Opus­ti­la prá­cu v mul­ti­mi­liar­do­vej fir­me, aby sa sta­la soft­vé­ro­vou inži­nier­kou

Alexandra Dulaková / 6. októbra 2015 / Tools a produktivita

Sluš­né vzde­la­nie, skú­se­nos­ti zo sve­ta finan­cií a sta­bil­ná prá­ca u Andre­es­sen Horo­witz — sen mno­hý­ch. Nie však Pre­et­hi Kasi­red­dy, kto­rá poda­la výpo­veď a je roz­hod­nu­tá stať sa soft­vé­ro­vou inži­nier­kou, z kto­rej všet­kým pad­ne sán­ka. Svo­je prek­va­pi­vé roz­hod­nu­tie pri­blí­ži aj tebe…

 

Bez potrebného vzdelania, titulu, či skúseností sa Preethi rozhodla stať softvérovou inžinierkou a opustiť úspešnú kariéru vo finančníctve. Pracovala pre Goldman Sachs a Andreessen Horowitz, no žiadna z funkcií, ktoré vykonávala, sa jej nezdala dosť technická. A práve po takej túžila. S titulom priemyselno-systémovej inžinierky snívala o niečom, čo by sa viac približovalo k technike a programovaniu. Práca s financiami jej síce dala skvelé skúsenosti a zároveň vďaka nej spoznala množstvo významných ľudí, no sama cítila, že to nie je to, o čom vždy sníva. 

 

 

Prečo práve kariéra, ktorú vôbec nevyštudovala a na ktorú teda nemala ani potrebné vzdelanie? Najskôr vraj mala o programátoroch veľmi staromódnu predstavu, a preto sa medzi nich na univerzite ani nezaradila. Myslela si, že sú to nudní asociáli a šprti, ale po príchode na výšku rýchlo zistila, že to vôbec nie je pravda. Lenže v čase, keď si pár kurzov programátorstva vyskúšala, už mala strach presedlať na iný odbor, a tak radšej ostala pri tom, s čím začala. Koniec koncov, štúdium ju bavilo a dokázala samu seba presvedčiť, že je to tá rozumnejšia cesta. Spoločnosti ako Google alebo Facebook ale nezamestnajú programátora, ktorý nemá titul z CS (computer science) a k tomu aj výnimočný talent. Kam sa teda chcela Preethi bez titulu a skúseností hrabať? Neprespala tak trochu dobu?

 

S kariérou nesúhlasila ani jej mama, ktorá z nej ako správna Indka od začiatku chcela mať doktorku. Nesúhlasili dokonca ani kamaráti, ktorí jej programátorskej kariére nepredpokladali najsvetlejšiu budúcnosť. A asi každý by jej racionálne poradil, aby ostala na dobrej a stabilnej pozícii v známej firme. Investovať všetky svoje úspory do programátorskeho samovzdelávania a pritom z neho ani nemať titul všetci považovali za veľký hazard. Ale Preethi si myslí svoje. "Z rozhovorov so študentmi som pochopila jednu zásadnú vec. Škola nie je ani tak o učení ako o budovaní kontaktov a profesionálnych známostí. Lenže tie som už mala - dokonca jedny z najlepších - vďaka Andreessen Horowitz." A čo sa týka možnosti postgraduálneho štúdia, bola presvedčená, že vedomosti dokáže získať aj prostredníctvom praktických skúseností. "Štúdium nemôže byť jediným spôsobom, ako sa do nového odboru dostať." 

 

Keď sa po výške presťahovala do Silicon Valley, stretla sa so skutočnými odborníkmi z oblasti, ktorá ju tak fascinovala. Programovanie, umelá inteligencia, robotika... Začala sa so skúsenými inžiniermi a programátormi stretávať a jedného dňa bola rozhodnutá. Chcela byť jednou z nich.

 

 

Pokusy naučiť sa programovať boli tri. Prvý skončil neúspešne - po dvoch týždňoch sa jej zdalo, že je to príliš ťažké, a tak to vzdala. O rok neskôr sa práve udomácňovala v novej práci, a aj keď tento krát vydržala mesiac, povedala si, že sa k tomu radšej vráti, keď bude mať v práci vytvorené zázemie a viac voľného času. Posadnutie programátorstvom ju ale neopúšťalo. Hnevala sa na seba za to, že sa nedokáže naučiť niečo, čo na svete dokáže až osemnásť miliónov ľudí. "Ľudia mi vždy hovorievali, aká som inteligentná, tak kde bola chyba? Začala som o sebe veľmi pochybovať." Po týždňoch hĺbokého premýšľania bola v koncoch. Nakoniec nadobudla pevné rozhodnutie - buď to teraz skúsiš naplno, alebo sa ti to už nikdy nepodarí. A tak sa do svojej misie vrhla strmhlav, rovno bez padáka. 

 

Knihy, školenia, webstránky, prelúskala ich mnoho. Onedlho bola na svete jej prvá webstránka, potom ďalšia, onedlho opravovala chyby v tých starých a celá tá práca ju nabíjala entuziazmom. Programovanie sa pre ňu stalo závislosťou. "Programovala som po nociach a potom v práci celé dni rozmýšľala nad tým, čo som nestihla a čo ešte musím zvládnuť. Premýšľala som, ako na to, a ten proces ma neskutočne bavil. Niečo som vytvárala, tvarovala to, narábala s tým... Vymýšľala spôsoby, ako skonať výzvy a obísť problematické zádrhely. Bolel ma z toho mozog, ale bol to skvelý pocit. Programovala som cez víkendy, po nociach, až som jedného dňa všetko ostatné vnímala ako rozptýlenie. A potom som si pomyslela - čo keby som toto mohla robiť stále?"

 

 

Takže podala výpoveď a rozhodla sa stať skvelou programátorkou na vlastnú päsť. Dokonca si vytvorila jednoduchý manuál:

 

1. Naučiť sa všetko odpredu, odzadu - mobilné aj webové programovanie, zabrdnúť do všetkých fascinujúcich odborov a snažiť sa o nich zistiť čo najviac. Robotika, umelá inteligencia, procesovanie dát... nič nemôže byť cudzie.

2. Stať sa vo vybraných oblastiach skutočným expertom.

3. Využiť poznatky a zmeniť nimi svet.

 

Nemá ilúzie a vie, že jej cesta nebude ľahká. Je ale pripravená vynaložiť nadľudské úsilie, aby dobehla to, čo zameškala a zašla ešte oveľa ďalej. Už dávno prešla tzv. "medovou" fázou, keď jej všetko išlo do hlavy ako lievikom. Narazila už na náročné algoritmy, dátové štruktúry a prekonať niektoré prekážky jej trvalo týždne. Elán, s ktorým do svojej tvorby vráža a chuť, s akou sa do náročných cieľov vrhá, je však skvelým predpokladom na to, aby jedného dňa mohla robiť to, čo ju najviac baví a vedela sa tým presadiť, ako aj uživiť. Priznáva, že z nej možno nebude najlepšia softvérová inžinierka na svete, ale je odhodlaná vylepšovať sa tak veľmi, ako to len pôjde. Zlyhanie si nepripúšťa. A všetkým ostatným odporúča to isté. "Čo nedáva spať tebe? Nájdi to a pokús sa to využiť tak, aby si mohol zmeniť svet k lepšiemu."

 

Zdroj: Medium 

Pridať komentár (0)