Potraviny šli hore až o 19 %. Slováci prestali sporiť a hľadajú zľavy, kde sa dá

Vysoké a neustále rastúce životné náklady zohrávajú pri rozhodovaní ľudí, kde minúť svoje peniaze, najväčšiu úlohu. Cena prevažuje aj sociálnu či ekologickú udržateľnosť. Niet divu, potraviny podľa dát Štatistického úradu skutočne výrazne zdraželi. Od začiatku invázie na Ukrajinu o celých 19 %, pričom cena chleba vyletela až o 27 %.

Dvaja z troch Európanov tvrdia, že by radi nakupovali udržateľnejšie tovary a služby, ale rastúce životné náklady im to sťažujú. Šesť z desiatich Európanov mení spôsob, akým míňajú peniaze a rovnako veľký podiel tvrdí, že kvôli inflácii a rastúcim životným nákladom už nedokážu zaplatiť vyššiu cenu za udržateľné výrobky.

Kríza životných nákladov

Rovnaké výsledky zaznamenali aj za Slovensko. Vyplýva to z výsledkov prieskumu spoločnosti Intrum, ktorého sa zúčastnilo vyše 24-tisíc Európanov, z toho tisíc Slovákov.

V európskom priemere viac ako polovica opýtaných uviedla, že v nasledujúcom roku plánujú viac nakupovať v diskontných predajniach, pričom v Rumunsku a Dánsku je to až 70 %. Tento trend je typický aj pre všetky severské krajiny. A hoci sú vo všeobecnosti ich obyvatelia považovaní za najšťastnejších, ťažké dopady inflácie pociťujú aj tam. Na Slovensku tendenciu nakupovania v diskontoch potvrdila takmer polovica respondentov.

„Kríza životných nákladov pochopiteľne spôsobila, že spotrebitelia, ktorí majú problém vyjsť s peniazmi, hľadajú zľavy a majú menej priestoru na míňanie na prémiové, či udržateľné tovary a služby. To môže priniesť ďalšie výzvy pre vlády, podniky a mimovládne organizácie, ktoré sa snažia podporovať udržateľnú spotrebu a ekologický prístup,“ skonštatoval výkonný riaditeľ Intrum Slovakia Martin Musil.

Finančné zdravie

Súčasná komplikovaná ekonomická situácia má dopad na financie obyvateľov. Kým počas pandémie narástol podiel ľudí, ktorí si začali uvedomovať dôležitosť finančnej rezervy, v tomto roku jemne poklesla suma, ktorú si Slováci mesačne odkladajú.

Rastúce ceny totiž ujedajú z príjmov stále vyšší podiel, no nie na každého je dopad rovnaký. Vyplýva to z prieskumu agentúry Imas pre Erste Group.

Až 84 % Slovákov uviedlo, že je pre nich dôležité mať vytvorenú nejakú finančnú rezervu. Zatiaľ čo v rokoch 2018 až 2019 to boli asi tri štvrtiny Slovákov, po prepuknutí pandémie sa téma dôležitosti akéhosi finančného vankúša stala čoraz dôležitejšia a akútnejšia. Téma sporenia rezonuje najmä medzi mladými ľuďmi od 18 do 35 rokov.

„Vo všeobecnosti sa pre finančné zdravie domácnosti odporúča mať vytvorenú rezervu aspoň vo výške troch až šiestich mesačných platov,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

zdroj: Unsplash/Towfiqu Barbhuiya

Rizikové investície

Slováci čoraz častejšie prichádzajú na chuť investovaniu do akcií, dlhopisov, ale aj podielových fondov, ktoré využíva už 29 % z nich. Za posledné štyri roky tento podiel narástol o osem percentuálnych bodov. Táto forma ukladania peňazí je najobľúbenejšia medzi mladými do 35 rokov, využíva ju asi každý tretí. Do popredia čoraz viac vystupujú aj rizikovejšie kryptomeny, ktoré vlastní asi 13 % mladých.

Naopak, u celkovej populácie obľuba stavebného sporenia a vkladných knižiek pokračuje v poklese. Najobľúbenejšími produktami však už tradične ostávajú sporiace účty, ktoré využívajú dve tretiny Slovákov, spolu so životným poistením, ktoré využíva polovica populácie.

Súčasná zvýšená inflácia obmedzuje aj sumu, ktorú si ľudia vedia odložiť. Potvrdzujú sa teda podľa Horňáka makroekonomické dáta ukazujúce pokles miery úspor. Zatiaľ čo v uplynulom roku dokázali Slováci v priemere odložiť 123 eur za mesiac, v tomto roku je to 117 eur. Rastúce ceny v obchodoch totiž podľa analytika uberajú čoraz väčší podiel z príjmov a na odloženie tak ostáva nižšia čiastka. Väčšina ľudí v mediánovom intervale si odkladá každý mesiac od 60 do 100 eur.

Potraviny zdraželi až o 19 %

Ceny slovenských potravín vzrástli od invázie Ruska na Ukrajinu o 19 percent. Dovtedy trvalo 10 rokov, kým sa ceny potravín na Slovensku zvýšili o rovnakých 19 percent, ako tento rok od marca do októbra. Podľa prepočtov údajov Štatistického úradu SR stačilo deväť mesiacov na rovnako rýchle zdraženie, ako od januára 2013 do januára 2022.

Ceny potravín rástli už pred ruským útokom na Ukrajinu. Vojna na území jednej zo šiestich svetových obilníc, blokáda čiernomorských prístavov a energetická kríza ich vytiahli na historické maximá. Nedostatok a rast cien obilnín spôsobili prudký rast cien múky, kŕmnych zmesí, mäsa z vykrmovaných zvierat a celého radu súvisiacich potravín. Relatívne upokojenie na globálnom trhu s obilninami priniesla júlová dohoda s cieľom uvoľniť 20 až 25 miliónov ton obilia, nahromadeného v čiernomorských prístavoch.

zdroj: TASR/Henrich Mišovič

Obchodovanie s ukrajinskými agroproduktmi pomáhali od mája spriechodňovať aj koridory solidarity, ktoré zriadili susediace členské štáty Európskej únie v spolupráci s Európskou komisiou. „Okrem toho sa vďaka čiernomorskej obilnej iniciatíve od augusta podarilo obnoviť dodávky obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov, čo viedlo k ďalšiemu zníženiu cien potravín na celom svete,“ uvádzajú v spoločnom vyhlásení Európska komisia, Česko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Moldavsko, Ukrajina a zainteresované bankové inštitúcie. Ceny obilnín na svetových trhoch klesli, ceny chleba v Európe zostali v priemere o 12 % a mäsa o 11 % vyššie v porovnaní s februárovými cenami pred inváziou. Sú za tým aj zvýšené energetické a ďalšie náklady výrobcov.

Medziročne si z okolitých krajín najviac priplácajú spotrebitelia v Maďarsku. Ceny chleba v maďarských predajniach sú vyššie o 55 % a mäsa o tretinu. Rakúšania patria ku krajinám s nižším cenovým rastom. Za chlieb aj mäso platia viac o 15 %. Medziročný rast cien dvoch základných skupín potravín v Česku a na Slovensku je zhruba rovnakej intenzity, s miernym predstihom Slovenska. Chlieb na Slovensku zdražel o 27 %, v Česku o 26 %. Podobné zdraženie spotrebitelia pocítili aj pri mäse.

Na Slovensku stál kilogramový tmavý chlieb pred pandémiou v priemere 1,44 eura. Priemernú cenu tmavého chleba vypočítal Štatistický úrad SR po zisťovaní spotrebiteľských cien na celom území Slovenska vo vybranej sieti predajní, kde obyvatelia obvykle nakupujú. Počas pandémie sa cena chleba začala zvyšovať. Najskôr pozvoľne, po invázii Ruska na Ukrajinu aj o 5 až 7 centov z mesiaca na mesiac. Z februárových 1,70 eura sa dostala na 2 eurá.

Podobný dosah invázie a z nej vyplývajúcich energetických a potravinových obmedzení sa prejavil v celom koši nakupovaných potravín. Napríklad kilogram múky zdražel z priemerných 61 centov pred inváziou na dnešných 90 centov. „Rast cien pekárenských výrobkov ovplyvňuje viacero faktorov a cena suroviny – múky, prípadne prvotnej suroviny – obilia, je len časťou vstupných nákladov do výroby pekárenských výrobkov. Najväčší vplyv na výslednú cenu chleba a pečiva má cena energií a svoj podiel majú aj príplatky za prácu cez víkend a v noci,“ uviedol agrorezort na margo rastúcich cien potravín.

Analytici sú ohľadom ďalšieho vývoja skeptickí. Ceny potravín budú podľa analytičky 365.bank Jany Glasovej rásť aj v nasledujúcich mesiacoch, najmä pre ceny energií a horšiu úrodu vo viacerých európskych krajinách. Analytik UniCredit bank Ľubomír Koršňák upozorňuje okrem cien potravín aj na zvýšenie regulovaných cien energií, ktorému budú slovenskí spotrebitelia čeliť od začiatku budúceho roka 2023.

Potraviny, energie a poplatky spojené s bývaním sú nevyhnutné položky, ktoré domácnosti nutne spotrebúvajú a platia. Čím väčší podiel musí spotrebiteľ vynaložiť na nevyhnutné platby, tým menej mu zostane na iné tovary a služby. Priemerný Európan minul vlani podľa Eurostatu na potraviny (bez nealkoholických nápojov) a bývanie 38 % výdavkov. Slováci na to isté vyčlenili takmer polovicu výdavkov, najviac spomedzi krajín Európskej únie.