Odborníci o doprave v Bratislave: Mesto riadime pocitovo, nie podľa dát. Sme 40 rokov pozadu

Bratislavu dnes a denne sužujú nekonečné zápchy a doprava v meste sa každým rokom približuje k hranici svojich kapacít. Prečo infraštruktúra hlavného mesta zaostáva o štyri desaťročia a prečo sa strategické rozhodnutia robia skôr na základe emócií než exaktných dát? Renomovaní dopravní inžinieri – profesor Tibor Schlosser a doktor Peter Schlosser analyzujú, aké riešenia Bratislava akútne potrebuje a prečo sa veľké dopravné projekty musia pripravovať s obrovským predstihom.

zdroj: UNICRYSTAL

Bratislava dnes patrí medzi mestá, kde sa dopravná situácia výrazne zhoršuje. V čom je podľa vás hlavný problém dopravného systému hlavného mesta?

Hlavným problémom je kombinácia spôsobu života a dlhodobého zanedbávania dopravnej infraštruktúry. Dnes žijeme rýchlejšie, ľudia sa potrebujú presúvať operatívne a na veľké vzdialenosti. Dopravný systém mesta však na tento vývoj nebol pripravený. Bratislava totiž viac ako štyri desaťročia výrazne zaostáva v rozvoji verejnoprospešných stavieb, najmä cestnej siete. Spolu s ňou prirodzene zaostáva aj verejná hromadná doprava. Problém je aj v tom, ako sa dlhodobo investuje do rozvoja dopravy v meste. Navyše dopravu v Bratislave výrazne ovplyvňuje aj jej zázemie a širší región, ktorý je s mestom každodenne prepojený, no nie je systematicky zahrnutý do fungovania dopravného systému.

Mnohé dopravné projekty sa v Bratislave diskutujú roky, no ich realizácia často neprichádza. Prečo je podľa vás taký veľký rozdiel medzi plánovaním a skutočnými projektmi?

Bratislava má územný plán, ktorý v základných princípoch funguje už viac ako 45 rokov. Problém však nie je v stratégii, ale v tom, že mestu chýba systematická príprava projektov. Veľa vecí sa plánuje a diskutuje, ale chýba jasný postup, ako tieto projekty pripraviť a postupne realizovať. Samozrejme, ďalším problémom je financovanie. Mesto nemá vytvorené dostatočné rezervy na prípravu dopravných projektov a často ani jasný plán, ktoré projekty sa majú realizovať ako prvé. V praxi preto vidíme, že rozvoj mesta často posúvajú dopredu najmä súkromní investori. Úloha mesta by však mala byť silnejšia – malo by určovať smer rozvoja a dohliadať na to, aby sa stratégia mesta premietala do konkrétnych projektov a do života Bratislavčanov.

Rast počtu automobilovej dopravy v Bratislave je dlhodobý trend. Dá sa tento vývoj ešte zvrátiť alebo sa naň musí mesto jednoducho pripraviť?

Počúvame už roky, že rast počtu osobných vozidiel vyrieši alternatívna doprava. V praxi však vidíme, že v podmienkach Bratislavy to tak jednoducho nefunguje. Neznamená to, že bicykle alebo verejná doprava nemajú veľký význam, ale samy osebe problém automobilov nevyriešia. Základom dopravného systému je dostupnosť. Podľa Generelu dopravy je priemerná vzdialenosť presunu obyvateľa v Bratislave približne 9,6 kilometra. Pri takýchto vzdialenostiach je pre mnohých ľudí stále najpraktickejším dopravným prostriedkom automobil. Aj mestská hromadná doprava má svoje limity. V minulosti sa predpokladalo, že zabezpečí približne 70 percent všetkých presunov v meste, dnes je to približne polovica. Aj MHD má svoju dostupnosť, ktorú obyvateľ Bratislavy hodnotí najmä podľa vzdialenosti k zastávke, intervalov spojov a ich presnosti. Ak v týchto parametroch systém sklameme, aký dopravný prostriedok použije Bratislavčan.

Veľké infraštruktúrne projekty ako sú nové mosty alebo električkové trate sa pripravujú roky. Čo sa stane, ak sa s ich prípravou nezačne včas?

Vidíme to každý deň v praxi. Ak sa veľké dopravné projekty nepripravujú včas, mesto na to dopláca roky. Výsledkom je situácia, ktorú dnes všetci dobre poznáme – stojíme v zápchach.

V mnohých európskych mestách sa dnes doprava riadi na základe dát a analytiky. Do akej miery Bratislava využíva moderné dopravné dáta pri rozhodovaní?

Smutne musíme povedať, že len veľmi málo. Žijeme v dobe digitalizácie a umelej inteligencie, ale všetko stojí na kvalitných a spoľahlivých dopravných údajoch. A práve tie v doprave v Bratislave často chýbajú. Pri príprave dopravných projektov by mali byť dáta základom rozhodovania. V praxi však často vidíme, že ich rozsah je nedostatočný alebo sú zastarané. Podobná situácia je aj pri riadení dopravy. Napríklad pri svetelnej signalizácii máme údaje často len z jednotlivých križovatiek. Tie však medzi sebou väčšinou vôbec nekomunikujú, takže doprava sa riadi skôr bodovo než ako jeden systém. Dáta pritom nie sú žiadny moderný trend, sú základom dobrého rozhodovania. Stačí sa pozrieť na dopravné projekty z posledných rokov a rýchlo zistíme, akú hodnotu majú dopravné údaje pri rozhodovaní mesta.

zdroj: UNICRYSTAL

V poslednom období sa čoraz častejšie hovorí o potrebe výstavby minimálne jedného nového mosta cez Dunaj a o rozširovaní električkovej siete. Potrebuje Bratislava tieto projekty?

Určite áno. Bratislava potrebuje minimálne jeden nový most cez Dunaj. Treba však povedať aj to, že s takýmto projektom meškáme už takmer 30 rokov. O potrebe nového mosta sa pritom diskutuje už desaťročia a rôzne možnosti sa analyzovali aj pri viacerých dopravných projektoch v minulosti. Problém je, že príprava takýchto stavieb je veľmi pomalá a je zrejme na okraji záujmu. Ak sa s ich prípravou nezačne včas, dopravné problémy v Bratislave sa budú len prehlbovať.

Váš odborný pohľad je často využívaný pri príprave rôznych dopravných riešení. Čo vás presvedčilo zapojiť sa do spolupráce s Martinom Winklerom pri tvorbe jeho programu pre dopravu?

Na začiatku bolo oslovenie zo strany pána Winklera. Nasledovali stretnutia a dlhé rozhovory, hodiny a mesiace diskusií, aby si obe strany porozumeli a hľadali spoločné riešenia. Presvedčilo nás najmä to, že chce pri riešení dopravy vychádzať z odborných analýz a návrhov riešení, nie z rozhodnutí založených na pocitoch, čo sme v posledných rokoch v doprave Bratislavy videli pomerne často.

V čom je podľa vás dôležité, aby pri riadení mesta spolupracovali politici s odborníkmi z praxe, univerzít a výskumu?

Iná cesta ani neexistuje. Doprava je vždy tímová práca a podieľa sa na nej viacero odborností. Politici nastavujú smer, ale odborníci z praxe, univerzít a výskumu prinášajú analýzy a riešenia. Práve preto je dôležitá odborná diskusia, v ktorej sa jednotlivé riešenia porovnávajú a posudzujú. Doprava sa totiž nedá riešiť emóciami alebo pocitovo. Je postavená na exaktných dátach, fyzikálnych zákonoch a matematických modeloch. Ak sa tieto princípy nerešpektujú, výsledkom sú nefunkčné riešenia.

Ako by mala podľa vás vyzerať moderná dopravná stratégia mesta veľkosti Bratislavy na najbližších 20 rokov?

Moderná dopravná stratégia musí byť predovšetkým realistická. Najskôr si musíme úprimne povedať, čo z doterajších plánov fungovalo a kde sme urobili chyby. Z tých sa treba poučiť a nastaviť jasné priority. Mesto musí vedieť, ktoré dopravné projekty sú pre Bratislavu kľúčové a ktoré majú prísť na rad ako prvé. Súčasne treba postupne rekonštruovať existujúcu dopravnú sieť a pripravovať nové projekty. Dôležité je aj to, aby sa pri rozvoji mesta dodržiavali pravidlá a legislatíva. Ak sa v rozvojových projektoch robia výnimky alebo sa pravidlá obchádzajú, narúša to fungovanie celej dopravnej siete. A napokon treba povedať aj to, že Bratislava to sama nezvládne. Takéto projekty sú finančne veľmi náročné, preto je nevyhnutná spolupráca so štátom a samosprávnym krajom. Ak sa projekty rozložia do dlhšieho obdobia, napríklad na 20 rokov, dajú sa postupne realizovať.

V posledných rokoch sa v Bratislave robili aj rozhodnutia, ktoré odborníci kritizovali, napríklad zmeny v dopravnom usporiadaní niektorých ulíc. Do akej miery by mali byť takéto zásahy do dopravy založené na dátach a odborných analýzach, a nie na politických rozhodnutiach mesta?

Ako sme už spomínali, dopravu nemožno riešiť pocitovo alebo na základe emócií. V politike sa to síce často objavuje, ale dopravný systém sa riadi fyzikálnymi princípmi. Doprava funguje podobne ako voda – vždy si hľadá najjednoduchšiu cestu. Preto je dôležité mať dostatok dát, aby sme vedeli, ako sa ľudia po meste pohybujú, aké dopravné prostriedky používajú a kde vznikajú najväčšie problémy. Pri návrhu zmien by sa mali vždy pripravovať viaceré varianty riešení a tie následne odborne vyhodnotiť. Ak sa rozhodnutia robia bez dostatočných dát a analýz, výsledkom sú opatrenia, ktoré situáciu skôr zhoršujú. A práve to je dnes jeden z najväčších problémov Bratislavy. V doprave sa robia zásahy bez dostatočnej odbornej diskusie a bez jasných dát či variantných návrhov. Výsledkom je, že obyvatelia mesta často vidia len hotové rozhodnutia a musia sa im prispôsobiť, aj keď neprinášajú reálne zlepšenie dopravy.

zdroj: UNICRYSTAL

Bratislava sa často porovnáva s mestami ako Viedeň alebo Praha. Čo robia tieto mestá v doprave inak a čo by sa z ich prístupu mohlo preniesť aj do Bratislavy?

Každé mesto je iné, preto sa Bratislava nedá jednoducho porovnávať s Viedňou alebo Prahou. Tie sú výrazne väčšie, majú silnejšie ekonomické zázemie a aj dlhodobo stabilnejšie financovanie dopravnej infraštruktúry. Ak by sme už mali hľadať porovnateľné mesto, veľkosťou by bolo bližšie napríklad Brno. Aj tam však vidíme, že dopravná stratégia je dlhodobá a opiera sa o odborné analýzy. Rozdiel je najmä v prístupe k riadeniu dopravy. V mnohých európskych mestách je doprava riadená systematicky a na základe dát. Politické vedenie mesta tam chápe, že doprava je systémová téma, ktorá sa nedá riešiť krátkodobými experimentmi. Bratislava tento prístup zatiaľ nemá. V posledných rokoch sme videli viacero zásahov do dopravy, ktoré vznikli bez dostatočnej odbornej diskusie a bez jasnej dátovej opory. Výsledkom je, že dopravná situácia sa často nezlepšuje, ale naopak komplikuje. Ak si chceme z iných miest zobrať príklad, tak predovšetkým v tom, že doprava musí byť riadená systematicky, odborne a s jasnou víziou do budúcnosti.

Čítaj viac z kategórie: PR