Prezidentka si posvietila na Žilinkov obľúbený nástroj. Paragraf 363 napadne na Ústavnom súde

Paragraf 363 pôjde na Ústavný súd. Znenie napadne prezidentka, informovala o tom jej kancelária v stanovisku pre médiá, ktoré poskytol jej hovorca Martin Strižinec. Návrh na začatie konania chce podať už začiatkom týždňa.

„Som presvedčená, že terajšie znenie paragrafu 363 a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci, ale tiež neprispievajú k budovaniu dôvery v justíciu,“ uviedla prezidentka v stanovisku.

„Keďže sa v uplynulom období nenašla politická vôľa na zmenu legislatívy, rozhodla som sa využiť svoje kompetencie a obrátiť sa v tejto veci na ústavný súd,“ uviedla prezidentka s tým, že už len samotná skutočnosť, že používanie takéhoto nástroja generálnym prokurátorom, voči ktorému neexistuje opravný prostriedok, vyvoláva veľmi silnú polemiku v spoločnosti, je dostatočným dôvodom na zmenu tejto právnej úpravy.

„Súčasná úprava paragrafu 363 podľa môjho názoru okrem už spomínaného zásahu do nezávislosti súdnej moci, a teda porušenia princípu deľby v neprospech moci súdnej, neguje právo občanov na preskúmanie rozhodnutia o základných právach a slobodách, porušuje právo obetí na účinné vyšetrenie trestného činu, či právo na súdnu ochranu,“ píše prezidentka.

Zrušenie stíhania Borguľu

Okolo paragrafu 363 sa dnes strhla doslova slovná prestrelka. Denník N informoval, že generálny prokurátor Maroš Žilinka využil paragraf 363 a zrušil tak stíhanie poslanca Sme rodina Martina Borguľu pre podplácanie. Ide teda o ďalšieho verejného činiteľa, ktorý je zbavený stíhania práve generálnym prokurátorom Žilinkom, napriek tomu, že prokurátori a vyšetrovatelia chceli Borguľu postaviť pred súd.

„Som dospel k celkom jednoznačnému záveru, že k obvineniu M.B. došlo zo strany vyšetrovateľa predčasne,“ povedal vo svojom vyhlásení generálny prokurátor Maroš Žilinka. 

Generálny prokurátor uviedol, že v tomto prípade zistil viaceré porušenia zákona.

Žilinka zrušil stíhanie poslanca Borguľu: Heger mu poslal poriadne drsný odkaz

„Prosím, aby pozorne počúvali najmä tí, ktorí sústavne spochybňujú inštitút paragrafu 363. Aj z dnes prezentovaného prípadu bude celkom zrejmé, že nie paragraf 363 je kontroverzný, ale takou je práve rozhodovacia činnosť niektorých orgánov činných v trestnom konaní v konkrétnych veciach, ktorá je nezákonná,“ uviedol tvrdenie Žilinku Denník N.

Maroš Žilinka tak zrušil obvinenie vyšetrovateľa, dozorného prokurátora a taktiež špeciálneho prokurátora, ktorý Borguľovu sťažnosť voči vznesenému obvineniu zamietol.

Masívna vlna kritiky

Žilinka si za toto rozhodnutie vyslúžil naozaj masívnu vlnu kritiky z radov koalície aj opozície. Dočasne poverený premiér SR Eduard Heger označil zvolenie Maroša Žilinku za generálneho prokurátora za najväčšiu chybu ich koalície.

Strana SaS považuje použitie paragrafu 363 pre poslanca Národnej rady (NR) SR Martina Borguľu za ďalšie politické rozhodnutie generálneho prokurátora Maroša Žilinku, píše TASR.

„Zrušenie obvinenia pre poslanca Borguľu je jasným dôkazom, prečo sa Sme rodina tak vehementne bránila zrušiť paragraf 363. Navyše bola to práve Sme rodina, ktorá Žilinku navrhla do funkcie generálneho prokurátora,“ uviedol poslanec NR SR za SaS Alojz Baránik.

Generálny prokurátor podľa neho nekoná slobodne a je v konflikte záujmov. „Stavia sa na úroveň sudcov a zasahuje do ich domény. Namiesto toho, aby súd rozhodol o vine alebo nevine poslanca, Žilinka opäť nebezpečne a neakceptovateľne zasiahol do spravodlivého procesu,“ vyhlásil Baránik s tým, že aj z toho dôvodu je správne paragraf 363 zrušiť.

Kauza Súmrak: Generálna prokuratúra zrušila obvinenie Ficovi a Kaliňákovi

Hnutie Sme rodina na rozhodnutie Žilinku reagovalo, že rozhodnutia Generálnej prokuratúry SR tak ako v minulosti, ani dnes komentovať nebude. „Sú to čisto jeho kompetencie a my to rešpektujeme,“ uviedlo pre TASR.

Bývalá ministerka spravodlivosti a poslankyňa parlamentu Mária Kolíková (SaS) vyhlásila, že prokuratúra musí byť vystavená zodpovednosti a verejnej kontrole. „Dnes to tak nie je. Treba na to zmeny v ústave, zákonoch, aj zmenu paragrafu 363 Trestného poriadku. Prípad Borguľa aj z tých málo zverejnených informácií ukazuje, ako je kľúčové, aby takéto prípady boli riadne vysvetlené verejnosti a neostala pachuť, že rovnosť pred zákonom neexistuje,“ reagovala.

Súčasne sa podľa nej javí, že prokuratúra vystupuje v niektorých kľúčových prípadoch boja proti korupcii ako súd a nie ako zástupca štátu na strane obžaloby. „Prokuratúra nie je súd, nemá postavenie toho, kto rozhoduje o vine a nevine. Jej úlohou je postaviť páchateľov trestných činov pred súd,“ podotkla Kolíková.

Predseda mimoparlamentného PS Michal Šimečka vo svojej reakcii uviedol, že nestačí polícii „na boj proti mafii a zlodejom rozviazať ruky, keď jej potom generálny prokurátor 363 systematicky podráža nohy„.