na emócie čitateľa, jeho zámery a venujú spoločnú pozornosť knihe. Tieto procesy využívajú pravohemisférové mozgové siete. Naproti tomu príbehy na obrazovke spracúva detský mozog izolovane s menším sociálnym zapojením.

Tieto zistenia potvrdzujú predchádzajúci výskum o prínosoch čítania kníh pre jazykový a sociálny vývoj. Reakcia zameraná na pravú hemisféru počas živého čítania ukazuje citlivosť detí na ľudský hlas, výrazy tváre a sociálnu interakciu. Tento efekt sa prejavil aj napriek tomu, že interakcia pri čítaní v štúdii prebiehala podľa vopred určeného scenára.

Aké sú limity štúdie a budúci výskum

Každá štúdia má svoje obmedzenia. Malá vzorka účastníkov a chýbajúce údaje v niektorých mozgových kanáloch oslabujú silu záverov. Deti pochádzali prevažne z vysokovzdelaných a bohatších domácností. Výsledky preto nemusia platiť pre všetky sociálne skupiny.

Výskumníci zdôraznili, že štruktúrovaná povaha čítania v experimente znížila prirodzenosť interakcie. Typické čítanie medzi rodičmi a deťmi obsahuje viac spontánnosti a emócií. Budúce štúdie by mali sledovať mozgovú aktivitu počas prirodzenejších čítacích sedení s obojsmernou konverzáciou.

Štúdia síce ukázala rozdielne vzorce mozgovej aktivácie, ale priamo nemerala, ako tieto rozdiely ovplyvňujú jazykové schopnosti detí. Ďalší výskum by mal zistiť, či tieto rozdielne mozgové reakcie súvisia so zlepšením slovnej zásoby, porozumenia textu a neskoršími akademickými úspechmi.

Prečo na týchto zisteniach záleží

Napriek svojim obmedzeniam táto štúdia výrazne obohacuje naše chápanie vplyvu rôznych skúseností na detský mozog. Potvrdzuje, že sociálna interakcia počas osvojovania jazyka zásadne formuje vývoj mozgu malých detí. Keď čítaš svojmu dieťaťu, aktivuješ jeho mozgové systémy potrebné na porozumenie ostatných ľudí a spracovanie sociálnych signálov. Takto dávaš svojmu dieťaťu silnejší základ pre budúcu komunikáciu a učenie.

Štúdia tiež upozorňuje, že médiá na obrazovke neaktivujú rovnaké sociálne mozgové systémy. Platí to najmä vtedy, keď dieťa pasívne sleduje obsah bez interakcie so živou osobou. Nie každý čas pred obrazovkou má rovnaký účinok – niektoré interaktívne alebo vzdelávacie programy môžu prinášať určité výhody. Výskum však jasne podporuje odporúčanie, že živá sociálna interakcia zostáva nenahraditeľnou súčasťou zdravého vývoja v ranom detstve.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti