Prevratná metóda v boji proti starnutiu: Vedci chcú opotrebované časti tela nahradiť novými

Starnutie sa dá v súčasnosti spomaliť najmä prostredníctvom nutraceutík či senolytík, avšak tieto látky len dočasne stabilizujú poškodené štruktúry.

Vedci preto prichádzajú s novým konceptom. Namiesto opravy chcú poškodené časti rovno vymieňať. Ako ukazuje nedávna štúdia publikovaná v Nature Aging, budúcnosť regeneratívnej medicíny sa môže uberať smerom k modulárnej výmene, teda cielenému nahrádzaniu opotrebovaných tkanív a buniek novými, mladými komponentmi navrhnutými na mieru.

Starnutie nebude nevyhnutné

Spomínaná štúdia s názvom „Replacement as an aging intervention“ predstavuje revolučný pohľad na to, ako možno prostredníctvom biologických a syntetických náhrad ovplyvniť starnutie a predĺžiť zdravú dĺžku života.

Jednu z možných ciest predstavuje tkanivové inžinierstvo, využívajúce technológie ako 3D biotlač a scaffoldy. Podľa autorov štúdie umožňuje vytvárať funkčné tkanivá, ktoré môžu nahradiť poškodené časti tela. Genetické inžinierstvo zasa zlepšuje kompatibilitu medzi darcom a príjemcom, čím znižuje riziko odmietnutia transplantátu.

Xenotransplantácia, teda transplantácia orgánov medzi rôznymi druhmi, sa stáva reálnou možnosťou vďaka geneticky upraveným zvieratám, ktoré produkujú orgány kompatibilné s ľudským organizmom.

Priekopnícky výskum z Detskej nemocnice v Los Angeles demonštroval praktickú realizovateľnosť tejto vízie. Ich tím ako prvý na svete ukázal, že geneticky upravené prasacie srdcia môžu dočasne slúžiť ako „biologický most“ pre deti čakajúce na ľudský orgán.

Jeden z paviánov, ktorým vedci implantovali prasacie srdce, prežil neuveriteľných 620 dní, čo predstavuje najdlhšie zdokumentované prežitie primáta s transplantovaným srdcom iného druhu. Navyše sa výskumnému tímu podarilo zvrátiť odmietnutie orgánu, čím posilnili dôkaz o klinickom potenciáli tejto metódy.

Syntetické náhrady

V prostredí, kde je starnutie považované za systémový problém, získavajú syntetické náhrady status intervenčných nástrojov budúcnosti. Protézy, externé zariadenia a rozhrania medzi mozgom a počítačom umožňujú ľuďom s poškodenými alebo chýbajúcimi funkciami znovu získať nezávislosť.

Projekt Neuralink, pod vedením Elona Muska, posunul túto víziu z laboratória priamo do reality. V roku 2024 sa kvadruplegik Noland Arbaugh stal historicky prvým pacientom, ktorému bol implantovaný mozgový čip. Zariadenie mu umožňuje ovládať digitálne rozhrania iba pomocou vlastných myšlienok.

Ďalším úspešným príkladom je Brad Smith, pacient s amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS). Toto neurodegeneratívne ochorenie systematicky ničí motorické neuróny, ktoré zabezpečujú vôľou riadený pohyb svalov, uvádza Science Alert.

Pri ALS prebieha starnutie nervového systému zrýchlene, bez možnosti zastavenia, pričom úbytok nervových spojení vedie k úplnej strate motorických funkcií. Pacient postupne prestáva hovoriť, hýbať sa a dýchať vlastnými silami.

V prípade Brada však mozgový implantát zmenil trajektóriu tohto zákerného ochorenia. Hoci zostáva imobilný, cez priame rozhranie medzi mozgom a počítačom dokáže komunikovať so svojím okolím, vyjadrovať svoje pocity či prijímať rozhodnutia.

Etické výzvy modulárnej výmeny

Lídri v oblasti dlhovekosti tvrdia, že starnutie predstavuje potenciálne reverzibilný biologický stav – mnohí ho dokonca prirovnávajú k chorobe, ktorú je možné vyliečiť.

Modulárna výmena sa v súčasnosti javí ako mimoriadne sľubná stratégia, ktorá umožňuje nahradiť starnúce časti novými. Avšak stále existuje množstvo výziev, ktoré brzdia prechod tejto technológie z laboratórií do reálneho zdravotného systému.

Genetické modifikácie, xenotransplantácie či mozgové implantáty otvárajú otázky o integrite biologickej identity a zodpovednosti za dlhodobé následky týchto zásahov.

Závažným faktorom zostáva aj prístupnosť. Ak nové technológie ostanú v rukách úzkej skupiny obyvateľstva, starnutie sa môže stať novým deliacim kritériom medzi tými, ktorí si môžu dovoliť výmenu, a tými, ktorí musia starnúť „prirodzene“.

Finančné modely, ktoré by pokryli vývoj, implementáciu a dlhodobé udržiavanie týchto systémov, zatiaľ chýbajú. Nestačí, aby technológia fungovala – musí fungovať aj v systéme, ktorý ju dokáže efektívne, bezpečne a zodpovedne spravovať.

Ak má modulárna výmena naplniť svoj transformačný potenciál, musia tvorcovia systémových riešení koordinovať klinické, technologické, ekonomické aj legislatívne mechanizmy.

Čítajte viac z kategórie: Lifehacking