Píše Martin Klus: Takto Putin klame svet. Tri najčastejšie mýty o Ukrajine, ktoré šíri ruská propaganda

Autor je štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR).

Súčasťou ruskej invázie na Ukrajinu je od samého začiatku, dalo by sa povedať už od anexie Krymu v roku 2014, aj záplava dezinformácií, falošných správ či iných manipulácií. Ich cieľom nie je nič iné, ako ospravedlniť barbarské kroky Putinovho režimu proti nezávislému a zvrchovanému štátu, nášmu susedovi.

Medzi najčastejšie lži, ktoré vytrvalo šíri kremeľská propaganda, patrí napríklad tvrdenie o údajnej výrobe biologických zbraní v ukrajinských laboratóriách.

Ale objavujú sa tiež vymyslené správy o genocíde rusky hovoriacich obyvateľov Ukrajiny či najnovšie aj falošné obviňovanie Západu a Ukrajiny, že spôsobili globálnu potravinovú krízu. Dôkazov, že ide o klamstvá, máme hneď niekoľko. Dajme si teda fakty:

Mýtus č. 1: Na Ukrajine vraj dochádza ku genocíde rusko-jazyčného obyvateľstva

Už od anexie ukrajinského polostrova Krym v roku 2014 a následného vypuknutia vojny na Donbase sa v konšpiračných kruhoch opakovane objavuje dezinformácia, že na Ukrajine dochádza ku genocíde rusky hovoriacej časti populácie.

Toto vymyslené tvrdenie bolo naposledy zneužité aj na ospravedlnenie ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Lenže ako je to v skutočnosti?

Žiadna z medzinárodných organizácií, vyšetrovacích tímov či zahraničných médií, ktoré sú na Ukrajine dlhodobo prítomné, nezaznamenali na jej území nič, čo by sa podobalo na genocídu.

Obviňovanie legitímne zvolenej vlády v Kyjeve z páchania genocídy rusky hovoriaceho obyvateľstva je len výmyslom kremeľskej propagandy a taktikou, ktorú Putinovo Rusko využíva na odôvodnenie svojich útokov proti Ukrajine.

O to viac, že genocídu definuje Dohovor Organizácie spojených národov (OSN) o genocíde, ktorý podpísalo, a teda ho dôkladne pozná, aj Rusko. Dokument genocídu definuje ako „činy spáchané s úmyslom úplne alebo čiastočne zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú“.

Neexistuje však žiadny dôkaz o systematickej perzekúcii skupiny občanov zo strany ukrajinských autorít. Rovnako neexistujú žiadne náznaky o systematickom zabíjaní na základe národnostných, rasových, náboženských, kultúrnych či jazykových príčin zo strany Ukrajiny.

Toto potvrdili zástupcovia Rady Európy, Vysoký predstaviteľ OSN pre ľudské práva aj Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európy (OBSE), ktorá mala na Donbase pozorovateľskú misiu. Jej súčasťou boli aj ruskí pozorovatelia. V žiadnej zo správ misie OBSE nie je genocída časti obyvateľstva spomenutá.

Mýtus č. 2: Ukrajina údajne vyrába biologické zbrane

Na Ukrajine sa, samozrejme, nachádzajú viaceré biologické laboratóriá, ale to nie je nič výnimočné. Takéto zariadenia fungujú v takmer každej krajine vrátane Slovenska.

Tvrdenia o vývoji či výrobe biologických zbraní na Ukrajine sa však nezakladajú na pravde a neexistujú o tom žiadne dôkazy. Proti týmto obvineniam sa postavili aj predstavitelia OSN, ktorí konštatovali, že si nie sú vedomí žiadnych programov zameraných na vývoj biologických zbraní na území Ukrajiny.

V arzenáli ruskej propagandy pritom nejde o nič nové. Takáto rétorika sa zameriava najmä na ruské obyvateľstvo, s cieľom vytvoriť obraz Ruska obklopeného nepriateľmi, Ruska, ktoré čelí priam existenčnej hrozbe, čo v ich očiach následne môže ospravedlniť aj vojenskú akciu režimu.

Len si spomeňme, koľko sme sa z ruských médií napočúvali o vraj „nezvratných dôkazoch o existencii takéhoto laboratória v Mariupole“. Dosiaľ ho tam nikto nikdy nevidel.

Mýtus č. 3: Za potravinovú krízu môže Západ spolu s Ukrajinou

Toto je jeden z najaktuálnejších mýtov, ktorý stále rezonuje aj u nás na Slovensku. Ukrajina, známa tiež ako „obilnica Európy“, patrí medzi popredných svetových poľnohospodárskych producentov.

Kremeľ si to uvedomuje, a tak ruská armáda v snahe podmaniť si Ukrajinu cieli zámerne na sklady potravín. Zároveň kradne Ukrajincom úrodu či poľnohospodárske vybavenie a blokuje ukrajinské cesty či prístavy v Čiernom mori, aby tak zabránila vývozu ukrajinskej produkcie vrátane obilia.

Moskva sa pritom vytrvalo snaží zbaviť vlastnej zodpovednosť a presviedča svetovú verejnosť, že za prudký nárast cien potravín a palív môžu západné sankcie uvalené na Rusko.

Faktom však je, že ak by Rusko nezaútočilo na Ukrajinu, svet by nečelil potravinovej kríze pre znemožnenie ukrajinského vývozu. EÚ robí maximum pre zmiernenie dôsledkov súčasnej kritickej situácie.

A aj Slovensko ako sused Ukrajiny hľadá spôsoby, ako využiť dostupné cesty na export obilia odberateľom v afrických a blízkovýchodných krajinách – Etiópii, Jemene, Eritrei, Somálsku, Egypte, Libanone či Afganistane, z ktorých mnohé sú závislé práve na dovoze ukrajinskej pšenice.

Je našou povinnosťou o každom takomto úspešnom vývoze adekvátne informovať, aby prehnité zuby ruskej propagandy pre zmenu adekvátne klapli naprázdno na celom svete. 

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.