Pojem Čierne diery vďaka nim nabral iný význam, traja Slováci cestujú po našej krajine a objavujú zabudnuté miesta

  • Staré rozpadajúce sa budovy sú po celom Slovensku. Problémom však je, že iba „sú“, no nežijú. Pohyb v nich zastal pred desaťročiami a títo traja muži ľuďom ukazujú, že by to tak byť nemalo. Svojou iniciatívou vracajú niektorým schátraným priestorom život.
collagezug
Archív Čierne diery
  • Staré rozpadajúce sa budovy sú po celom Slovensku. Problémom však je, že iba „sú“, no nežijú. Pohyb v nich zastal pred desaťročiami a títo traja muži ľuďom ukazujú, že by to tak byť nemalo. Svojou iniciatívou vracajú niektorým schátraným priestorom život.

Na vašej webovej stránke môžu ľudia nájsť mnoho schátraných objektov na Slovensku, o ktorých dlho nikto nevedel. Ako ste sa dostali k takejto iniciatíve?

Čierne diery je projekt, ktorý popularizuje priemyselné pamiatky a iné zabudnuté miesta Slovenska. Cestujeme po krajine, fotíme, nakrúcame, píšeme články, občas sprevádzame turistov, tvoríme umelecké grafiky a mapy, vydali sme časopis. Za jednu cestu prejdeme aj dvetisíc kilometrov po odľahlejších kútoch Slovenska a nesieme späť gigabajty materiálov, aby sme ich ďalej prezentovali.

Sme traja – Martin Lipták, Andrej Sarvaš a Miroslav Beňák. Všetko, čo robíme, robíme vo voľnom čase. Ako kamaráti už roky cestujeme po Slovensku a vidíme množstvo nevyužitého potenciálu. Najmä priemyselným pamiatkam sa málokto venuje. Mnohé zaujímavé budovy z čias Rakúsko-Uhorska chátrajú a ďalšie generácie ich už možno neuvidia.

Povedali sme si, že im skúsime pomôcť, keď už za nimi aj tak cestujeme. Vytvorili sme web. Začali sme písať príbehy na Facebooku. A odtiaľ sa to začalo nabaľovať, až by sme to mohli robiť na plný úväzok.

Čierne diery

Je ťažšie nájsť budovu alebo zistiť jej históriu?

Sú aj také národné kultúrne pamiatky, o ktorých nie je zmienka ani na Googli. Aj preto sme sa rozhodli vytvoriť samostatný web pre takúto architektúru. Dá sa povedať, že je určený pre ľudí, ktorí hľadajú aj iné krásy Slovenska, než aké nájdu v bežných turistických sprievodcoch.

Informácie o budovách rešeršujeme, ako sa len dá. Ale sme skôr popularizátori ako kronikári. Nie sme naslovovzatí odborníci a ani to nepredstierame.

V prvom rade chceme sprostredkovať krásu rôznych pamiatok, s ktorými sa už veľmi nepočíta. Ukazujeme ich v novom svetle. Píšeme ich príbehy. Nie odborné štúdie.

Čierne diery

Nebáli ste sa na začiatku, že názov Čierne diery ľudí odláka?

Skôr naopak, na názov sme dodnes hrdí. Raz za čas jeho zmysel vysvetľovať, ale sú to skôr milé situácie. Jediný raz to bolo zvláštne, keď nás oslovili vystaviť naše umelecké grafiky v Bruseli v budove Rady Európskej únie počas slovenského predsedníctva. Tamojší zamestnanci a návštevníci sa vlastne pozerali na chátrajúce slovenské pamiatky, ale ukázané v pozitívnom svetle, v jasných farbách. Príbehy budov boli, samozrejme, preložené do anglického jazyka. Názov Čierne diery však nie. To by už znelo naozaj zvláštne.

Čierne diery

Ako ste sa dostali k tvorbe grafík?

Naši kamaráti, grafickí dizajnéri zo štúdia KAT, si kúpili risografickú tlačiareň. Je to stroj pôvodom z Japonska, technológia 80. rokov, ktorá sa mala masovo rozšíriť ako dnešné kopírky. Nevyšlo to. Sčasti aj pre chybovosť, ktorú tieto stroje majú. Občas zanechajú šmuhy, stopy valčeka, posunú sa farby alebo zostanú biele miesta. Pre bežnú tlač to nie je moc vhodné, ale pre dizajnérov je táto nepredvídateľnosť zaujímavá. Stroj má vlastnú hlavu a dotvorí umelecké dielo, ako si zmyslí. Navyše farby sú zo sóje, sú veľmi výrazné a možno ich prekrývať. Vytvára to zaujímavú vizualitu.

Príbeh zabudnutej risografickej tlače sa nám zdal v niečom blízky príbehu zabudnutých priemyselných pamiatok. Oslovili sme dizajnérov, ilustrátorov, maliarov a iných kreatívcov, nech pre nás skúsia vytvoriť grafiky. Chytilo sa to a ľudia si grafiky obľúbili. Odvtedy sme vytvorili už desiatky motívov. Vždy v limitovanom množstve. Keď sa nejaký motív vypredá, nikdy nerobíme dotlač. Niektoré grafiky sme len zavesili na Facebook a hneď sme ich vypredali.

Čierne diery

Pomáha vám predaj financovať vaše cesty za „čiernymi dierami“?

Z predaja podporujeme samotných tvorcov, tlačiareň Risomat a, samozrejme, priemyselné pamiatky. Buď pošleme peniaze priamo na ich obnovu, alebo ich investujeme do tvorby ďalších materiálov. Napríklad sme niekoľkými stovkami eur podporili premenu žilinskej synagógy a bratislavskej „novej cvernovky“ na kultúrne centrá.

Okrem toho tvoríme napríklad mapy priemyselných pamiatok. Zvolíme si konkrétne mesto, zozbierame jeho priemyselné pamiatky a ďalšie zaujímavé technické budovy, a nahodíme ich do mapy v príťažlivej vizuálnej forme. Zatiaľ sme takto pripravili mapy Bratislavy a Trnavy, momentálne chystáme Prešov v spolupráci s miestnymi nadšencami.

My sami si za prácu pre Čierne diery neberieme žiadny honorár. Nemáme ani žiadnych sponzorov, akurát nám MINI Bratislava požičiava autá. Je to náš koníček popri plnohodnotných zamestnaniach. Venujeme sa mu, keď máme čas a keď nás to baví. Čo je zatiaľ celkom často.

Čierne diery

V akých oblastiach pracujete?

Ja sa venujem sociálnym sieťam a rôznej inej kreatíve v tíme prezidenta Andreja Kisku. Andrej Sarvaš je webovým editorom Denníka N. Miroslav Beňák je architekt-doktorand. Väčšinou vystupujeme len pod značkou Čierne diery, aj naše práce sú často kolektívnymi dielami.

Vďaka čomu sa váš projekt dostal do povedomia ľudí?

Jeden z našich článkov pre Denník N mal 200 000 čitateľov. Naše príspevky na Facebooku majú bežne dosah na 50 až 70 000 ľudí, a to bez reklamy. Snažíme sa komunikovať prístupnou formou, aby bol historický materiál zaujímavý viac-menej pre každého. Píšeme o miestach, okolo ktorých ľudia bežne chodia každý deň, ale možno si neuvedomujú ich hodnotu. Alebo nanovo objavujeme miesta, kde ľudia vkročia len málokedy.

Čierne diery

Objavovanie týchto miest máte ako koníček, máte do budúcnosti iné ambície?

Koníček nám prerástol cez hlavu. Mohli by sme tvoriť viac máp, viac grafík, chystáme sa vydať knihu. Mohli by sme viac sprevádzať turistov. Ale všetci traja máme radi svoje bežné zamestnania a vyhovuje nám mať Čierne diery len ako projekt, pri ktorom sa bavíme. Na jednej starne premýšľame, ako to nastaviť, aby mohli Čierne diery ďalej rásť, na druhej strane nás baví ten pocit neviazanosti. Vyberieme sa na objavovaciu cestu, kedy chceme. Keď si zmyslíme, vytvoríme nový článok, grafiku – alebo dáme uvariť pivo s drevom, ktoré sme zozbierali po ceste Gemerom.

Čierne diery

Stalo sa, že niektorej z vami propagovaných budov sa niekto ujal a začal ju renovovať?

Vždy je to skôr korelácia ako kauzalita. Inak povedané, stalo sa to, ale nepovedal by som, že naše snaženie bolo tou hlavnou príčinou. My sme skôr mäkká sila. Popularizujeme, snažíme sa dvíhať povedomie, šíriť osvetu.

Na Slovensku sú stovky pamiatok a mnohé z nich chátrajú. Nie je reálne všetky z nich opraviť, pre všetky nájsť vhodný účel. Niektoré stačí zakonzervovať, aby sa ďalej nerozpadávali, pridať k nim informačnú tabuľu, a to je všetko. Niektoré budú ďalej chátrať, až z nich nezostane nič. Z niektorých sa možno podarí spraviť zaujímavé bývanie alebo v nich vzniknú kultúrne priestory, ktoré potiahnu dopredu aj svoje okolie, ako je to bežné kdekoľvek v zahraničí. Je na ľuďoch, ako sa rozhodnú správať k svojmu okoliu.

Čierne diery

Momentálne chodíte po západnom Slovensku, môžete nám povedať, kam sa chystáte najbližšie?

Ako západniari chodíme najradšej na východ, na Gemer. Patrí medzi najkrajšie, ale aj najchudobnejšie regióny Slovenska. Má množstvo starých priemyselných pamiatok, kostoly v rámci Gotickej cesty, krásnu surovú prírodu.

Po dlhšom čase sme však znova obehli západné Slovensko a nasnímali sme viaceré pamiatky na Záhorí a na Považí. Takže máme v zbierke ďalší materiál, ktorý budeme postupne zverejňovať.

 

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech