Odborník: Greta Thunberg manipuluje s faktami, zálohovanie PET fliaš je na Slovensku bezvýznamné

V rozhovore sa dočítaš

• Prečo je zálohovanie PET fľiaš podľa Radovana Kazdu nedostatočné a považuje to za populizmus
• Prečo je súčasný systém zálohovania lepší
• Čo dokáže urobiť jednotlivec s plastovým odpadom
• Prečo Greta Thunberg manipuluje
• Čoho sa máme v kontexte klimatických zmien najviac obávať

Ste kritikom zálohovania PET fliaš. Prečo?

Zálohovanie nápojových obalov bezpochyby pomôže zvýšiť mieru vytriedenia nápojových obalov k úrovni 90%, ktorú požaduje európska legislatíva, no zároveň sa javí byť podstatne drahším systémom ako je súčasný systém, ktorý budujeme už 15 rokov a ktorý dosahuje v súčasnosti už 63 % mieru vytriedenia. Len vstupné náklady majú podľa odhadov ministerstkého „think-tanku“ dosiahnuť 80 miliónov eur a každoročne má systém generovať stratu 5 miliónov eur, plus ďalšie nepriame mnohomiliónové náklady, ktoré budú musieť niesť spotrebitelia, teda občania.

Je teda súčasný systém lepší?

Zavedením nového systému nabúrame ten súčasný: existujú napríklad dôvodné predpoklady, že sa zníži miera triedenia iných plastov, nehovoriac o tom, že zálohovanie prinesie zvýšený nápor na životné prostredie ako sú nové prepravné trasy, výroba tisícok nových sofistikovaných automatov, ktoré majú uhlíkovú stopu, stavebné úpravy, spotreba elektriny atď. Zálohovanie po započítaní výrobných nákladov pravdepodobne zhoršuje bilanciu produkcie CO2 v porovnaní s triedením.

Treba si tiež uvedomiť, že jeho vplyv na znižovanie litteringu, teda výskytu odpadu voľne pohodeného „v prírode“ bude pomerne nízky. Plastové fľaše tvoria len menšiu časť litteringu a motivácia niektorých ľudí vyhodiť takúto fľašu v prírode je vyššia ako v meste, kde sa nachádza pomerne hustá sieť smetných košov. Veľkú časť plastových obalov tvorí napríklad drogéria, či rôzne chemikálie, a tie zálohovanie nerieši.

Ďalším negatívom je zníženie spotrebiteľského komfortu. Doteraz sme fľaše nosili skrčené do najbližšieho žltého kontajnera, teraz ich bude treba skladovať neskrčené doma až do času, kedy ich zanesieme do zberných obchodov. Napríklad v našom malom byte už nemáme priestor na piaty smetiak, ktorý by nám mal pribudnúť k trom farebným a jednému na zmesový komunálny odpad.

Naša skúsenosť so zálohovaním sklenených fliaš nebola dobrá? V čom je rozdiel?

Zálohovanie niektorých sklenených fliaš funguje aj dnes, lenže jeho podiel veľmi klesá, lebo spotrebiteľ prechádza vo výraznej miere na plastový obal. Rozdiel je najmä v objemoch. Sklo sa však výborne zberá aj cez triedený zber v zelených kontajneroch.

Západ funguje na zálohovaní PET fliaš už veľmi dlho, v čom je zásadný rozdiel oproti nám?

Na Západe začínali so systémom zálohovania zväčša na tzv. zelenej lúke. To znamená, že nenarúšali rozvinutý systém triedenia PET fliaš ako na Slovensku. A západné krajiny sú bohatšie, takže si môžu dovoliť aj luxusnejšie riešenia, ktoré spotrebiteľa natoľko nezaťažia.

zdroj: Radova Kazda

Čo je podľa vás efektívnym riešením? Ako sa správať k PET flašiam a správne ich recyklovať?

Efektívne riešenie nám európska legislatíva neumožňuje: v efektívnom riešení by o recyklácii PET fliaš rozhodoval dopyt po nich, teda cena na trhu. A pokiaľ by bola nízka, tak by fľaše končili napríklad energetickým zhodnotením. Pracovalo by sa s nimi flexibilne. V súčasnosti, žiaľ, musíme recyklovať za každú cenu. A ako sa správať k PET fľašiam? V súčasnom systéme, teda kým sa nespustí zálohovanie, určite dôsledne triediť a odhadzovať do kontajnera vždy skrčené, pretože tým systém zefektívňujete.

Aká je teda alterntíva k zálohovaniu?

Systém, ktorý funguje dnes u nás a aj vo väčšine európskych krajín – teda systém triedenia do nádob na separované prúdy odpadu. Pri dobrej vzdelanosti obyvateľov a kvalitnej hustej sieti kontajnerov môžeme dosiahnuť podobné výsledky ako pri zálohovaní.

Čo môže urobiť jednotlivec, ak chce robiť niečo s plastovými fľašami?

Môže napríklad predĺžiť ich životnosť tým, že ich bude opakovane využívať alebo si z nich vyrobí nový výrobok na iný účel, napríklad obal na skladovanie potravín.

Naposledy ste sa vyjadrili, že povinné váhy v autách, ktoré prevážajú odpad sú blbosť? Prečo?

Vláda vnútila majiteľom zvozových vozidiel na odpady, že si musia do nich nainštalovať vážiaci systém, teda váhy. Je to však úplne zbytočný náklad, lebo odpad sa vždy váži aj na výstupe z vozidla, teda pri jeho odovzdaní. Pre drvivú väčšinu prípadov je to úplne zbytočné, nezmyselné a aj neekologické, lebo znižuje to napríklad kapacitu vozidla a predlžuje obslužnosť.

Prečo si myslíte, že zálohovanie PET fliaš je populizmus? V iných krajinách to bolo tiež súčasťou populizmu? Škandinávia na tom funguje už dlhé roky.

Populizmom je presadzovanie bezvýznamného, ale veľmi nákladného opatrenia, len preto, lebo sa páči verejnosti. V prípade PET fliaš hovoríme o riešení odhadom 0,5 % z celkového množstva zmesového komunálneho odpadu. Namiesto toho sa ministerstvo mohlo zaoberať podstatnejšími problémami, ktoré nezvláda – ako zabezpečiť včasné zavedenie úpravy odpadov pred skládkovaním, ako vybudovať kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov, bez ktorých odkláňanie od skládkovania nezvládneme.

zdroj: Radova Kazda

Klimatické témy sú v dnešnej dobe „sexi“ téma. Čoho sa máme obávať najviac?

Najviac sa musíme obávať toho že téma zmeny klímy, teda hľadania nástrojov na zníženie rastu teplôt a adaptáciu na zmenu klímy prerastie racionálnu debatu a riešenia a stane sa nástrojom na obmedzovanie základných slobôd.

Čo si myslíte o aktivistke Grete Thunberg, prerastá racionálnu debatu?

Greta je práve jedným z tých influencerov, ktorí požadujú zatiaľ celkom nešpecifikovanú zmenu celého systému. Útočí na základné piliére slobody a demokracie. Okrem toho vo svojich prejavoch často zavádza a manipuluje s faktami. Napríklad keď hovorí o tom, že ľudia si majú vybrať medzi peniazmi alebo životným prostredím, alebo keď hovorí o tom, že ľudia v dôsledku zmeny klímy zomierajú, hoci porovnateľnému množstvu vďaka nej žije dlhšie. To sú jej hrubé zavádzania.

Aký by mal byť prvý krok slovenskej vlády, ak chce riešiť problém klímy?

Ten už robí a veľmi dlho: investuje do obnoviteľných zdrojov energie, do znižovania uhlíkovej náročnosti výroby, emisií skleníkových plynov, znižovania energetickej náročnosti budov atď. Mala by to však robiť oveľa efektívnejšie, najmä rozumnejšie alokovať verejné zdroje a nevnucovať príliš drahé regulácie v pomere k ich prínosom.

Má Slovensko s odpadom a jeho triedením problém? V čom robíme najviac chýb?

Miera triedenia obalov sa zvyšuje, sme na dobrej ceste a nemáme v tom veľký problém. Veľký problém je naďalej vysoká miera skládkovania. Lenže k nej nemáme alternatívu.

Ak chcem triediť odpad, ale nemám na to vytvorené prostredie na sídlisku, čo môžem urobiť? Často ľudia doma triedia, ale prídu ku kontajnerom a tam už triediť nedokážu kvôli zle vytvoreným podmienkami na triedenie.

Takýchto prípadov je čoraz menej, sieť zberných miest sa neustále zhusťuje. Isteže nie vždy možno zabezpečiť blízku dostupnosť stojiska, najmä v horských oblastiach. V tom prípade si to vyžaduje väčšiu ochotu podržať si odpad a zaviezť ho do najbližšieho disponibilného stojiska. Napokon, ľudia podľa prieskumu podporujú oveľa namáhavejšiu cestu, teda zálohovanie PET fliaš, tak zrejme to chcú.

Kto bude najviac ovplyvnený klimatickými zmenami? Kto je v najväčšom ohrození?

Chudobné krajiny. Adaptovať sa na zmeny klímy nebude lacné, v mnohých prípadoch si to vyžiada náročné investície. Bohaté krajiny však môžu pomôcť.