Z Petržalky vytvoril absolútny unikát. Fascinujúci príbeh Štefana Šľachtu, vďaka ktorému je slovenská architektúra známa v zahraničí

  • Významný architekt, historik, pedagóg a publicista
  • Slovenskú architektúru dal do povedomia v zahraničí
  • Štefan Šľachta považoval Petržalku za významnú mestskú časť Bratislavy
Štefan Šľachta
fa.stuba.sk, archinfo.sk
  • Významný architekt, historik, pedagóg a publicista
  • Slovenskú architektúru dal do povedomia v zahraničí
  • Štefan Šľachta považoval Petržalku za významnú mestskú časť Bratislavy

Patril medzi popredných slovenských architektov. Okrem toho bol talentovaným historikom, teoretikom architektúry, pedagógom, publicistom.

Štefan Šľachta bol dokonca hlavným architektom Bratislavy a v Spolku architektov Slovenka pôsobil ako prezident.

„Svet je bohatý na mnohé ikonické stavby – Eiffelova veža, dom nad vodopádom, Centre Pompidou, Grande Arche až po operu v Sydney či dubajskú vežu Burj Khalifa. Slovensko tiež ikonické architektúry má. Vzbudili pozornosť pri svojom vzniku a vzbudzujú pozornosť dodnes. Patria k nim piešťanský Kolonádový most E. Belluša, pamätník SNP v Banskej Bystrici, Behrensova synagóga v Žiline, Most SNP v Bratislave, ale aj Jurkovičov Spolkový dom v Skalici. To sú len niektoré z ikon 20. storočia,“ cituje magazín Teraz Štefana Šľachtu.

Rodák z Ružomberka si prešiel Baťovskou výchovou

Štefan Šľachta pochádza z Ružomberka a narodil sa v roku 1939. Vo svojom rodnom meste vyštudoval základnú a strednú školu. Jeho cesty viedli do Bratislavy, na Fakultu architektúry Slovenskej vysokej školy technickej. V súčasnosti ide o Slovenskú technickú univerzitu.

Vysokú školu ukončil s diplomom a dostal sa do pozície odborného asistenta. Pod vedením ho mal významný architekt Vladimír Karfík, ktorý bol dlhoročným Baťovým architektom. 

Pri ňom dôverne spoznal štýl baťovskej architektúry, funkcionalizmu, a predstavil mu dokonca medzivojnovú architektúru.

Profesor považoval architektúru za životný štýl, a to naučil aj Šľachtu. Vďaka profesorovi mal príležitosť pracovať na viacerých súťažných návrhoch a zúčastnil sa množstva architektonických súťaží.

Hlavný architekt v Dopravoprojekte

Z pozície asistenta sa tak dostal do funkcie hlavného architekta v Štátnom ústave pre projektovanie dopravných stavieb v Bratislave. Pôsobil tam od roku 1987.

V tom čase sa do veľkej miery začal zapodievať archeologickou historiografiou. Okrem toho ho zaujala aj publicistika. Archívy mu pomohli objaviť osobnosti a tvorbu pochádzajúcu z medzivojnového obdobia. Zaujímal sa i o modernú architektúru.

Dejiny modernej architektúry si natoľko obľúbil, že mnohé slovenské i české osobnosti prezentoval v zahraničí. Významného profesora a architekta Vladimíra Šľapetu dostal do Londýna, kde hovoril o českom funkcionalizme.

Keďže Šľapeta v tom období nesmel uverejňovať články v Prahe, jeho tvorbu uverejňoval práve Šľachta do časopisov v Bratislave.

Spolupráca so Šľapetom

Spolupráca Šľachty a Šľapetu sa uberala dobrým smerom. Spoločne vytvorili informačné čísla časopisov ARS a Projekt. Zaoberali sa v nich prácami českých architektov pôsobiacich na Slovensku.

Podľa informácií z Archinfo, Bratislavu navštívil šéfredaktor švajčiarskeho časopisu Werk. Paolo Fumagali publikoval reportáž o našom funkcionalizme. Druhý Švajčiarsky časopis Archithese zas písal o československej medzivojnovej moderne. 

Napriek tomu, že v roku 1989 sa s touto prácou rozlúčil, pátranie v archívoch sa stalo jeho celoživotným koníčkom.

V roku 1990 sa vydal na pedagogickú púť. Účinkoval na Katedre teórie a dejín umenia na VŠVU. Za štyri roky sa na škole tak vyšvihol, že sa z neho stal rektor. Zaslúžil sa o titul docenta a v roku 1995 sa stal profesorom v odbore architektúra.

Znamenitá osobnosť košickej architektúry. Príbeh Štefana Pacáka, vďaka ktorému stojí prvá multifunkčná hala na Slovensku

Šľachta spájal architektov zo Slovenska a Česka. Organizoval stretnutia a nadviazal mnohé spolupráce. Stál na čele Spolku architektov Slovenska. Od roku 2002 bol 6 rokov vo funkcii prezidenta spolku.

Prezident Spolku architektov

Ako prezident Spolku architektov usporiadal veľkú výstavu, ktorá niesla meno „Impulse und Reflexion“. Konala sa vo Viedni v Ringturm Galerie. Išlo o prvú výstavu 20. storočia, ktorá sa konala v zahraničí a prezentovala slovenskú architektúru. 

zdroj: Facebook/Spolok architektov Slovenska

Spolok mu v roku 2004 udelil čestné ocenenie. Išlo o Cenu Emila Belluša, ktorú získal za svoju celoživotnú tvorbu. Rok po tom sa zaslúžil aj o štátne vyznamenanie – Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o rozvoj architektúry v Slovenskej republike. Ten mu odovzdal samotný prezident SR.

Vstup na politickú scénu 

Do roku 2002 bol dokonca súčasťou slovenskej politickej scény. Štyri roky vplýval na spoločnosť z funkcie poslanca NR SR. Pôsobil za Stranu občianskeho porozumenia (SOP), informuje magazín Teraz

Jednu z najvýznamnejších pozícií však dostal v roku 2006, kedy sa stal hlavným architektom nášho hlavného mesta. Za päť rokov v tejto funkcii bol najviac pyšný na projekt Eurovea, ktorý má svoje miesto na dunajskom nábreží.

Bratislava bola Šľachtovou srdcovkou: „Bratislava má ohromný potenciál. Rozvíjať sa bude najmä časť mesta pri hraniciach s Rakúskom, v blízkosti Kittsee, a podkarpatský pás viníc. Mesto má šancu byť vedecko-výskumným a vysokoškolským centrom.“ 

Petržalka nie je len sídlisko

Petržalku prezentoval ako jednu z častí hlavného mesta, ktorá ma celomestské funkcie. Podľa Teraz ju nepovažoval len za sídlisko na bývanie.

Spĺňala podľa neho všetky podmienky, ktoré má mestská časť mať pre plnohodnotný život. Vďaka tomu sa v roku 2014 stal Osobnosťou Petržalky. 

Štefan Šlachta
zdroj: petrzalka.sk

Štefan Šľachta po sebe zanechal viaceré publikácie, ako napríklad: Sprievodca po architektúre Bratislavy 1918 – 1950, Neznámi známi a Návraty odídených. Ako profesor sa zúčastnil na viacerých zahraničných besedách, kde prednášal.

Na svojom konte má vyše 600 článkov i recenzií stavieb. Vytvoril aj desiatky profilov domácich a zahraničných architektov, informuje Bratislava dnes.

Bol tvárou mnohých architekto­nických a urbanistických súťaží. K jeho úspechom je zaradené spoluautorstvo Mostu Lafranconi.

Šľachta bol vážne chorý. Ako 76-ročný boj s chorobou prehral. 

Zdroje: osobnosti.sk, teraz.sk, markiza.sk, archinfo.sk, bratislava.dnes24.sk

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech