Pozo­ru­hod­ný prí­beh Bori­sa Ban­de­va: Od bale­nia báb k sve­to­vé­mu mie­ru!

Martin Bohunický / 30. septembra 2015 / Lifehacking

Poznáš Bori­sa Ban­de­va? Urči­te nie. Ani si dopo­siaľ nemal pre­čo. Mám veľ­kú radosť, keď môžem dať do verej­né­ho pove­do­mia oby­čaj­né­ho člo­ve­ka, kto­rý na prvý pohľad nijak nevy­tŕča z davu. Boris je jed­ným z nás, budú­cim hrdi­nom spo­me­dzi ľudu. 

 

S Borisom som sa dostal do kontaktu pomernou náhodou. Sledoval som jeho 30-dňovú výzvu, ktorá mi prišla hlúpa a zábavná zároveň. Neskôr sa začali jeho postoje k životným hodnotám meniť a ja som ho vo vlastnom záujme kontaktoval. Stali sme sa priateľmi a zistil som, že Boris má potenciál zmeniť svet. Možno práve tieto slová boli spúšťačom pre jeho nový boj, pretože krátko po tom predstavil svoj ambiciózny projekt.

 

Boris je na pohľad úplne obyčajný 19-ročný chlapec s ťažkým detstvom. Matka ho opustila keď mal dva roky a on zostal žiť so svojim hluchým otcom. Vzhľadom na hendikep mal jeho otec vážne starosti s hľadaním práce, čo by v Bulharsku bol problém aj bez toho. Od 15 rokov nechal Boris svoje detstvo za sebou a začal pracovať sám. Nie pre nový počítač, lyže, či značkovú bundu. Pracoval, aby dokázali s otcom zaplatiť nájom, vodu a chleba. Keď skončil Boris strednú školu, život v Bulharsku už nebol pre neho. Vysokoškolské vzdelanie nebolo dosť zaujímavé a z naškriabaných peňazí radšej jednosmerne odletel do Barcelony. Tam sa mu podarilo zamestnať v hoteli, kde robil všetky druhy špinavej práce.

 

 

Barcelona je rušné a vášnivé mesto plné spontánnych a pozitívnych ľudí, preto Boris čoskoro objavil lákadlá nočného života. Alkohol, drogy, ženy, sex. Čoskoro prišiel s výzvou - po dobu 30 dní zbalí každý deň minimálne jednu ženu a poctivo to bude zapisovať! Keď som sa o tom s Borisom rozprával, čakal som, že v tom nájdem nejaký hlbší zmysel. Že existuje dôvod, prečo tak zaujímavý, spontánny a charizmatický človek urobil takúto hlúposť. “Vlastne som len chcel uznanie na internete. Chcel som pretiahnuť čo najviac žien a chcel som, aby ma za to obdivovali.” Nuž, tak to som netrafil.

 

Boris si nezískal ani záujem sledujúcich. Ľudia sa pýtali, prečo to vlastne robí, aký to má zmysel, akú hodnotu to má ostatným priniesť. Boris na druhý deň na tieto výčitky reagoval s tým, že bol dlho depresívny, sociálne “retardovaný” a nestaral sa o svoje zdravie. “Chcem dokázať, že sa človek môže za 30 dní dostať z absolútnej nuly na život plný hojnosti,” napísal vtedy.

 

 

 

Tretí deň sa Boris vyspal s prvým dievčaťom, s čím sa samozrejme nezabudol pochváliť. Piaty deň prišiel prvý náznak zmeny. “Chlapi, myslím že končím. Stretol som najúžasnejšie dievča vo svojom živote,” napísal. Žiaľ (či našťastie?), tento postoj mu dlho nevydržal a na druhý deň oznámil, že pokračuje. Prvá polovica jeho výzvy, teda prvých 15 dní, bolo len o jednom - Boris dostal do postele ženy najrôznejších národností, užíval si život a nič nebolo dôležitejšie ako jeho výzva. Potom sa niečo zmenilo. Boris prvýkrát zmenil postoj a podelil sa so svojimi myšlienkami.

 

“Čím viac sa venujem ženám, tým viac chápem, o čom je život. Zbaviť sa všetkých sračiek a žiť AUTENTICKY. Vysrať sa na snahu vyzerať dobre, nedávať peniazom priveľkú hodnotu, nechovať sa ako debil, neporovnávať sa s ostatnými, zahodiť drogy a alkohol, prestať sa donekonečna vyhovárať. Celé je to o prepojení s druhými ľuďmi - byť empatický, pomáhať druhým ľuďom rásť, športovať, cestovať, venovať sa rodine, mať vášnivý sex s krásnymi ženami a nikdy nestratiť tú detskú zvedavosť. Myslím že to je prístup, ktorý robí nielen atraktívneho muža, ale atraktívneho ČLOVEKA.”

 

Borisa neprestal zaujímať sex, no od 16. dňa nastal obrat. Začal sa zaujímať o všetky tie národnosti okolo seba. Ženy zrazu neboli priorita, ale doplnok. Hoci sa znova platonicky zamiloval, povedal svojej potencionálnej partnerke, že toto je jeho cesta, ktorú musí dokončiť. Všetko ale napokon zmenil Izrael a Palestína. Boris čoraz viac zisťoval, o čom je tento konflikt. Nie od médií, nie od politických organizácií, ale od obyčajných ľudí, ktorí žijú na jednej či druhej strane barikády. Od ľudí, ktorých nezaujíma politika, ktorí chcú len žiť v mieri a v pokoji. Boris si ešte pár dní užil a 26. deň sa stalo niečo nevídané. V jeho reporte sa prvýkrát neobjavila fotka ženy!

 

 

Získal jasnú víziu a pochopil, že ženy nie sú priorita. “Všetko je to o tom, aby sa muž správal ako MUŽ. Žiadne sprostosti, žiť autenticky, nebáť sa riskovať, byť dobrodruh a nájsť si svoju cestu v tomto živote. Nájsť si cestu a nasledovať ju,” prezradil mi. Od tej chvíle sa už žiadna fotka s “obeťou” neobjavila. Zrazu to boli ľudia. Ľudia, o ktorých sa Boris zaujímal. Ktorí chceli len mier a rešpektujú každého človeka bez ohľadu na národnosť, rasu či vierovyznanie. Preto sa Boris Bandev rozhodol pre rázny krok. Kúpil si jednosmernú letenku do Izraela, kde chce vytvoriť mediálny projekt, ktorým chce aspoň trošičku prispieť k lepšiemu svetu. To všetko so 150 eurami vo vrecku a žiadnou vedomosťou o tom, čo sa v Tel Avive stane a kde bude bývať!

 

“Problém nie je v náboženstvách, problém nie je v tom, že by sa tí ľudia nemohli mať radi. Problém sú teroristické organizácie a média. Kto iný ti povie pravdu, ak nie obyčajní ľudia? Ktorí žijú ten reálny život tam, kde sa tie veci naozaj dejú. Nie politici, nie magnáti, skutoční ľudia,” hovorí Boris s hlasom tak presvedčivým, že mu hltám každé jedno slovo. Predsa si ale zachovám chladnú hlavu a prejavím sa trošku skepticky. Martin, ja nie som idealista. Nie som nový John Lennon, ani nejaký slniečkový snílek. Verím, že mier je prirodzený stav a my sa od toho prirodzeného stavu odkláňame. Ale ak je to prirodzené, prečo by sme sa k tomu nemohli aspoň priblížiť? Nejdeme nikoho meniť, všetci to v sebe máme,” hovorí.

 

“A čo chceš teda robiť?” pýtam sa. Odpoveďou mi bolo nasledovné: 

 

 

The Voice of Human

Boris odletel do Izraela bez vedomia, čo ho čaká. Jednoducho sa pokúsi zmeniť svet k lepšiemu. Jeho mediálny projekt nazval The Voice of Human. Budú to noviny, ktoré budú informovať o udalostiach z pohľadu bežného človeka, v ktorých nedostanú priestor politici a veľké ryby, ale my, obyčajní ľudia. Napokon ale človek mieni, život mení. Ak si bol niekedy v Izraeli, po prílete musíš prejsť menším pohovorom. Maximálne úprimný Boris vysvetlil svoju myšlienku policajtom a tí ho zatkli. Boris skončil na jednu noc za mrežami a musel toho mnoho vysvetľovať. Napokon ho úrady poslali do jeho rodného Bulharska.

 

“Možno to nedáva zmysel, môže sa stať hocičo, ale Martin, ja viem, že je to silnejšie ako ja. Ako je Facebook väčší ako Mark, tak Voice of Human je väčšie ako ja. Proste to musím urobiť a na ničom inom nezáleží. Dokážem to, bude to obrovské,” rozpráva Boris ako skúsený startupista a ja mu verím. Momentálne Boris zháňa kvalitných právnikov, ktorí mu pomôžu jeho sen uskutočniť. Jeho plán je síce šialený a podobný projekt určite nie je prvý svojho druhu, ale za tým, že Boris dokáže zmeniť svet, si zaručene stojím. A je vlastne jedno či v Izraeli, alebo v Bulharsku.

 

Prečo práve Izrael a Palestína? “Pre niečo mi títo ľudia vošli do života. Bola to náhoda, kebyže stretnem ľudí z Afriky, tak idem tam. A Izraelom to nezačína, ani nekončí. Bude to celosvetové,” hovorí Boris a nezabúda dodať, že to nerobí pre peniaze. “Chcem si z toho zaplatiť techniku, jedlo a bývanie, nič viac ma nezaujíma.”

 

Na záver nášho vášnivého rozhovoru mi nedalo nepoložiť otázku, či mal 30-dňový challenge zmysel.“Jasne, že áno. Bolo to o disciplíne, robil som to 30 dní, nech sa dialo čokoľvek. Bolo to o sile vôle, často som išiel za vlastné limity, prvých 15 dní som dokonca nemal kde spať! Sexovať len tak s kadekým a venovať život baleniu žien nemá zmysel. Ale pomohlo mi to objaviť, na čo som predurčený. Každý človek by mal spochybňovať na svoje hranice, žiť dobrodružne, spoznávať nových ľudí a skúšať nové veci. On sa potom ten pravý zmysel už potom nejako objaví.”

 

A čo považuje Boris za najväčší úspech jeho 30-dňovej cesty? “Chlapec je z Palestíny a dievča z Izraela. Pozrite sa, čo som dokázal.” 

 

 

Pridať komentár (0)