Papie­rový mik­ro­skop za jeden dolár? Naozaj exis­tuje a pou­ží­vajú ho aj vedci

Alexandra Dulaková / 7. september 2015 / Tech a inovácie

Vedecké vyba­ve­nie na sle­do­va­nie minia­túr­nych prí­rod­ných javov si člo­vek väč­ši­nou pred­sta­vuje ako dosť drahú zále­ži­tosť a ono také väč­ši­nou aj je. Vyža­duje si údržbu a nemožno ho so sebou vliecť len tak hoci­kam, čo pri­ro­dzene kom­pli­kuje vedeckú prácu. A tak si Manu Pra­kash pove­dal, že to zmení a vyvi­nul vysoko funkčný mik­ro­skop pre kaž­dého – za babku. 

Manu Pra­kash, inži­nier Stand­ford­skej uni­ver­zity sa viac­krát stal sved­kom toho, ako sa kli­niky na odľah­lých mies­tach svoje moderné vyba­ve­nie zdrá­hali pou­ží­vať, pre­tože mali strach sa ho vôbec dot­knúť. Bolo tak drahé, že ho nech­celi poško­diť a čokoľ­vek potre­bo­vali uro­biť sa im na využi­tie prí­stro­jov nez­dalo dosť dobré. Pra­kash sa nad týmto javom pri­ro­dzene poza­sta­vil a usú­dil, že to takto nemôže pokra­čo­vať. Roz­ho­dol sa, že jeho dostupný mik­ro­skop by mal byť bežný asi ako oby­čajná ceruzka. „Spratná, vždy funkčná a odolná,“ vysvet­ľuje. Tej sa nebojí nikto a denne uľah­čuje mnoho živo­tov po celom svete — prečo by to isté nemohlo pla­tiť aj pre mik­ro­skopy? 

Manu Pra­kash so svo­jím vedec­kým die­ťa­ťom

Výsled­kom jeho úvah a práce bol tzv. „Folds­cope“, ktorý sa dá cez inter­net objed­nať za cenu jed­ného dolára. Je totiž z oby­čaj­ného tvr­dého papiera. Prí­stup­nosť teda spĺňa a čo sa týka funkč­nosti, je až zará­ža­júco jed­no­du­chý. Bez návodu ho doká­zali za pár minút pos­kla­dať aj ško­láci, bežná dĺžka skla­da­nia je pri­bližne desať minút a pri­po­mína ori­gami. Váži deväť gra­mov, zmestí sa aj do vrecka a dajú sa doň vlo­žiť mik­ro­sko­pické sklá, ktoré objekt výskumu pri­blí­žia až 2,000 krát. To v pre­klade zna­mená, že si vďaka nemu bez prob­lé­mov obzrieš mrav­čiu čeľusť, či koló­nie bak­té­rií. 

Nie­lenže ide o pekný kon­cept, už ho dokonca využí­vajú vedci v teréne. Pra­kas­hov tím zatiaľ roz­po­sie­lal do sveta 10,000 kusov a tie sa dostali naprí­klad k ento­mo­ló­govi (vedec skú­ma­júci hmyz) v peruv­skom pra­lese, Aaro­novi Pome­rant­zovi. Drahé vyba­ve­nie mu za pár mesia­cov zni­čila vlhká klíma pra­lesa, obrástli ho huby a ple­seň. S Folds­co­pom si môže dovo­liť vyba­ve­nie meniť tak často, ako len pro­stre­die nakáže – stojí predsa len jeden dolár. Berie si ho so sebou na dlhé trate pra­le­som, čo sa s väč­šími mik­ro­skopmi uro­biť nedá, a tvrdí, že odo­láva dažďu aj blatu.

Folds­cope nie je napo­jený na žiadnu elek­tro­niku a jeho vyná­lezca chce, aby to tak aj ostalo. Elek­tro­nické zaria­de­nia by úplne zme­nili kon­cept ultra lac­ného mik­ro­skopu, ktoré fun­guje cel­kom sám – bez ener­gie a rôz­nych vylep­šo­va­cích dopl­n­kov. Kaž­do­pádne sa výjav na oku­lári dá vždy odfo­tiť alebo nato­čiť, pop­rí­pade pri zakom­po­no­vaní sve­tel­ného zdroja aj pre­me­niť na pro­jek­tor, takže elek­tro­niku je pri ňom možné využiť. Je prí­stupný pre ved­cov, leká­rov, aj pre ško­lá­kov a dokáže uspo­ko­jiť večnú ľud­skú vlast­nosť – zve­da­vosť. Pra­kash sa chce vo svo­jej dis­tri­bú­cii sústre­diť najmä na deti a zabez­pe­čiť kaž­dého ško­láka vlast­ným pre­nost­ným Folds­co­pom. Zatiaľ to skú­šal na ško­lách v Mexiku. 

Okrem minia­túr­neho hmyzu Folds­cop per­fektne zobra­zuje aj detaily rast­lín, rôzne druhy bak­té­rií, či para­zity. Dokáže vylep­šiť výskum ako aj diag­nos­ti­fi­ká­ciu cho­rôb v neroz­vi­nu­tých a roz­ví­ja­jú­cich sa regi­ó­noch, kde zatiaľ nemajú zdroje na pro­fe­si­onál­nej­šie vyba­ve­nie. Pra­kasha ale aj tak naj­viac nad­chýna, keď s jeho Folds­co­pom nará­bajú ama­téri. Dokáže im pred­sta­viť svet tak, ako ho ešte nikdy nevi­deli a vzbu­diť v nich zve­da­vosť po nových obja­voch a výsku­moch. Mik­ro­skopy majú his­to­ricky vo zvyku spúš­ťať veľké vedecké objavy a preto je cenová dostup­nosť Folds­copu skve­lým spô­so­bom, ako túto zvyk­losť roz­ší­riť aj medzi bež­ných ľudí. 

Zdroj: The Atlan­tic

Pridať komentár (0)