Pätina Slovákov sa zo zahraničia nechce vrátiť. Prieskum odhalil viaceré fakty

Pätina Slovákov v zahraničí sa nechce vrátiť, trápi ich korupcia a radikalizácia, ukázal prieskum organizácie LEAF.

Organizácia LEAF preskúmala nálady 4000 Slovákov žijúcich v 72 krajinách sveta. Vdotazníku odpovedalo najviac Slovákov z Česka, Veľkej Británie a Nemecka. Ukázalo sa, že až jedna pätina ani vo sne neuvažuje o návrate. Do prieskumu sa zapojili aj ľudia, ktorí sa už zo zahraničia na Slovensko vrátili. Najviac ich prišlo späť tento rok. Štvrtina z respondentov vníma svoj návrat na Slovensko skôr negatívne, desatina len negatívne. Pozitívne ho vníma 19 percent, skôr pozitívne 15 percent.

Slovensku najviac zo všetkého škodí korupcia, klientelizmus a rodinkárstvo. Myslí si to takmer 75 % Slovákov žijúcich v zahraničí.

Ako druhý veľký problém označila štvrtina opýtaných radikalizáciu spoločnosti a intoleranciu voči menšinám.

To, čo vnímajú Slováci za hranicami naopak najpozitívnejšie, sú masové protesty Za slušné Slovensko. Tvrdí to polovica respondentov v prieskume LEAF.

Postoj zahraničných Slovákov sa posledné dva roky veľmi nezmenil. Okolo polovica opýtaných sa nevie rozhodnúť, či sa na Slovensko vráti. Do jedného roka sa plánujú vrátiť 4% Slovákov. Ide najmä o tých, čo žijú vo Švajčiarsku. Slováci z Rakúska sa veľmi vracať nechcú.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: Pixabay

Začalo to cestou sa vzdelaním

Najčastejšie odchádzajú do zahraničia ľudia z okresov Bratislava, Košice a Prešov. Najčastejším dôvodom odchodu zo Slovenska je podľa prieskumu kvalitnejšie vzdelanie.  Do zahraničia sa kvôli tomu vybrala až tretina respondentov.

Medzi tými, ktorí sa neplánujú vrátiť domov, je najviac ľudí s ukončenou základnou školou (tretina) a postgraduálnym štúdiom (štvrtina). Najmenej vylučujú návrat bakalári a ľudia so stredoškolským vzdelaním.

Zaujímavosťou je, že čím boli respondenti starší, tým skôr odpovedali, že sa domov vrátiť neplánujú. Vo veku od 18 do 25 rokov návrat neplánuje „len“ 17% ľudí. Z tých, čo majú viac ako 36 rokov, sa už nechce vrátiť takmer 28%.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: Pixabay

Lepší plat

Ako druhý najčastejší dôvod odchodu do zahraničia označila štvrtina opýtaných vyšší plat. Atraktívna je pre Slovákov dlhodobá ale aj krátkodobá práca.

Keby sa na Slovensku zmenila situácia na trhu práce, ochotne by sa vrátila takmer polovica ľudí.

Podľa prieskumu LEAF by možnosť vyššieho platu presvedčila 67 % respondentov. Na druhom mieste je (štvrtina respondentov) je príležitosť pre kariérny rast.

Zaujímavosťou je, že keby si mali Slováci žijúci v zahraničí vybrať medzi zahraničným alebo slovenským zamestnávateľom, 62% respondentov označilo plat zodpovedajúci životným nákladom, tretina by dala prednosť rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom.

Avšak, až 82% respondentov na Slovensku nepozná firmu, v ktorej by chceli pracovať. Zo zvyšných 18% by väčšina chcela pracovať vo firme ESET.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: Pixabay

Práca je jedna vec, Slovákov ale trápi aj politická kultúra

Viac ako polovica respondentov tvrdí, že okrem vyššieho platu by ich k návratu veľmi motivovalo, ak by sa na Slovensku zmenila politická kultúra. Priali by si aj zlepšenie štátnych služieb.

Podporné štátne schémy Slovákov žijúcich v zahraničí k návratu takmer vôbec nemotivujú. Len 156 z takmer 3-tisíc respondentov uviedlo schémy ako niečo, čo by ich značne ovplyvnilo pri návrate na Slovensko. Podľa štátnej schémy môžu mladí ľudia po návrate dostať 10-tisíc eur, druhá schéma je pre odborníkov s viacročnou praxou, v rámci nej môžu získať 50-tisíc eur. Musia však istý čas pracovať pre štátom vyhlásené pozície.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: Pixabay

Slovákov naspäť ťahá najmä rodina

Slovensko má oproti zahraničiu aj nejaké výhody. Polovica opýtaných označila za jednu z nich emocionálne puto k Slovensku a k rodine. Emócie dokonca prevyšujú nad praktickými dôvodmi ako napríklad nepresýtený trh.

Tretina respondentov vníma ako výhodu, že vďaka skúsenostiam zo zahraničia môže pomôcť slovenskej spoločnosti. Polovica z opýtaných vidí ako hlavnú pridanú hodnotu zmenu mentálneho nastavenia a odborné vedomosti.