Slovensko nazvala „čiernou dierou Európy“, rešpektovali ju i najväčší diktátori. Príbeh Madeleine Albrightovej

24. marca 2022 o 11:29

V stredu zomrela bývalá ministerka zahraničia USA Madeleine Albrightová
Rodená Čechoslovenka bola vôbec prvou ženou, ktorá zastávala túto funkciu
Rešpekt si vyslúžila u mnohých svetových lídrov, dokonca i diktátorov
Takýto bol príbeh ženy, ktorá musela dvakrát emigrovať z rodnej krajiny a bola neústupnou zástankyňou demokracie

SITA/AP, Scott Applewhite

V stredu zomrela bývalá ministerka zahraničia USA Madeleine Albrightová
Rodená Čechoslovenka bola vôbec prvou ženou, ktorá zastávala túto funkciu
Rešpekt si vyslúžila u mnohých svetových lídrov, dokonca i diktátorov
Takýto bol príbeh ženy, ktorá musela dvakrát emigrovať z rodnej krajiny a bola neústupnou zástankyňou demokracie

Svet v stredu obletela smutná správa, vo veku 84 rokov umrela bývalá ministerka zahraničia USA Madeleine Albrightová. Rodená Čechoslovenka bola vôbec prvou ženou, ktorá zastávala túto funkciu.

Svojím pôsobením otvorila dvere aj pre ďalšie ženy, ktoré neskôr pôsobili ako šéfky americkej diplomacie. Ako ministerka sa preslávila ako nekompromisná bojovníčka proti totalite, ktorá sa nezľakla v prospech demokracie a slobody použiť aj tvrdé riešenia.

Rovnako známe sú príhody, kedy vyškolila aj vysoko postaveného predstaviteľa Pentagónu alebo s jej brošňami, prostredníctvom ktorých vyjadrovala svoje názory.

Zomrela Madeleine Albrightová, bývalá americká ministerka zahraničných vecí

Na Slovensku sa preslávila ako kritička stavu demokracie za mečiarizmu, keď Slovensko nazvala „čiernou dierou Európy“. Česi, ale i Poliaci jej, naopak, môžu ďakovať za vstup do Severoatlantickej aliancie, ktorý sa v týchto dňoch ukazuje ako pragmatický a je zárukou bezpečnosti strednej Európy.

Rodená Čechoslovenka, jej rodina utiekla pred dvoma totalitným režimami

Prvá žena vo funkcii ministerky zahraničia sa narodila 15. mája 1937 v Prahe ako Maria Jana Körbelová. Jej otec Josef Korbel (pôvodne Körbel), pracoval ako diplomat ešte počas prvého prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka a neskôr jeho nástupcu Edvarda Beneša.

Po Hitlerovej anexii Sudet a neskôr invázii do Československa v roku 1939 utiekla časť československej vlády do exilu vo Veľkej Británii. Desať dní potom, ako Hitlerove vojská vstúpili do Československa, utiekli aj Korbelovci, ktorí sa obávali, že budú terčom represií tretej ríše.

zdroj: SITA/AP, Haraz N. Ghanbari

Dočasný exil našli v Londýne, kde ako množstvo obyvateľov metropoly zažili početné bombardovanie nemeckými lietadlami. Pred bombami sa skrývali v protileteckých krytoch a metre.

„Značnú časť detstva som prežila v protilietadlovom kryte a spievala som si,“ spomínala neskôr Albrightová.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM