Príbehy nočnej mory lockdownu: Predal auto, aby dokázal prežiť. Vládne opatrenia mnohým ruinujú životy

  • Pandémia koronavírusu negatívne ovplyvnila životy mnohých ľudí
  • Pozreli sme sa, ako lockdown a štátne opatrenia zasiahli do života vás, našich čitateľov
Korona
TASR/AP, Niall Carson, Luca Bruno
  • Pandémia koronavírusu negatívne ovplyvnila životy mnohých ľudí
  • Pozreli sme sa, ako lockdown a štátne opatrenia zasiahli do života vás, našich čitateľov

Pandémia koronavírusu negatívne ovplyvnila životy mnohých ľudí. Pozreli sme sa ako lockdown a štátne opatrenia zasiahli do života vás našich čitateľov. Preto sme sa bližšie v ankete bližšie pozreli ako Vás dotkli opatrenia v troch otázkach.

  1. Ako ovplyvnil lockdown a vládne opatrenia tvoj  život?
  2. Dostal si ty alebo tvoj zamestnávateľ pomoc od štátu?  Považuješ ju za dostatočnú? 
  3. Koľko vydržíš fungovať takýmto spôsobom?

Leonard Borák

tréner thajského boxu

Kvôli korone som prišiel o robotu. Robím aj súkromného trénera, takže lockdown mi zobral všetky zisky. Od štátu som nedostal nič. Štát skôr berie ako dáva.

Podľa mňa je lockdown zbytočný, pretože čísla možnú klesnú, ale potom sa znova všetko otvorí a čísla pôjdu zas hore. Potom bude zas ďalší lockdown?

Túto situáciu do 15. ešte zvládnem finančne, ale myslím, že veľa ľudí na Slovensku nie. Ľudia sú už teraz zadlžení a zruinovaní. Bude trvať mesiace, možno roky, kým sa oddlžia a dajú opäť do normálu.

Jozef Martinásek

sprievodca v cestovnom ruchu

Rok 2020 zmenil životy nám všetkým. Niekomu čiastočne, niekomu úplne. Donedávna som sprevádzal turistov v zahraničí, čím som si mohol dovoliť povedať, že mám „dream job“ v obore, ktorý som vyštudoval. No tento krásny sen vystriedala nočná mora, ktorú dnes vo svete poznáme ako Covid-19.

Cestovná kancelária, pre ktorú som túto činnosť vykonával, ešte chvíľu s epidémiou bojovala, no v konečnom dôsledku bola taktiež nútená „kapitulovať“. Plány sa zrútili ako domček z karát a my sme prišli o svoje živobytie. Do kedy? To nik netuší.

Moja situácia sa výrazne odvíja od zmluvného vzťahu so zamestnávateľom. V roku 2020 som bol nútený si otvoriť živnosť. Problém však nastal v tom, že ak som chcel poberať pomoc od štátu ako živnostník, bolo nutné viesť živnosť najneskôr od februára, čo som nestihol. Situácia bola o to komplikovanejšia, že od začiatku roka za mňa zamestnávateľ neodvádzal odvody, čím som o nárok o túto pomoc prišiel úplne.

Lenka Grešková

výrobkyňa keramiky 

Lockdown a celkovo nariadenia vlády ovplyvnili negatívne moje podnikanie. Zrušenie možnosti predaja našich keramických výrobkov na jarmokoch a rôznych podujatiach je poriadne vidieť na poklese tržieb. Nakoľko to bola po predaji cez internet naša druhá najlepšia možnosť zarobiť si.

O pomoc od štátu som požiadala, dostala som ju a využila som ju na pokrytie nákladov spojených s podnikaním. Zaplatila som faktúry dodávateľom a bolo po peniazoch.

Vyhliadka do budúcnosti? No to je vo hviezdach. Zatiaľ verím že sa mi podarí keramickú dielňu zachovať. Máme zopár objednávok a držíme sa nad vodou. Žiadne veľké investície a plány momentálne nerealizujeme. Verím že všetko dobre dopadne.

Ivan Bugala

kuchár z Bratislavy

Pri prvej vlne som prišiel o prácu. Zamestnávateľ povedal, že nevie ako to bude dlho trvať, dali mi mesačné odstupné, tak som si povedal, že OK. Teraz, našťastie, znova robím. Máme rozvoz a klientelu, čo nás drží.

Od štátu som dostával pomoc 350 eur za mesiac. Či to je veľa alebo málo nechám na každom, ale z minimálky na papieri, ktorú majú kuchári, čo by som čakal.

Lockdown prežijem tak ako ten prvý, ale keby som na všetko sám, tak neprežijem ani jeden. Priateľka robí v banke, ktorú nezavrú asi nikdy, takže tá pomohla a aj rodičia, inak by som to nezvládol. Osobne poznáme kuchárov z Auparku, čo museli predať auto, aby mali na nájom. No hrozné čosi. Čo mi priateľka hovorí, tak gastro je K.O., každý deň majú v banke niekoho z gastra, čo žiada o pôžičku. A žiadna banka im nič nedá. S plačom idú preč.

Lenka Pilarčíková

osobná trénerka 

Epidémia mi už na druhýkrát zavrela telocvičňu. Ekonomické nešťastie vidím aj v tom, že prevádzkovanie cvičiska je sezónna práca, aj keď by to veľa ľudí nepovedalo. Po prvej vlne prišla mimosezóna, ľudia korčuľovali, bicyklovali, stretávali sa s rodinami, dovolenkovali, užívali si slobodu po prvej vlne. A teraz začala sezóna cvičenia, ľudia ma doslova presviedčajú, aby som nezavrela. Ale hold, treba čeliť realite. Takže áno, prišla som o príjem, ale, bohužiaľ, nie o moje výdavky. Som SZČO, platím nájom, zdravotku atď.

V prvej vlne som dostala príspevok 540 eur, čo pokrylo prvé dve spomínané položky a na to „atď.“, z ktorého žijem, nezostalo. Zľavu na nájom som nedostala.

Prvá vlna položila na lopatky moju najväčšiu konkurenciu v oblasti, v ktorej podnikám. Aj keď by ma to malo potešiť, neteší, je to smutné. Dúfam, že takýchto prípadov bude čo najmenej. A že v druhej vlne príjmu lepšie finančné opatrenia, aby ľudia, ktorí milujú svoju prácu a robia ju dobre, nemuseli čeliť vlastnému krachu.

Šimon Blanárik

kuchár zo Žiliny

Chvalabohu som o prácu neprišiel. Podnik ostal otvorený, aj keď v takom režime, že sme zostali asi tretina personálu alebo ešte aj menej. Rozbehli sme rozvoz cez bistro plus a vymysleli vlastný drive in ako v mekáči.

Práce je ale o mnoho, o mnoho menej a bojujeme, aby sme nejako prežili toto obdobie. Poznám veľa gastro prevádzok, ktoré svoje brány zavreli úplne už druhýkrát tento rok a to je strašná situácia pre tých majiteľov, ktorí už beztak boli zadlžení až po uši. Človek sa o niečo snaží dlhý čas a potom príde nejaký covid a všetko je stratené.

Pomoc od štátu ja osobne nedostanem a firma neviem, niečo by sa malo poriešiť. Sľubujú hory-doly, ale myslím, že štát to bude vyplácať až v roku 2040 týmto tempom.

Jana Balcová

prevádzkarka reštauračného a ubytovacieho zariadenia 

Lockdown a vládne  opatrenia ma negatívne ovplyvnili, hlavne psychicky lebo sme doma a nemôžem sa realizovať v práci, plus stále je riziko, že o ňu prídem! Prišli sme aj o časť financií. Navyše, zavreli školy, tak som matka, upratovačka, kuchárka a učiteľka v jednej osobe.

Môj zamestnávateľ požiadal o dotáciu na pokles tržieb. Teraz dostávame 80 %, som spokojná, lepšie ako nič.

Vyhliadky do budúcnosti sú mizerné, s prácou veľmi bieda. Neviem, kedy budeme normálne fungovať, väčšinu klientov máme z Čiech. Lockdown podľa mňa vírus určite nezničí, je to také „robme niečo, aby nepovedali, že nič nerobíme“. Navyše som dostala koronavírus a som v karanténe, ak prežijem týchto 10 dní, budem hviezda. Aj tak takéto obmedzenia nikomu nepomôžu. Neviem, ako som to mohla dostať, dodržiavala som všetky opatrenia, nosila som rúško, dezinfikovala som si ruky, nebola som s podozrivou osobou a aj tak som ho dostala.

Ľuboš Gromada

recepčný v hoteli

Lockdown ma zas nejako extra neovplyvnil. V práci sme síce na 80 %, ale dá sa to prežiť. Na nejaký ten výpadok som si už zvykol od marca, takže človek už vie, čo čakať a nie je to šok. Keď bude po tom, to bude skôr prekvapenie a nezvyk.

Od štátu by sme mali dostať 80 % náhradu miezd. V situácii, v akej sme teraz, je to myslím dostatočné, lepšie než 50 % alebo sa tlačiť na úrade práce. Som slobodný, čiže 20 % výpadok nepociťujem až tak, ako by to bolo pri staraní sa o rodinu.

Vyhliadky podľa mňa závisia od opatrení, počtu nakazených a toho, či sa na mutujúci vírus podarí nájsť účinné očkovanie. Ako hovorím, mám šťastie, že mňa ani moje okolie lockdown zatiaľ finančne veľmi nezasiahol, na pozatvárané prevádzky a zákaz pohybu sa dá zvyknúť. Stále chodím v obmedzenom režime do práce, venujem sa atraktívnym koníčkom, na ktoré som kašlal, takže si myslím, že to zvládnem.

Kristína Bulvasová

zamestnankyňa cestovnej kancelárie

Keďže som bola zamestnankyňou cestovnej kancelárie a nedalo sa cestovať alebo len veľmi, veľmi málo a ľudia mali aj strach, nebola som už potrebná a dostala som výpoveď.

Cestovný ruch utrpel podľa mňa zo všetkých najviac. Bolo a je mi to ešte stále ľúto, ale nemôžem s tým nič viac urobiť. Našťastie som mala odrobené viac ako 3 roky v CK a tým pádom som mala a mám nárok na podporu v nezamestnanosti, bez ktorej by som bola v tomto čase naozaj nahratá. Nájsť si v tomto čase novú prácu je veľmi ťažké.

Andrea Diačiková

výrobkyňa hand-made 

Vládne opatrenia sa dotkli aj mňa. Svojmu podnikaniu sa venujem v podstate ako záľube, ale aj tak je to môj dôležitý príjem, ktorý teraz úplne vypadol. Svoje výrobky som zvykla predávať na trhoch a tie sa všetky zrušili. Padli predaje na folklórnych festivaloch a rôznych trhoch.

Od vlády som o príspevok nepožiadala.

Vyhliadky do budúcnosti sú minimálne, keďže nik nevie ako dlho táto pandémia bude trvať. A trhy sú vždy prvé na rane, keby sa aj situácia zlepšila.

Ivana Koňušíková

predavačka v kníhkupectve 

Na lockdown sa väčšina ľudí pozerá ako na niečo zlé a obmedzujúce slobodu, avšak dá sa v ňom nájsť aj pozitívum, a to, že máme viac času na veci, ktorým sme sa doteraz nemali čas venovať. Samozrejme, lockdown ovplyvnil aj môj život naozaj výrazne, keďže pracujem v Bratislave, no môj domov je na Orave, kam sa kvôli zákazu vychádzania nemôžem vrátiť a navštíviť tak rodinu. Čo sa týka príjmu, ten som zatiaľ nestratila, fungujeme síce v obmedzenom režime, ale plat, aj keď menší, stále dostávam.

Žiadnu pomoc od štátu som nedostala a čo sa týka môjho zamestnávateľa, to neviem povedať, či mu štát poskytol nejakú náplasť za ušlý zisk. Nevidím do toho až takto hlboko.

Budúcnosť je podľa mňa dosť nejasná, pretože každým dňom sa niečo mení, či už ide o obmedzenia, alebo organizáciu napríklad aj celoplošných testovaní. Už na jar, pri prvej vlne, boli ľudia nespokojní a nepokojní, keď boli obmedzovaní, teraz ich nespokojnosť podľa mňa narástla do väčších rozmerov, čo je odrazom nielen protestov, ale aj hejterskych komentárov a nenávisti na každom kroku. Ja osobne v takomto režime dokážem vydržať aj dlhšiu dobu, nakoľko si viem nájsť aktivity aj doma, no väčšina ľudí to asi už dlho tolerovať nebude

Michal Kolar

Sportbar Banská Bystrica

No momentálne je situácia naozaj zložitá. Je to fakt ťažké, lebo rezervy čo máme, dochádzajú. Ideme požiadať o štátnu pomoc a až potom uvidíme, či to má vôbec význam udržiavať ďalej. Ak pomoc nepríde do konca roka, tak určite skončíme.

Božena Ondrášová

predavačka v novinovom stánku 

Lockdown sa mojej hlavnej pracovnej zmluvy nedotkol, pretože pracujem ako predavačka v prvej línii. Chodím stále do práce, stále máme rovnakú pracovnú smenu, nemáme nič zmenené, nemáme ani skrátené smeny, ani príplatky. Takže my sme na rovnakej báze ako pred, počas a predpokladám aj, že to bude tak aj po lockdowne. Popri zamestnaní si privyrábam ešte brigádami v gastre a tie sú momentálne pozastavené, keďže sú odstavené reštaurácie, stravovacie zariadenia aj bufety. Výpadok príjmu z týchto brigád mi bude chýbať, lebo to bolo pri mojej minimálnej mzde výrazné prilepšenie.

Zamestnávateľ na hlavný pracovný pomer podľa mňa nemal znížené tržby, takže pochybujem, že žiadal o príspevok.

Situácia do budúcnosti sa ťažko predvída. Závisí od podmienok, aké budú nasledovať, čo sa týka mňa, tak ja som zdravotne celkom zdatná, takže vydržím pracovať. Ale neviem ako ďalej, či sa to bude predlžovať a ľudia budú napätí a tým pádom aj my budeme psychicky vyčerpaní. Takže tam to bude viac o psychickom ako o fyzickom prístupe. To sa aj vraví, že keď sa človek fyzicky narobí, nie je to také hrozné, ako psychicky. Takže skôr to bude o psychike. Už teraz sme vypätí všetci predavači, lebo polovica ľudí nariadenia nedodržuje a aj my môžeme byť pokutovaní, keď obslúžime takých ľudí. Ľudia to nechápu a nechcú to rešpektovať, niektorí sa natruc vzpierajú, nadávajú na všetkých a na všetko, ale to všetko záleží od povahy človeka.

Anička Taranová

čašníčka

Obišla som celkom dobre, keďže som v reštike, ktorej majiteľ sa primárne živí niečím iným a reštika je skôr jeho hobby.

Vzhľadom na situáciu teraz prijímam objednávky na rozvoz a začali sme spolupracovať s jednou pekárňou, predávame a rozvážame ich pečivo a my zamestnanci aspoň máme čo robiť a nikto nemusí byť prepustený, ani sa nikomu neznížil plat.

Nemáme síce také tržby, aké sme mali a nepokryjeme náklady, no mne, zamestnancovi, to je v podstate jedno, ale zamestnávateľovi až tak nie. Pomoc zatiaľ neprišla žiadna, ale mali by sme mať od štátu preplatených 80 % zo mzdy, vrátane odvodov.

Roman Fraňo

prepravná spoločnosť Sizumaro, majiteľ

Stratili sme zhruba 40 % klientov a objem prepravy klesol zo 100 % na asi 1 %, čiže náklady na chod firmy sú 10-násobne vyššie ako príjem z podnikania. Je tomu tak od apríla až doteraz.

Pomoc štátu máme od mája vo forme cca 80 % percent mzdy zamestnancov, čo však znamená, že odvody stále platíme. V pláne je aj 1 000 € na mesiac na jeden autobus (apríl až júl),  čo je ale len polovica nákladov na chod autobusu a tieto peniaze sú ešte, ako sa povie, vo hviezdach. Na iné odškodné nemáme nárok.

Môj osobný názor je, že nie je firma, ktorá v tejto dobe už nemá úver a prežíva len vďaka nemu. A tie úvery, to sú iné fiaská a odr*y. Čistá ryže pre banky. Nás to taktiež bohužiaľ čaká, inak by sme zo svojho našetreného prežili maximálne do konca roka.

Tím Momentu Liptov

jedinečný projekt spájajúci potraviny, kaviareň a pekáreň

Lockdown zmenil všetko, na čo sme boli zvyknutí. Od počtu zákazníkov v kaviarni, cez množstvo upečeného chleba, až po to, ako servírujeme kávu a koláče. Našťastie, keďže môžeme fungovať a neriskujeme tak problémy našich skvelých zákazníkov, snažíme sa im zlepšovať dni aj v tomto režime. Po prvej vlne sme prešli do automaticky šetriaceho režimu, keďže sme túto situáciu očakávali. Myslím si, a celý tím bude asi súhlasiť, že táto situácia nás spojila a zblížila ešte o čosi viacej. Veríme, že sa nám ju podarí ustáť a náš tím tak ostane pokope.

 Áno, o pomoc sme žiadali a aj prišla. Niektorá rýchlejšie, iná pomalšie. Avšak, ako sa hovorí, dotácii sa na výšku nepozeraj. Sme tu pokope a to je hlavné.

Veríme, že to vydržíme čo najdlhšie. Od začiatku s kolegami vieme, že ak vydržíme toto obdobie, vydržíme už snáď všetko. Naši spolupracovníci sú lojálni a empatickí, takže v celom Momente panuje tímový duch a dobrá nálada. Na zlé veci teda nemyslíme.   

Klára Novotková

Predajkyňa perníkov 

Výpadok môjho prímu je totálny. Od januára fakticky nemáme príjem, pretože tam je to obdobie do veľkej noci, kde žijeme z našetrených peňazí a až potom sa začína sezóna. Takže od januára sme bez peňazí s výnimkou dvoch menších akcií.

Nedostala som žiadny príspevok, momentálne som na PN-ke, pre moje zdravotné komplikácie mám nárok aspoň nato. Manžel zas berie čiastočný invalidný dôchodok a na základe toho nemá žiaden nárok.

Moje vyhliadky do budúcnosti sú nulové, pokiaľ bude táto vláda pri moci.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK