Odkiaľ sú Slo­vá­ci? Z gene­tic­ké­ho hľa­dis­ka vôbec neexis­tu­jú

Martin Halada / 31. júla 2016 / Zo Slovenska

Gene­tic­ká gene­a­ló­gia je vedec­ká dis­cip­lí­na, kto­rá sa zaobe­rá určo­va­ním pred­kov celých popu­lá­cii i jedin­cov. Vznik­la len zhru­ba pred dvad­sia­ti­mi rok­mi, ale umož­ňu­je nám nač­rieť ove­ľa hlb­šie do minu­los­ti.

Pri skú­ma­ní gene­tic­ké­ho pôvo­du sa pou­ží­va takz­va­ná mito­chon­driál­na DNA (mtD­NA), kto­rá sa nachá­dza v mito­chon­driách, drob­ných bun­ko­vých štruk­tú­rach v tele kaž­dé­ho z nás.

Táto DNA sa pre­ná­ša iba pro­stred­níc­tvom vajíč­ka, teda od mat­ky ju zde­dí aj dcé­ra a syn, na ďal­šiu gene­rá­ciu sa však pre­ne­sie iba od mat­ky. Pomo­cou mtD­NA doká­žu ved­ci roz­de­liť celú európ­sku popu­lá­ciu do 10 veľ­kých gene­tic­kých sku­pín, tzv. hap­los­ku­pín. Ostat­né hap­los­ku­pi­ny sa v Euró­pe vysky­tu­jú len spo­ra­dic­ky.

620200-scientist-in-lab-thinkstock

foto: crossvillenews1st.com

Kto sú Slo­vá­ci?

Vďa­ka gene­tic­kým výsku­mom vyko­na­ným na Slo­ven­sku dnes vie­me, že väč­ši­na Slo­vá­kov pat­rí do takz­va­nej hap­los­ku­pi­ny H. Je to typic­ká európ­ska gene­tic­ká sku­pi­na, do kto­rej pat­rí zhru­ba 40% oby­va­te­ľov sta­ré­ho kon­ti­nen­tu. Hovo­rí­me tu o pôvod­ných oby­va­te­ľoch Euró­py, to zna­me­ná, že túto sku­pi­nu majú naprí­klad aj Ame­ri­ča­nia európ­ske­ho pôvo­du.

Pokiaľ by si ale chcel gene­tic­ky odlí­šiť Slo­vá­kov, ved­ci by ťa rých­lo zasta­vi­li: Pra­ví Slo­vá­ci z gene­tic­ké­ho hľa­dis­ka vôbec neexis­tu­jú – Slo­vák ale­bo národ­nosť je pojem kul­túr­ny a s gene­ti­kou v európ­skom kon­tex­te nemá nič spo­loč­né,“ hovo­rí pre www.alphamedical.sk docent Ferák, odbor­ník na gene­a­ló­giu a forenz­nú gene­ti­ku.

Odkiaľ pochá­dza­me?

Ved­ci v rám­ci gene­ti­ky však skú­ma­jú aj tzv. muž­skú líniu a síce chro­mo­zóm Y, kto­rý kaž­dý muž dedí od svoj­ho otca. Na zákla­de typov toh­to muž­ské­ho chro­mo­zó­mu mož­no kaž­dé­ho Slo­vá­ka aj kaž­dé­ho Euró­pa­na tak­tiež zara­diť do pri­bliž­ne 10 hap­los­ku­pín. Na Slo­ven­sku je naj­čas­tej­šia hap­los­ku­pi­na, kto­rá pod­ľa všet­ké­ho vznik­la kedy­si dáv­no v západ­nej Ázii a odtiaľ sa šíri­la na východ aj na západ a dnes má obrov­ské geo­gra­fic­ké zastú­pe­nie. Ved­ci pred­po­kla­da­jú, že do Euró­py sa dosta­la spo­lu s indo­európ­skou jazy­ko­vou sku­pi­nou, do kto­rej pat­rí prak­tic­ky celá Euró­pa.

scientist-1332343_960_720

foto: scien­ce­a­lert

Ako o nás ved­ci toto všet­ko zis­ti­li?

Odo­vzdá­va­ním génov a ich mutá­cia­mi dochá­dza k takz­va­nej gene­tic­kej varia­bi­li­te, teda ľudia sú stá­le odliš­nej­ší. Keď sa ale sku­pi­na popu­lá­cie odštie­pi a pre­miest­ni na iné úze­mie, gene­tic­ká varia­bi­li­ta medzi potom­ka­mi tej­to novej popu­lá­cie bude men­šia ako varia­bi­li­ta medzi jedin­ca­mi sta­rej popu­lá­cie. Je tomu tak pre­to, že nie­kto­ré gene­tic­ké variá­cie sa do novej popu­lá­cie nedos­ta­nú. Inak pove­da­né, čím je gene­tic­ká odliš­nosť väč­šia, tým je popu­lá­cia star­šia.

Slo­va­mi ved­ca pre alphamedical.sk.: “Gene­tic­ká varia­bi­li­ta je s pre­va­hou naj­väč­šia v Afri­ke a naj­men­šia je pocho­pi­teľ­ne tam, kam sa člo­vek dostal napo­sle­dy a to je juž­ný cíp Juž­nej Ame­ri­ky, prí­pad­ne Nový Zéland. Na Nový Zéland pri­šiel člo­vek pred 700 rok­mi, a tak sú dneš­ní Novo­zé­lan­ďa­nia z gene­tic­ké­ho hľa­dis­ka takí, ako by ich jed­na mater mala.“

zdroj: wiki­pe­dia, zdroj titul­nej foto­gra­fie: betterangelsnow.com

Pridať komentár (0)