Policajná brutalita a rasizmus v USA: Zrodenie hnutia #BlackLivesMatter

  • Hnutie #BlackLivesMatter založili Alicia Garza, Opal Tometi a Patrisse Cullors
  • Hnutie sa zameriava na rasovú a policajnú brutalitu
  • Podľa štúdie z roku 2015, 7,2 milióna Afroameričanov zomrelo rukou polície, zatiaľ čo bielych bolo 2,9 milióna
  • Hnutie má svoje odkazy aj v kultúre
blacklivesmatter usa protesty
blacklivesmatter.com, TASR/AP/Christian Monterrosa
  • Hnutie #BlackLivesMatter založili Alicia Garza, Opal Tometi a Patrisse Cullors
  • Hnutie sa zameriava na rasovú a policajnú brutalitu
  • Podľa štúdie z roku 2015, 7,2 milióna Afroameričanov zomrelo rukou polície, zatiaľ čo bielych bolo 2,9 milióna
  • Hnutie má svoje odkazy aj v kultúre

Tri mená: Alicia Garza, Opal Tometi a Patrisse Cullors. Tieto tri ženy vytvorili v roku 2013 projekt zameraný na práva Afroameričanov. Hnutie #BlackLivesMatter bolo reakciou na zabitie Trayvona Martina.

Chlapec mal 17 rokov, bol neozbrojený, a zastrelili ho keď sa vracal z obchodu.  V osudnú noc si bol Trayvon kúpiť ľadový čaj a Skittles, následne sa mal vrátiť do domu svojho otca. Stretol sa však s Georgom Zimmermanom, 28-ročným dobrovoľníkom susedskej hliadky.

Ako uvádza CNN, Zimmerman zavolal na 911. V ich susedstve videl niekoho podozrivého. Následne ho sledoval, aj keď mu to operátor z linky neodporúčal. Nasledovali výkriky a výstrel. Trayvon Martin bol zastrelený a podľahol zraneniam.

Volanie po činoch

Všetky tri zakladateľky sledovali súdny proces a frustrovane niesli jeho verdikt. Vyjadrili sa preto na sociálnych sieťach. Podľa Patrisse Cullors, ktorá vznik hnutia opísala na medium.com, všetky tri pochopili silu šírenia správ cez sociálne siete. Korene hnutia však boli zakorenené hlboko v americkej histórií.

Cullors prvýkrát napísala hashtag #BlackLivesMatter v komentári k statusu spoluzakladateľky Alicii Garzy na Facebooku. Tá sa v ňom vyjadrovala k prepusteniu vraha Martina. Odvtedy sa hnutie stalo akýmsi národným protestom proti násiliu a systematickému rasizmu proti Afroameričanom.

zdroj: Unsplash/ Nicole Baster

Táto výzva, potreba a naša túžba po #BlackLivesMatter začala, keď som bola mladšia,“ povedala Cullors pre TIME. Vyrastala v Los Angeles, kde sa s policajnou brutalitou voči čiernym stretávala dennodenne. Mala deväť rokov, keď jej 11-ročného a 13-ročného brata pritlačila polícia brutálne ku stene.

Tri zakladateľky hnutia začali vytvárať účty na Tumblr a Twitteri, kde povzbudzovali používateľov, aby zdieľali príbehy o tom, prečo na životoch čiernych spoluobčanov záleží. Slogan sa dostal von aj mimo virtuálneho sveta. Garza napríklad vystavila transparent  do okna v obchode s obuvou. Cullors viedla protest po Rodeo Drive v Beverly Hills s transparentom, na ktorom sa nachádzal hashtag.

Išlo o volanie po činoch,“ prezradila Garza pre Guardian. „Aby sme sa uistili, že vytvárame svet, v ktorom skutočne záleží na životoch čiernych ľudí.“

Ďalší a nie jediný prípad

9. august, 2014. Rok po oslobodení Zimmermana bol zastrelený 18-ročný Michael Brown. Zastrelil ho policajný dôstojník v štáte Missouri. Dôstojník Darren Wilson vystrelil presne 12-krát. Michael Brown bol neozbrojený. Ako píše Vox, dôstojník zistil, že Brown je podozrivý z lúpeže cigariet z neďalekého obchodu s potravinami. Willson prenasledoval Browna a následne začal strieľať zo svojho vozidla.

Protesty vypukli deň po Brownovej smrti. Ako uvádza Guardian, protesty sprevádzali nepokoje a rabovanie. Polícia vyrazila počas nepokojov do ulíc. Nepokoje však neboli to, čo zakladateľky #BlackLivesMatter očakávali.

Všetky tri preto zorganizovali „zájazd slobody“ do Fergusonu pod záštitou #BlackLivesMatter. Viac ako 500 ľudí z 18 rôznych miest z celej Ameriky sa prihlásilo a dorazili do Fergusonu. Garza bola ohromená tým, že videla vlastnú frázu na transparentoch a počula, ako ju vykrikujú ľudia, ktorých nikdy nestretla. 

#alllivesmatter

Podobných prípadov, ktoré vyhnali ľudí do ulíc, je viac. Hnutie sa však stretlo s kritikou a predovšetkým s nepochopením. Vznikol aj hashtag #alllivesmatter, ktorý však podľa tvrdení  Carly Shedd (odbornej asistentky sociológie na Univerzite v Columbii) pre USA Today zovšeobecňuje a popiera zraniteľnosť a dehumanizáciu Afroameričanov.

Hnutie #BlackLivesMatter sa snaží informovať o tom, že Afroameričania sú bezprostredne ohrozovaní a potrebujú pozornosť a pomoc. Hashtag #alllivesmatter pre nich znamená, že všetci ľudia sú v rovnakom nebezpečenstve a znehodnocuje špecifické a oprávnené obavy Afroameričanov.

A ich obavy sú oprávnené. Podľa štúdie z roku 2015 7,2 milióna Afroameričanov zomrelo rukou polície, zatiaľ čo bielych bolo 2,9 milióna. Na všetkých životoch záleží, a práve preto bolo potrebné upozorniť na nefungujúci systém a rasizmus v USA, ktorý prevláda doteraz. #BlackLivesMatter pritom netvrdí, že na iných životoch nezáleží.

Toto je Amerika

#BlackLivesMatter si našlo cestu aj v hudobnom priemysle. Dnes sa viacero umelcov zúčastňuje protestov v USA, no len niekoľko z nich odkazovalo na hnutie vo svojej tvorbe.

Beyoncé v roku 2016 vypustila von svoj album Lemonade, na ktorom sa nachádzala skladba Formation. Vo videoklipe odkazuje na hnutie hneď v niekoľkých záberoch, či už ide o stenu s nápisom „Stop shooting us“, alebo o malého chlapca v mikine, ktorý tancuje pred policajtmi na ulici. O symbolike či odkazovaní na hnutie vtedy informoval Daily Mail.

Viacero skladieb na albume pritom reaguje na rasizmus a diskrimináciu Afroameričanov v spoločnosti. Takisto počas turné v roku 2016 prerušila koncert v Glasgowe kvôli minúte ticha na znak úcty mŕtvych Afroameričanov, ktorí boli zabití políciou.

Raper Kendrick Lamar vydal zasa skladbu Alright, ktorá sa stala neoficiálnou hymnou hnutia. „Možno ste ju nepočuli v rádiu, ale môžete ju vidieť v uliciach, v správach a v komunitách. Ľudia to cítia,“ povedal Lamar pre Independent.

Ďalšou takou hymnou sa stala  kontroverzná skladba This is America, v ktorej raper Childis Gambino upozorňuje na policajnú brutalitu.

Odkazov v kultúre je viac a viac. Dokonca aj v športovom svete. Pred pár rokmi sa športovec Colin Kaepernick, quarterback pre San Francisco, rozhodol pre tichú demonštráciu proti policajnej brutalite. Keď hrala Americká hymna počas zápasu, Kaepernick pokľakol. Ako uvádza Telegraph, niektorí spoluhráči ho nasledovali.  

View this post on Instagram

My Brother! United as One! @e_reid35

A post shared by colin kaepernick (@kaepernick7) on

Protesty po celom svete

Dnes je hnutie známe po celom svete. O momentálnych protestoch a nepokojoch v USA sme písali pred pár dňami. Situácia je stále napätá a tiché protesty sa menia na vandalizmus či nepokoje. Problémom je, že polícia aj počas mierumilovných protestov jedná na niektorých miestach agresívne. 

Situácie sa rôznia. V Los Angeles napríklad polícia pred protestujúcimi kľačala a napokon ich policajti začali objímať. 

LA officers take knee during peaceful protests

Police officers in downtown Los Angeles took a knee and hugged people during peaceful protests over the death of George Floyd on Tuesday morning.

Gepostet von CBS News am Dienstag, 2. Juni 2020

Zdroje: edition.cnn.com, medium.com, guardian.com, usatoday.com, nbcnews.com, dailymail.com, theguardian.com, independent.co.uk, telegraph.com, chicago.suntimes.com

Najnovšie video