Pentagon má potichu plánovať vojenský útok na Kubu: „Môžem urobiť čokoľvek, čo chcem,“ vyhlásil Trump

Americký Pentagon potichu pripravuje plány možnej vojenskej operácie proti Kube. Informáciu priniesli dva anonymné zdroje oboznámené s touto smernicou, ktoré oslovil denník USA Today.

Podľa nich direktíva pochádza priamo z Bieleho domu a predstavuje ďalší stupeň eskalácie napätia medzi Washingtonom a Havanou. To sa stupňuje od januára tohto roku, keď Trumpova administratíva obmedzila dodávky ropy na ostrov ako súčasť širšej kampane za politické zmeny v komunisticky riadenom štáte. 

Signál z Bieleho domu

Správa o vojenských prípravách sa objavila po sérii ostrých vyjadrení amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten 13. apríla novinárom na pôde Bieleho domu povedal: „Možno sa zastavíme na Kube, keď skončíme s tým,“ pričom odkazoval na prebiehajúci konflikt s Iránom. V iných verejných vyjadreniach Trump naznačil, že čaká na „česť“ prevziať Kubu „v nejakej forme“. Dodal: „Či ju oslobodím, alebo si ju vezmem, myslím, že môžem urobiť čokoľvek, čo chcem.“

Pentagon sa k správam o vojenskom plánovaní vyjadril striedmo. V stanovisku pre USA Today uviedol, že „plánuje pre celý rad nepredvídaných situácií a zostáva pripravený plniť príkazy prezidenta“.

Vyjadrenie je opatrné. Správy o vojenských prípravách sa podľa USA Today najprv objavili na platforme Substack spravodajského portálu Zeteo a následne sa rýchlo šírili po Kapitolskom kopci aj celom Washingtone.

zdroj: TASR/AP Photo/Alex Brandon

Frustrácia a zámienky

Portál Responsible Statecraft uvádza, že Trump je čoraz viac frustrovaný otvorenou vzdorovitosťou kubánskeho prezidenta Miguela Díaza-Canela voči hrozbám zo strany Washingtonu, a to napriek takmer úplnej americkej ropnej blokáde ostrova. Táto blokáda má Kubu ekonomicky pritlačiť k zmenám, no kubánske vedenie zatiaľ neustupuje.

Washingtonská administratíva zároveň informovala Kongres, že podľa jej presvedčenia kubánska vláda pomáhala Rusku vyslať na vojnu na Ukrajine až päťtisíc vojakov. Kubánske úrady toto obvinenie rezolútne odmietajú.

Podľa päťstranového neverejného správneho dokumentu, na ktorý odkazuje Responsible Statecraft, „verejné záznamy nedokazujú, že Havana oficiálne vyslala všetkých kubánskych bojovníkov, no existujú významné indikátory, že režim vedome toleroval, umožňoval alebo selektívne uľahčoval ich odchod“. Správa mala byť predmetom vypočutia vo výbore Snemovne reprezentantov pre zahraničné veci.

Americké ministerstvo spravodlivosti medzitým vedie rozsiahle vyšetrovanie kubánskych vládnych predstaviteľov pre dro*ové, imigračné, ekonomické aj násilné trestné činy s cieľom vydať rýchle obžaloby.

Podľa dostupných informácií by jedným z možných scenárov mohlo byť aj zadržanie časti kubánskeho vedenia, podobne ako sa to stalo venezuelskému prezidentovi Nicolásovi Madurovi v januári, keď ho americké sily odviezli z jeho sídla v Caracase. Pri tom útoku zahynulo 32 kubánskych vojakov, ktorí Madura strážili.

Európa v zákulisí kreslí núdzový „Plán B“ pre prípad, že Trump odíde. Poznáme detaily scenára NATO bez USA

Kuba sa bráni diplomaticky aj verbálne

Kubánsky prezident Díaz-Canel medzičasom aktívne komunikuje s americkými médiami. Vo vysielaní stanice NBC povedal: „Ak budeme musieť zomrieť, zomrieme.“ Pre týždenník Newsweek zasa vyhlásil, že „budú bojovať, budú sa brániť, a ak padnú v boji, zomrieť za vlasť znamená žiť“.

Popri bojovnej rétorike však Kuba nezatvára dvere diplomacii. Ostrov prepustil vyše dvetisíc politických väzňov, uvoľnil podmienky pre súkromné podnikanie a kubánskym Američanom umožnil vlastniť a investovať na ostrove aj bez trvalého pobytu. Nedávno bola zároveň oznámená liberalizácia štátneho poľnohospodárskeho systému a decentralizácia verejnej správy.

Kubánski predstavitelia opakovane vyzvali Washington, aby sa zapojil do ekonomickej transformácie ostrova. Podľa Responsible Statecraft sa vnuk a osobný strážca bývalého kubánskeho prezidenta Raúla Castra dokonca pokúsil doručiť Trumpovi list na oficiálnej kubánskej hlavičke prostredníctvom súkromného sprostredkovateľa. Ten bol však vykázaný späť na ostrov pre nedostatok oficiálnej akreditácie.

Signalizovanie, alebo skutočná stratégia

Analytik Brian Fonseca z Floridskej medzinárodnej univerzity, ktorý sa dlhodobo venuje kubánskej armáde, upozorňuje na dôležité rozlíšenie. Podľa neho americká vláda zatiaľ nevybudovala prípad pre bezprostrednú hrozbu zo strany Kuby tak, ako to robila pred operáciami vo Venezuele či Iráne. „V súčasnosti ide z veľkej časti o signalizovanie,“ povedal Fonseca pre USA Today.

Vojenská operácia by podľa neho bola rýchlym a zdrvujúcim úspechom vzhľadom na zastaralosť kubánskej armády a nízku lojalitu dôstojníkov voči vedeniu. No politická fáza po prípadnom zásahu, teda nastolenie právneho štátu a podpora opozičných lídrov, by bola oveľa zložitejšia. „Toto bude veľmi ľahké vojenské víťazstvo, ale oveľa ťažšie politické víťazstvo,“ dodal analytik.

V americkom Senáte medzitým demokratický senátor Tim Kaine avizoval hlasovanie o rezolúcii o vojnových právomociach. Tá by zabránila administratíve zasiahnuť na Kube bez výslovného súhlasu Kongresu. List s rovnakým posolstvom podpísalo 51 kongresmenov. „Tieto vojny, vrátane akéhokoľvek nového útoku na Kubu, sú bez hlasovania v Kongrese nezákonné,“ vyhlásil Kaine podľa Responsible Statecraft.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie