Peter nechal prácu kamionistu a stal sa cukrárom v Španielsku, kde pečie vo vlastnej úspešnej cukrárni

Všetko to začalo ešte v roku 2003, kedy sa Peter po štúdiu vybral do Prahy, kde pár mesiacov pracoval ako kuchár. Po čase sa mu naskytla príležitosť odísť do Španielska. Peter sa preto chopil príležitosti, odišiel za hranice, no ihneď sa neživil kuchárskym či cukrárkym remeslom. V Španielsku istý čas pracoval na poliach ako stavbár, no vyskúšal si aj život profesionálneho vodiča kamiónu.

„Jazdil som po celej krajine. No rodina sa rozrastala a mňa už prestávalo baviť jazdenie a prenocovanie ďaleko od rodiny. Jedného dňa som videl v televízii program o Kráľovi cukrárov, mne sa to zapáčilo a rozhodol som sa nechať kamión a stať sa cukrárom,” vyjadril sa Peter Guba pre Startitup.

Peter sa tak naplno začal zaujímať o cukrárske remeslo. Jeho koníček sa plynule pretavil na biznis, keď si otvoril svoju prvú vlastnú cukráreň. „Dostal som sa k jednej čerstvo zatvorenej cukrárni, ktorú som napokon opätovne otvoril,” hovorí. 

zdroj: archív Peter

Peter tak momentálne podniká v historickom španielskom meste Cuenca. „Prvýkrát som prišiel do Španielska do jednej malej dedinky štyridsať kilometrov od Cuenca. No po niekoľkých rokoch som sa vrátil na Slovensko a spolu s mojou manželkou sme si založili rodinu. Avšak už po necelých troch rokoch sme sa do Španielska vrátili a natrvalo sme zakotvili práve v meste Cuenca,” hovorí.

Jeho cukráreň, ktorú nájdeš pod názvom Pasteleria Casamayor, sa podľa slov mladého cukrára špecializuje na typické lokálne produkty, ale aj moderné zákusky, pričom ručne vyrábajú takmer 100 % toho, čo vo svojej prevádzke predávajú. 

Absolútne najpredávanejším zákuskom je už dlhodobo Tarta de hojaldre. Ide o podobný zákusok ako náš slovenský krémeš. V Petrovej cukrárni ho kúpiš za 1,80 eura. 

zdroj: archív Peter

Šikovný cukrár síce momentálne vedie úspešný podnik, priznáva však, že podnikateľské začiatky v Španielsku neboli ani zďaleka prechádzkou ružovou záhradou. „Najťažšie su začiatky a naučiť sa jazyk a tunajšie zvyky,” konštatuje.

Španielsko sa pre Petra stalo domovom, prezradil nám však, v čom by sa podľa neho mohli Slováci inšpirovať od tamojších ľudí. „Španieli sú v porovnaní so Slovákmi pokojneší a priateľskejší. Je úplne normálne prísť niekam do baru, kde nepoznáte nikoho a zrazu sa rozprávate, ako keby ste boli celoživotní priatelia,” opisuje. 

Úspešný cukrár priznáva, že zo Slovensku mu ešte aj dnes chýba rodina a naše zvyky. „A určite aj naša kuchyňa, aj keď v Španielsku sa dá taktiež veľmi dobre najesť,” dopĺňa. 

Peter priznáva, že by sa celkom rád vrátil na Slovensko aj natrvalo, no nevidí to celkom reálne. „Nie je to veľmi pravdepodobné. „Máme tu už dosť veľa záväzkov na pomerne dosť dlhý čas. No v každom prípade na dovolenku chodíme na Slovensko,” vysvetľuje. 

Peter okrem iného priznal, že kontakt s našou krajinou celkom nestratil a zo Španielska sleduje aj spoločenskú situáciu na Slovensku. „Pravdupovediac, ani tu to nemáme na ružiach ustlané, ale aspoň tu je menej tŕňov. Ja tu už žijem viac než 16 rokov a moja rodina desať, takže nás viac ovplyvňuje politické dianie v Španielsku ako na Slovensku,” hovorí.

Čo sa týka Petrových plánov, v tých má jasno. „Poskytnúť mojej rodine to najlepšie. A potom už čo nám prinesie deň za dňom,“ dodáva.