Od Slovákov srší nenávisť, z vojny sa stal stereotyp. Dalo sa to čakať, tvrdí psychológ

Pamätáš si ešte, keď Slováci na začiatku pandémie hromadne šili rúška? Na vlnu empatie a vzájomnej pomoci si možno stihol medzičasom už zabudnúť. Koronavírus Slovákov v priebehu niekoľkých mesiacov, ak nie týždňov, unavil a strach či empatia sa pretavili v hnev a nenávistné prejavy.

Práve s koronavírusom porovnáva súčasnú situáciu, ktorej čelí Slovensko v súvislosti s prívalom utečencov, psychológ Robert Krause. Komentáre na sociálnych sieťach naznačujú, že sa pomaly láme aj nálada voči Ukrajincom. 

Dalo sa to čakať

Vladimir Putin spustil vojenskú inváziu na Ukrajine pred vyše dvoma mesiacmi. Vojna len neďaleko od Slovenska v 21. storočí prekvapila mnohých.

„Dajme si to do paralely s tým, čo sa odohrávalo počas pandémie. Tak ako aj pandémia, aj vojna bola pre mnohých neočakávaná. Veľa ľudí tieto skutočnosti zaskočili. To, čo sme registrovali na začiatku pandémie, čo znamená prosociálnosť, mnohokrát aj sebarealizáciu v zmysle šitia rúšok a pomoci druhým, sa v určitom momente otočilo,“ spomína známy psychológ.

Opisuje, že ľudia začali byť podráždení a ruka v ruke s tým ustúpila aj prosociálnosť. „Ľudia začali byť do istej miery až agresívni. Bolo na mieste očakávať podobný trend aj v otázke Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojnou.“

Vandali v Trenčíne utečencom posprejovali auto. Hanbím sa za toho tragéda, vraví autor fotky

Podľa odborníka je pochopiteľné, že ľudia vo všeobecnosti na začiatku krízy reagujú tak, že sú ochotní pomáhať. „Keď sa však téma stane určitou formou stereotypu, ľudia menia názor. Začínajú sa porovnávať a prejavovať vyššiu mieru agresie. Dalo sa to predikovať a aj sme to očakávali.“

S utečencami sa nesmieme porovnávať

Robert Krause poukazuje na to, že ľudia začnú vnímať utečencov z Ukrajiny pod vplyvom toho, aký na nich má dopad samotná vojna. „Áno, registrujeme, že ľudia, ktorí utiekli z Ukrajiny, majú určité výhody v porovnaní so Slovákmi. Treba si však uvedomiť, že to porovnávať nemôžeme.“

Psychológ vysvetľuje, že ľudia ušli z Ukrajiny, pretože sa báli o svoj život. Boli vystavení vojnovému konfliktu, situácii, ktorú si väčšina Slovákov ani len nevie predstaviť.

„Je však pochopiteľné, že Slováci zapájajú porovnávacie mechanizmy. Ľudský mozog je predisponovaný k tomu, aby porovnával to, čo zažil, s tým, čo sa aktuálne deje.“

Porovnávať však ľudí, ktorí nie sú priamo vystavení konfliktu, teda Slovákov, s tými, ktorí mu priamo vystavení sú, je veľmi málo empatické, konštatuje odborník pre Startitup.

Začať musíme od seba

„Je ťažké hovoriť o tom, či sa bude tento trend zhoršovať. To, samozrejme, závisí od jednotlivcov. Veľkú moc majú aj sociálne siete a určite aj samotní politici.“

Psychológ konštatuje, že nálada, ktorú v slovenskej spoločnosti pozorujeme, sa týka každého jedného z nás. „Je len na nás, aký postoj k celej situácii zaujmeme, ako ho prezentujeme, a to, ako ním ovplyvňujeme ľudí okolo seba.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa 𝐑𝐨𝐛𝐞𝐫𝐭 𝐊𝐫𝐚𝐮𝐬𝐞,𝐃𝐫.,𝐏𝐡.𝐃.,𝐌𝐁𝐀 (@doctorkrause)

Je dôležité začať od samého seba a premýšľať, či sme pre iných ľudí investíciou alebo spotrebou: „Držať sa myšlienky, ak môžem, tak pomôžem, a ak nemôžem, tak aspoň neublížim.“

Ľudský mozog má často tendenciu prisúdiť zodpovednosť za to, ako sa cítime, ľuďom alebo situáciám okolo nás. „V prvom kroku je preto potrebné prevziať zodpovednosť za to, ako sa cítime. Za to nemôžu ľudia na Ukrajine, ale my, ako indivíduá.“ 

Aj v súčasnosti sú však mnohí Slováci empatickí, pripomína psychológ a podotýka, že sa zmena nálady jednoznačne nedá paušalizovať.

„Taká jednoduchá rada by mohla znieť, že keď sme vystavení napätej situácii, tak je kľúčové, aby sme si držali odstup a mali nadhľad. Myslím si, že sa vo všeobecnosti oplatí vyjsť na taký mentálny balkón vo vypätých situáciách. Nie je vždy najdôležitejšie, čo sa stane, často je dôležitejšie, ako zareagujeme,“ uzatvára Robert Krause.