Od rakety v kostole až na Najvyšší súd. Aj takú stopu zanechal fenomenálny Slovák, ktorého pozná celý svet

Nikomu nechceme krivdiť, no nazdávame sa, že mladšia generácia by musela v pamäti loviť veľmi dlho, aby si ujasnila, s akým odvetvím si možno spojiť meno Vincent Hložník.

To je však obrovským hriechom, nakoľko hovoríme o umelcovi minimálne európskeho formátu. Zanechal za sebou približne 35-tisíc diel, no odhaduje sa, že číslo môže byť vyššie. Ilustroval stovky kníh a jeho diela boli súčasťou svetových výstav.

Finančne náročné štúdium

Vincet Hložník sa narodil 22. októbra 1919 neďaleko Žiliny. Portál Vtedy.sk uvádza, že bol najstarším z piatich detí a jeho brat, Ferdinand Hložník, sa tiež venoval umeniu. Vincent s obľubou kreslil už v detstve a v 14 si už nacvičoval vlastný autorský podpis.

Aj napriek tomu, že talent v ňom určite videlo celé okolie, na dráhu umelca ho nasmeroval až profesor na gymnáziu. Tu sa však všetko ešte len začalo, nakoľko sa neskôr rozhodol študovať na Umelecko-priemyselnej škole v Prahe.

Je známe, že už v tom čase bol umením zanietený. Kreslil nad rámec školských povinností a nechával sa inšpirovať okolitým svetom. V tom čase ním bolo najmä mestské prostredie Prahy.

Umenie ho nadchlo do takej miery, že sa ako 19-ročný uchádzal o prácu ilustrátora v Matici Slovenskej. Jeho kresby, ktoré mali byť ilustráciou ku Kremnickým povestiam, ich zaujali natoľko, že s Vincentom nadviazali spoluprácu.

Práve tá mu zabezpečila pomoc počas štúdia v Prahe. Posielali mu finančné prostriedky vo forme pôžičiek. Tie mal splácať prostredníctvom honorárov po nástupe na miesto grafika.

Jeho nadšenie pre umenie zachytáva aj jeho výpoveď, ktorej text visí v jednej zo slovenských galérií: „Robil som po tieto dni ako nikdy predtým. Som unavený, vyčerpaný. Celú noc sa mi ale snívalo zase o maľovaní. Sužoval som sa nad každou maličkosťou a ráno som sa opäť tešil na to, čo nové urobím. Pretože tvorba pre mňa nie je otázka usilovnosti, ale životnej nevyhnutnosti.“

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Zuzana Smatanová (@zuzanasmatanova)

Na Najvyššom súde

Jeho prvá výstava sa konala v roku 1942 v bratislavskom Dome umenia, pričom v rovnakom roku ukončil štúdium. Neskôr začal pôsobiť ako vedúci oddelenia voľnej grafiky a knižnej ilustrácie na Vysokej škole výtvarných umení.

V roku 1958 k jeho menu pribudol titul profesor a od roku 1960 zastával 4 roky post rektora školy.

Neskôr sa situácia skomplikovala a v roku 1972 musel VŠVU opustiť. Nesúhlasil totiž so sovietskou inváziou a navyše nebolo nijakým tajomstvom, že bol silno veriacim. Po odchode sa mu však naskytla zaujímavá príležitosť – vymaľovať priestory kostola.

Ten sa neskôr vďaka Hložníkovmu umeniu stal unikátom a vyslúžil si pomenovanie slovenskej Sixtínskej kaplnky. Jej priestory vraj chodia navštevovať ľudia z celého sveta.

Z Petržalky vytvoril absolútny unikát. Fascinujúci príbeh Štefana Šľachtu, vďaka ktorému je slovenská architektúra známa v zahraničí

Miestny kňaz pre denník Sme uvádza, že tento unikát si prišli pozrieť nielen ľudia z rôznych kútov Slovenska, ale aj Japonci či Francúzi.

Taktiež dodáva, že nakoľko v tom čase umelcovi zomrel syn, jeho pocity bolo cítiť  z pochmúrnych farieb, ktoré miestami volil pri maľovaní kaplnky.

Umelec využil aj prvky, ktoré sú pri dekorácii kostola skutočne nevídanými. K nohám patróna kostola umiestnil maľby rakety či balóna.

Meno Vincent Hložník sa spája aj s Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Nehovoríme však o nijakom súdnom procese, ale okennej vitráži, ktorá je súčasťou budovy.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa @kulturny.ambasador

Hložníkov odkaz možno leží aj v tvojej knižnici

Tematika, ktorú umelec zobrazoval, bola skutočne pestrá. Zachytával scény z každodenného života aj fantazijné zápasy. Na jeho obrazoch teda spozoruješ nielen ľudí zobrazených pri práci, ale aj vojnové obdobie.

Aj napriek tomu, že sa často vo svojej tvorbe venoval ťaživým témam, na konte má aj niekoľko detských ilustrácií.

Keď ti najbližšie rukami prejde kniha od od Hansa Christiana Andersena, skús venovať zvýšenú pozornosť práve ilustráciám. S najväčšou pravdepodobnosťou za nimi bude stáť práve Hložník.

Maľby sa tiež vyskytujú v knihe Jonathana Swifta, Gulliverove cesty. Práve spomínaný motív, ktorý vznikol v jeho dielni, sa spolu s jeho portrétom v roku 2019 objavil na poštovej známke.

V minulosti totiž práve on ilustroval niekoľko poštových známok. Hložníkovo meno sa tiež spája s nepočetným množstvom samostatných, aj kolektívnych výstav či už v Európe, Ázii alebo Amerike. Tento veľkolepý umelec zomrel v roku 1997 a zanechal za sebou stopu hodnú svetového uznania.

Jeho diela sú tak naďalej všade vôkol nás. Možno jeho rukopis leží práve v jednej z kníh tvojej knižnice.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Antiquariat.sk (@antiquariat.sk)