Patrik Lenghart: Stojíme za Ukrajinou. Pretože obeť si svoje utrpenie nikdy nespôsobila sama (KOMENTÁR)

Autor je vysokoškolský pedagóg, publicista a spoluzakladateľ Dobre.

Myslím si, že naším najväčším problémom je nedostatok skutočného, pravdivého súcitu s trpiacimi.

Naša spoločnosť sa ešte stále pýta znásilnených žien, ako boli oblečené, keď ich napadli. Naša spoločnosť ešte stále odporúča týraným manželkám, aby nedráždili a neprovokovali svojich tyranov. Naša spoločnosť ešte stále nepochopila, že obeť násilia je naozaj obeťou a nenesie žiadny podiel viny na nešťastí, ktorému je vystavená.

Od roku 1989 sme sa nevyrovnali s odkazom Slovenského štátu a podporovatelia slovenskej verzie nacizmu, Jozefa Tisa a Hlinkovej gardy u nás stále majú zastúpenie a podporu. V parlamente aj v tejto chvíli úradujú ľudia, ktorí sú pevne presvedčení, že Židia si za Holokaust mohli sami, a ešte ani nebol takou katastrofou, ako sa zdá.

Od roku 1989 sme sa nevyrovnali s odkazom komunistickej strany Československa. Aj v tejto chvíli v parlamente sedia poslanci, ktorí obdivujú predošlý režim, jeho princípy a tyraniu, ktorú nám priniesol.

Od roku 1989 sme sa nevyrovnali ani so systémovou diskrimináciou voči Rómom, ani s dedičnou nenávisťou voči Židom, ani s kultúrne rozšíreným pohľadom plným pohŕdania, ktorý na Slovensku znášajú všetci členovia LGBTQ+ komunity.

… nie je teda prekvapením, že sa každý deň na Slovensku niekto ozve aj proti Ukrajincom zasiahnutým vojnou. A nie je ani prekvapením, že má diktatúra a agresia Vladimíra Putina na Slovensku toľkých zástancov.

Je však nesmierne dôležité stáť za obeťami všetkých zločinov.

Žiadna znásilnená žena si nikdy, žiadnym spôsobom a v nijakom prípade ani nezaslúžila, ani nevypýtala znásilnenie. Sexuálne týranie totiž nikdy v histórii, ani jeden jediný raz, nebola primeraná reakcia na čokoľvek. Obete sexuálneho týrania sú vždy len obeťami a patrí im iba súcit, rešpekt a pomoc. Každý, kto sa snaží obeť prezliecť za vinníka, sa rovnako stáva tyranom a násilníkom.

Žiadna týraná manželka si nikdy v histórii bitku nespôsobila sama. Nech by povedala čokoľvek, urobila čokoľvek, dokonca nech by zlyhala v čomkoľvek, fyzické ani psychické násilie nikdy nie sú primeranou reakciou. Vôbec nikdy. A každý, kto sa snaží ospravedlniť konanie násilníka a presúvať čo i len časť viny na obeť, sa stáva tyranom a násilníkom.

A rovnako Ukrajina si nijako nemohla a nemôže privodiť dôvod, aby ju niekto napadol, aby niekto vraždil jej občanov, aby niekto ničil jej kultúru a jazyk. Nech by sa Ukrajina rozhodla vybrať sa ktorýmkoľvek smerom, nech by sa Ukrajina oddelila od pravoslávia, nech by sa uchádzala o miesto v NATO, o miesto v EÚ, nech by chcela na celoštátnej úrovni podporovať výučbu v ukrajinskom jazyku, systematické bombardovanie a vraždy jej občanov nikdy nie sú odpustiteľnou reakciou. 

Nech by sa aj ktorýkoľvek Danko či Harabin chceli tváriť, že na tieto kroky mala Ruská federácia dôvod, nemali by pravdu. Každý takýto človek sa automaticky stáva obhajcom terorizmu a dopúšťa sa neodpustiteľnej krivdy, ak nie dokonca aj trestného činu.

Nikdy nesmieme nečinne stáť a prizerať sa, keď vidíme, ako niekomu ubližujú. Ale nesmieme ani dopustiť, aby boli obete zločinov ponižované.

Je povinnosťou každého človeka zachovať si ľudskosť.

A ľudskosť znamená aj schopnosť prejaviť súcit a spolupatričnosť s každým, kto trpí, koho napadli, koho šikanujú, komu je ublížené.

Preto stojíme za Ukrajinou.

Pretože obeť si svoje utrpenie nikdy nespôsobila sama.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.