[Podcast s Romčom] Ich klienti majú miliardové obraty. Na Slovensku čelia podnikatelia týmto problémom

[Hacker Zdravia] Prekonal množstvo operácií a nevzdal to. Ak chceš byť lepší, musíš pokoriť svoje ego

[Podcast s Romčom] Slovenská vakcína funguje na odlišnom princípe. Bude oveľa bezpečnejšia

Odchádzam bez nenávisti k vám, zneli posledné slová Horákovej pred popravou. Pred 70 rokmi ju komunisti zabili

  • Političku Horákovú a jej skupinu odsúdili na trest smrti vo vykonštruovanom procese
  • Umierala obzvlášť krutým spôsobom
  • Horáková unikla smrti predtým už dvakrát, krátko pred zatknutím sa ju snažili presvedčiť, aby emigrovala
  • Je symbolom odvahy a nezlomnosti
Milada Horáková
Milada Horáková
  • Političku Horákovú a jej skupinu odsúdili na trest smrti vo vykonštruovanom procese
  • Umierala obzvlášť krutým spôsobom
  • Horáková unikla smrti predtým už dvakrát, krátko pred zatknutím sa ju snažili presvedčiť, aby emigrovala
  • Je symbolom odvahy a nezlomnosti

Horáková, rodená Králová, zdedila rebelskú povahu po svojom otcovi, českom vlastencovi, ktorý pracoval ako obchodný zástupca. „Sestra bola určite ďaleko razantnejšia, cieľavedomejšia a vzdelanejšia. Ale obe sme boli skôr po otcovi. Ten bol viac impulzívnejší ako maminka.  Zúčastňoval sa protirakúskych demonštrácii a mladej Milade o tom hovoril. Ako oktavanka tak potom na žiadnej demonštrácii nechýbala. Vyštudovala gymnázium, z predošlej školy ju vylúčili za účasť na demonštráciách,“ spomínala na sestru Věra Tůmová v rozhovore pre Mladý svět.

Po vyštudovaní gymnázia smerovali jej ďalšie kroky na právnickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Počas štúdia stretla svojho budúceho manžela Bohuslava Horáka, študenta poľnohospodárskej ekonómie. Miladu tešil aj politický vývin. Po konci vojny sa prezidentom novo vzniknutého Československa stal Tomáš Garrigue Masaryk.

Prezident so svojimi demokratickými a humanistickými hodnotami sa stal Miladiným veľkým politickým i ľudským vzorom, ktorý neopustila ani neskôr pri hrozbe šibenicou. Horákovej šťastie narušilo ochorenie šarlach, na ktoré predtým zomreli dvaja jej súrodenci. Milada prvýkrát bojovala o svoj život, boj vyhrala aj vďaka svojej nezlomnosti.

Ideálna kombinácia rozumu a citu

Ešte počas štúdia Milada stretla senátorku Františku Plamínkovú, zakladateľku Ženskej národnej rady (ŽNR), ktorej ponúkla spoluprácu. Horáková sa stala nerozlučnou spolupracovníčkou senátorky. Obe pomáhali prostredníctvom rady presadzovať rovnoprávnosť žien a väčšie zapájanie žien v práci, politike a na spoločenskom dianí. Horáková vypracovala legislatívu k týmto problematikám.

Po štúdiu nastúpila Horáková ako právnička na Ústredný sociálny úrad pražského magistrátu. Spolupracovníci si ju pamätajú ako usilovnú pracovníčku, ktorá v práci využívala ideálnu kombináciu rozumu a citu. Neskôr sa stala vedúcou pracovníčkou odboru pre mládež.

V osobnom živote sa jej tiež darilo, krátko po skončení štúdia sa vydala za Horáka a v roku 1933 porodila dcéru Janu.

Nemci ju mučili a hrozili jej smrťou

Horáková ako jedna z prvých verejne činných osôb vytušila nebezpečenstvo, ktoré predstavovalo nacistické Nemecko. Po anexii Rakúska v 1938 predpovedala Horáková podobný osud aj Československu. Dejinné udalosti ukazujú, že mala pravdu. Ako náhle Nemci obsadili Prahu, Horáková sa pridala k odbojovému hnutiu Petičný výbor Verní zostaneme (PVVZ), kde pomáhala vypracovať politický a sociálny program odboja.

Jej činnosť neostala utajená pred nacistami. V roku 1940 ju aj Horáka zatklo gestapo. Vyšetrovanie trvalo dlhých 22 mesiacov, v ktorých bola Horáková psychicky i fyzicky mučená vyšetrovateľom. Potom ju previezli do väznice Malá pevnosť Terezín, ktorú využívalo pražské gestapo. Vo väznici, v ktorej čakala na svoj súd, panovali hrozné podmienky a Horáková bola často vystavovaná fyzickým trestom.

Spoluväzni spomínajú na Horákovú v dobrom. Po tom, ako získala miesto ošetrovateľky, im pomáhala pašovať listy pre rodiny, často im rozdávala ušetrené lieky alebo jedlo.

V roku 1944 sa konal súd s Horákovou, pri ktorom jej hrozil trest smrti.  Horáková sa pri procese hájila sama v nemčine a nakoniec jej súd vymeral osem rokov. Milada tak unikla smrti druhýkrát. A posledný.

Komunistov rýchlo prekukla

Horáková bola členkou Československej strany Národne socialistickej už od roku 1929, no do vysokej politiky sa aktívne nezapájala, radšej dávala prednosť Ženskej národnej rade. Po vojne usúdila, že najlepší spôsob, akým môže dosiahnuť zmeny, je vstup do vrcholovej politiky.

Stala sa tak poslankyňou dočasného Národného zhromaždenia a obnovila  ŽNR pod iným menom – Rada československých žien (RČŽ) – zároveň sa stala predsedkyňou Zväzu oslobodených politických väzňov.

Spočiatku sa situácia v krajine zdala byť radostná. Nik netušil o pripravovanom pláne komunistov na prevzatie moci. Milada bola plná ideálov, postupne ale začala zisťovať pravé úmysly Komunistickej strany Československa (KSČ). Komunistov prekukla za pomerne krátky čas a rovnako aj ich spojenie s Moskvou. Začala tušiť, že to, čo ponúkajú súdruhovia v Moskve, má ďaleko od hodnôt masarykovskej demokracie.

V roku 1946 sa jej podarilo obhájiť poslanecký mandát, no situácia v politike sa začala zhoršovať. Komunisti začali prenikať do všetkých štruktúr štátu. Infiltrovali svojimi utajenými členmi politické strany aj spolky. Infiltrácii sa nevyhli ani národní socialisti a RČŽ, ktorú sa snažili komunistické členky ovládnuť.

Po komunistickom pučí vo februári 1948 sa komunistom podarilo úplne prevziať moc. Začala sa očista verejného priestoru pred takzvanými nepriateľmi ľudu. O prácu prišli stovky úradníkov, policajtov, lekárov, učiteľov, novinárov a ďalších zamestnancov.

Indulona je na Slovensku legenda. Vyprážali sme s ňou, zázračný krém bol pôvodne určený pre robotníkov

V marci toho istého roku záhadne umrel minister zahraničia Ján Masaryk, hneď po jeho úmrtí sa Horáková vzdala svojho poslaneckého mandátu. Neskôr bola Horáková vylúčená zo všetkých spolkov, v ktorých sa angažovala.

Nepriateľka ľudu

Štátna bezpečnosť (ŠTB) začala sledovať Horákovú už v roku 1946. Po zložení poslaneckého mandátu neverili, že by sa vzdala politiky úplne a mali pravdu. Horáková začala organizovať komunistickú opozíciu, ktorá bola v úzkom kontakte so zahraničnými emigrantmi v exile.

„Nerobili sme protištátnu činnosť, aspoň my sme to tak nebrali, chceli sme ľudom dvíhať hlavy. Vraveli sme, že „február“ bol puč, že to, v čom žijeme, je stav len dočasný, že komunistická strana sa dopustila na národe strašného zločinu,“ vysvetlil Karel Šobr v knihe Milada Horáková justiční vražda od Miroslava Ivanova.

„Protištátna“ činnosť neušla pozornosti ŠTB a v roku 1947 bola Horáková zatknutá. Horákovi sa podarilo uniknúť a neskôr emigrovať do zahraničia. O dcéru Janu sa starala Horákovej sestra. Pred zatknutím sa ju snažili viacerí spolupracovníci presvedčiť na odchod do exilu, no neúspešné.

Väzba a vykonštruovaný proces

Horákovú podrobovali vo väzbe systematickému mučeniu. Väzni napríklad museli chodiť celý deň po cele a nesmeli sa zastaviť. V noci spali na podlahe a v izbe mali vždy zapnuté svetlo. Každé dve hodiny ich dozorci budili a väzni sa museli postaviť a zahlásiť. Nechýbalo ani fyzické násilie, na posledných výsluchoch mali údajne Horákovú povesiť za nohy na strop. Väzni museli chodiť na výsluchy zo zaviazanými očami a nepúšťali ich na dvor. Kontakt s rodinou bol tiež nemožný.

Proces bol vykonštruovaný. Jeho scenár bol dopredu napísaný socialistickými vyšetrovateľmi. Väzni sa museli odpovede na otázky naučiť naspamäť. Spolu s Horákovou bolo obvinených ďalších 12 osôb. Za vinnú sa im dávalo spiknutie a záškodníctvo voči republike.  

Legendárna Horalka skrýva jedinečný príbeh. Ročne zjeme aj 160 miliónov a nie je ťažké pochopiť, prečo ju všetci milujú

Proces trval od 31. mája do 8. júna a bol zdokumentovaný komunistickými médiami. Komunisti plánovali proces natočiť a púšťať ľudom ako propagandistický film. Na proces sa chodili pozerať vládni činitelia aj sfanatizovaní ľud, ktorý požadoval tresty smrti.

Horákovej ducha sa komunistom zlomiť nepodarilo, čo sa prejavilo odchýlením od pôvodného scenára. Horáková sa snažila na procese vysvetliť svoju stránku veci. Nič z toho, čo povedala, ale nemohlo zmeniť trest, ktorý bol už dopredu určený. Trest smrti na výstrahu pre ďalších potenciálnych rozvracačov republiky. Spolu s Horákovou dostali trest smrti ešte Jan Buchal, Oldřich Pecl a Záviš Kalandra. Ďalší deviati obžalovaní dostali tresty odňatia slobody. Niektorí 15- 28 rokov, niektorí doživotie.

Umierala štvrť hodiny

Udelenie milosti žiadalo veľa významných osobností zo zahraničia, medzi nimi aj Albert Einstein alebo Eleanor Rooseveltová. Klementom Gottwaldom nepohlo nič, udelenie milosti pre skupinu Horákovej zamietol.

27. júna 1950 v skorých ranných hodinách boli vykonané popravy odsúdených. Kalandra a Pecl boli prví, z tohto sveta odišli bez slov. Buchal sa rozlúčil so slovami „Nech žije slobodné Masarykove a Benešove Československo.“ Posledná bola Milada Horáková, ktorá sa rozlúčila so slovami „ Padám, padám, tento boj som prehrala, odchádzam čestne. Milujem túto zem, milujem tento ľud, budujte mu blahobyt. Odchádzam bez nenávisti k vám. Prajem vám to, prajem vám to.“

Horáková umierala obzvlášť krutým spôsobom skoro štvrť hodiny. V rozsudku stálo smrť obesením, ale v skutočnosti skôr išlo o škrtenie, kde sa obeť pomaly dusila.

Po smrti Horákovej sa pomsta režimu voči jej osobe neskončila. Horákovej pozostatky spolu s jej vecami boli prevezené do krematória a spopolnené. Príbuzní sa s jej pozostatkami nemohli ani rozlúčiť. Urna nebola vydaná príbuzným a ani pochovaná a doteraz sa nevie, kde pozostatky Horákovej skončili. Horáková má viacero pietnych miest po celých Čechách.

Najlepšie tragédiu Horákovej vystihla spoluväzenkyňa  za protektorátu Věra Vacková.

Za svoj dlhý život som sa nestretla so ženou, ktorá by sa mohla dr. Milade Horákovej vyrovnať. Svoju statočnosť a lásku k vlasti preukazovala svojimi činmi a chovaním. Celé roky väznená za nacistov – a potom hrôzostrašne výsluchy za nášho „socializmu“. Podmienky, ktoré znášala v tomto väzení, mučenie našimi ľuďmi – to všetko vysoko presiahlo utrpenie, ktorému sme boli vystavovaní ako my, nepriatelia „veľkonemeckej ríše“ za protektorátu. A to je to najbolestivejšie a najhroznejšie, že vlastný národ popravil ženu, matku a najväčšiu vlastenkyňu našej doby,“ uviedla v knihe Justiční vražda.

Zdroje: Mladá fronta DNES, Milada Horáková justiční vražda - Miroslav Ivanov, Prípad Dr. Horáková

Najnovšie video

Najnovší podcast

[Hacker Zdravia] Prekonal množstvo operácií a nevzdal to. Ak chceš byť lepší, musíš pokoriť svoje ego

Najnovšie