Obrovská hanba: Slovenské ženy zarábajú v čistom výrazne menej ako muži
- Priemerný plat žien na Slovensku predstavuje 1 323 eur v hrubom
- U mužov je to 1 751 eur v hrubom
- Priemerný plat žien na Slovensku predstavuje 1 323 eur v hrubom
- U mužov je to 1 751 eur v hrubom
Slovenské ženy zarábajú o štvrtinu menej ako muži. Potvrdzuje to najnovšia analýza portálu Platy.sk, ktorý patrí do portfólia spoločnosti Profesia. Priemerný plat žien predstavuje 1 323 eur v hrubom. U mužov je to 1 751 eur. Rozdiel v týchto hrubých zárobkoch dosahuje 428 eur, teda takmer 25 percent.
Až o 300 eur viac
Ak ľudia nemajú deti a uplatňujú si nezdaniteľnú časť základu dane, čistý zárobok žien je menej ako 1 000 eur. Kým zamestnankyne obdržia mesačne v priemere 928 eur, pri zamestnancoch je to 1 228 eur. V priemere tak majú muži vo svojej peňaženke každý mesiac o 300 eur viac ako ženy.
Platový rozdiel medzi mužmi a ženami je viditeľný vo všetkých krajinách V4. České, slovenské a maďarské ženy sú na tom oproti mužom podobne. Rozdiely v Poľsku sú ale omnoho výraznejšie. Kým vo zvyšných krajinách Vyšehradskej skupiny predstavuje platový rozdiel medzi pohlaviami zhruba štvrtinu, poľský nepomer je na úrovni takmer 33 percent.
Spomedzi krajín V4 je najnižší nepomer medzi platmi žien a mužov v Maďarsku. Rozdiel tu predstavuje zhruba 22 percent.
Príkladom môže byť Chorvátsko
Vo Vyšehradskej štvorke sú výraznejšie platové disproporcie ako v iných štátoch Európy. Nižšie rozdiely medzi pohlaviami sú napríklad v balkánskych krajinách. Vplýva na to najmä iná orientácia hospodárstva s vyváženejším zastúpením oboch pohlaví pri najžiadanejších pozíciách na trhu práce.
Príkladom môže byť Chorvátsko. Oproti spomínaným krajinám v srdci najstaršieho kontinentu je rozdiel výrazne nižší. Predstavuje zhruba 16 percent.
Ešte nižší platový nepomer je na severe Európy. Oproti Slovensku je tu výrazne vyšší podiel žien na manažérskych pozíciách. Napríklad fínske zamestnankyne majú v priemere o necelých 12 percent nižší plat ako ich mužskí kolegovia.
Svet bez predsudkov
Rodová rovnosť dnes pre udržateľný zajtrajšok, tak znie téma tohtoročného Medzinárodného dňa žien, ktorý sa na celom svete pripomína 8. marca.
„Požiadavka rodovej rovnosti v kontexte s klimatickou krízou a znižovaním rizika katastrof je jednou z najväčších výziev 21. storočia. Len spoločne máme šancu situáciu žien dlhodobo zlepšovať,“ píše sa na stránke OSN Ženy, organizácie OSN pre rodovú rovnosť a posilňovanie žien vo svete.
Má ísť o svet bez predsudkov, stereotypov a diskriminácie, svet, ktorý je rôznorodý, spravodlivý, v ktorom sa odlišnosť cení a oslavuje. V duchu motta „Zastavme predpojatosť“ ho možno podporiť aj na sociálnych sieťach #BreakTheBias.
Myšlienka koordinovať akcie za zlepšenie pracovných podmienok žien sa zrodila na prelome 19. a 20. storočia a nadväzovala na staršie tradície demonštrácií robotníčok v amerických textilných továrňach.
Dňa 8. marca 1857 vyšli do ulíc New Yorku zamestnankyne z viacerých miestnych textiliek, žiadajúce zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie platov. Zaútočila na ne polícia a rozohnala ich.
O dva mesiace neskôr vzniklo práve tam prvé odborové združenie továrenských šičiek. Protestné pochody naberali časom na sile a v roku 1908 v tento marcový deň pochodovalo ulicami New Yorku už 15 000 žien.
Tradícia slávenia sviatku žien
Prvý Národný deň žien sa konal na území Spojených štátov amerických 28. februára 1909. Ženy slávili tento deň v poslednú februárovú nedeľu do roku 1913.
Nemecká socialistka Clara Zetkinová v auguste 1910 na Medzinárodnej konferencii socialistických žien, ktorá sa zišla v súvislosti so zasadnutím ôsmeho kongresu Druhej internacionály v Kodani, navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie boja za práva žien všade vo svete.
Vtedy ešte bez určenia pevného dátumu. V nedeľu 19. marca 1911 vyšli do ulíc európskych metropol ženy, aby prvýkrát demonštrovali za volebné právo, možnosť zastávať verejné funkcie a proti pracovnej diskriminácii.
Tradícia slávenia sviatku žien 8. marca sa začala posilňovať po tom, ako ženy v Dánsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Rusku, vo Švajčiarsku a v USA organizovali v roku 1914 protesty a akcie solidarity práve ôsmy marcový deň.
Tento dátum bol zvolený na pamiatku veľkých štrajkov robotníčok textilných fabrík v USA v rokoch 1857 a 1908. Prvý sviatok MDŽ v Československu sa konal v roku 1921 a o rok neskôr nadobudol už masový charakter.
Po druhej svetovej vojne sa 8. marec začal vo viacerých štátoch sveta sláviť ako sviatok žien, až napokon v roku 1977 rozhodla OSN o tom, že Medzinárodný deň žien bude oficiálnym sviatkom.
V niektorých krajinách – v Rusku, Bielorusku, Číne či v Bulharsku – sa MDŽ stal národným sviatkom. Sviatočným dňom je MDŽ napríklad od roku 2019 aj v Berlíne, ale v ostatných spolkových krajinách v Nemecku to tak nie je. Od budúceho roka však pribudne k Berlínu aj Meklenbursko-Predpomoransko, kde bude 8. marec 2023 rovnako sviatočným dňom.
Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy
Zdroje: SITA, TASR